Otázku prečo, ako a či vôbec sporiť, si kladú asi najviac mladí ľudia. Pokiaľ by mali Slováci navyše 33 194 eur (teda milión korún), najčastejšie by ich uložili alebo si kúpili nehnuteľnosť na bývanie, prípadne by peniaze minuli na auto. Vyplýva to z prieskumu agentúry GfK pre MasterCard.

Uloženie peňazí zvolilo 51 % opýtaných, kúpu nehnuteľnosti 39 % a investíciu do auta 33 %. Veľká časť ľudí by z tejto sumy uhradila svoje dlhy (30 %) a rovnaké percento by finančnú hotovosť použilo na uhradenie svojej vysnívanej dovolenky.

Dôležitú úlohu hrá mesačný príjem peňazí
Nedávno som videla v televízii v správach anketu, kde sa pýtali aj starších ľudí, či sporia peniaze, a väčšina odpovedala, že nemá z čoho. Je to zlé, lebo podľa ľudovej múdrosti, aj keď toho muž mal málo, iba 3 groše, z nich jeden dal rodičom, jeden si nechal na svoju potrebu a jeden dal deťom. Podľa iných teórií by sme si mali vždy odložiť 10 % príjmu na horšie časy, lebo tie naozaj môžu nastať. Dobrý hospodár dokáže usporiť aj z mála. Dôležité je neminúť všetko, čo znamená schopnosť vedieť sa obmedziť. Nie každý to však dokáže, na to musí byť človek disciplinovaný. U mladých rodín napr. narodenie dieťaťa znamená výpadok príjmu jedného z rodičov, značný pokles príjmu je u dlhodobo chorých, pri strate zamestnania. Staršia generácia zase pociťuje potrebu finančnej rezervy hlavne po odchode do dôchodku. Život prináša rôzne nečakané a nie vždy príjemné situácie, ktoré človek môže, ale aj nemusí vedieť ovplyvniť. Treba byť pripravený na neželané situácie a takisto aj na prípad výpadku príjmu.

Mladí verzus starí
Je dôležité viesť k sporeniu už malé deti, byť im vzorom, aby nevideli len konzum, aby si vážili hodnotu peňazí. Návyk sporiť je dobrým vzorom pre deti do budúceho života. Veľa bánk aj poisťovní má špeciálne produkty určené deťom a mládeži.

Šetrením si vytvárame finančnú rezervu na horšie časy, ale sú ľudia, ktorí šetria iba preto, že majú radosť z toho, ako im pribúda na účte vyššia suma. Nechcem tu však analyzovať ľudské povahy, budem sa venovať skôr podstate šetrenia, chybám, ktoré pri tom robíme, a pravidlám pri šetrení.

Nie je sporenie ako sporenie. Ak sporíme so zlým zhodnotením alebo nepravidelne, robíme chybu. Nestarať sa o peniaze, nechať ich dlhší čas na bežnom účte, nebodaj si ich odkladať niekde doma je veľmi nezodpovedné a hlavne sa to nevypláca. V prvom prípade sa nezhodnocujú, skôr sa znehodnocujú v časoch inflácie, a v tom druhom navyše hrozí, že o ne človek príde v prípade krádeže, požiaru. Preto sa oplatí venovať sa tomu ako, koľko, kde a za akých podmienok sporiť.

Potrebujeme si naštudovať ponuky, porovnávať, poradiť sa s odborníkom. Je to podobné ako pri hľadaní najlepšej ponuky na úver. Začiatok je dôležitý, a tým je stanovenie účelu a formy sporenia, od čoho sa všetko odvíja. Keď už poznáme účel, vieme asi aj to, aká by mala byť suma, ktorú plánujeme mať ušetrenú a približne kedy, takže máme aj čas sporenia. Napr. ak ide o mladých ľudí, ktorí si chcú zabezpečiť vlastné bývanie, vhodnou formou šetrenia na byt či dom je stavebné sporenie, kde si vopred stanovia cieľovú sumu. Keď už to máme zadefinované, treba sa prinútiť odkladať si rozumnú sumu, a to pravidelne.

Pri zvážení viacerých ponúk finančných inštitúcií porovnávame výnos, riziko, prípadne sankcie pri nedodržaní zmluvných podmienok, napr. predčasný výber pri termínovaných vkladoch. Formu sporenia si sporiteľ zvolí po zohľadnení obdobia, rizika a výnosu sporenia. Konzervatívny človek si asi vyberie chránený termínovaný vklad, čo je prípad väčšiny slovenských dôchodcov. Ten, kto nemá problém s istým stupňom rizika alebo chce vyšší výnos, hľadá iné alternatívy investícií v podobe dlhopisov, akcií, indexov akcií, rôznych fondov, certifikátov atď. asi v závislosti od toho, na akého poradcu, prípadne privátneho bankára natrafí. Podľa mojich skúseností je málo prípadov, keď si klient vyberá aj riadi sám svoje portfólio sofistikovaných cenných papierov. Základným pravidlom pri investovaní je, že si vyberieme finančný produkt, ktorému rozumieme. Nasporené peniaze sa musia vždy rozumne investovať kvôli inflácii a daniam. Na Slovensku však ľudia nemajú stále dostatok vedomostí v oblasti financií. Na sporenie sa musíme pozerať komplexne ako na postupný celoživotný proces z krátkodobého, zo strednodobého a z dlhodobého hľadiska.

Starší ľudia poznajú aj ťažšie časy, a preto si poctivo sporia, menej toho utrácajú. Zmena režimu priniesla aj zmenu v myslení a názorov na sporenie. Mladí ľudia sú väčšmi ovplyvnení médiami, reklamami a chcú si viac dopriať. Niektorí nielen že utrácajú všetky peniaze, ale sa aj nezmyselne zadlžujú. Často počuť názory, že načo si sporiť na dôchodok, keď sa toho aj tak nedožijem, alebo že žijeme len raz. V časoch nízkych úrokových sadzieb si môžu klásť otázku, či má význam vôbec sporiť. Je to preto, lebo niektorí ľudia nechápu celkový význam sporenia a následného investovania. Problém u nich nastáva v okamžiku, keď sa človek ocitne v nečakanej situácii, keď potrebuje finančnú rezervu alebo sa naozaj dožije dôchodkového veku. Starobný dôchodok znamená hlboký finančný prepad v príjme. Až tu si človek naplno uvedomí, do akej situácie sa dostal.

Keď si sporíme na finančnú istotu, máme k dispozícii prostriedky na rôzne investičné príležitosti. Môžeme napr. investovať na finančných trhoch v časoch, keď sa to oplatí, dostať nejakú skvelú príležitosť v podobe kúpy nehnuteľnosti, auta, vkladu kapitálu do firmy ako tichý spoločník. Na dosiahnutie finančnej istoty sa sporí asi 10 – 20 rokov.

Sporenie na finančnú slobodu dáva sporeniu konečný zmysel a cieľ. Sloboda znamená byť nezávislým od starobného dôchodku a pripraviť sa na dôstojné prežitie staroby. Druhý spôsob finančnej nezávislosti je, ak pasívny príjem z nasporeného kapitálu pokryje výdaje. Potom si môžete užívať starobu v pohode a s pocitom istoty, že nebudete nikomu na ťarchu. Finančnú nezávislosť spravidla dosiahneme za 30 – 40 rokov.