V júnovom referende o členstve v Európskej únii (EÚ) čelila Veľká Británia jednému z najosudovejších politicko-ekonomických rozhodnutí od konca 2. svetovej vojny.

Je piatok 24. júna, zhruba pol piatej ráno. Cez sklenenú stenu kancelárie sa pozerám na kolegov v redakcii, ktorí spolu so mnou neúnavne celú noc sledujú, ako sa postupne zrátavajú hlasy zo všetkých 382 volebných okrskov. Všetci sledujeme Sky News v televízii. Sme tu medzinárodná partička − Škót, Angličan, Američanka, Kanaďanka a Slováci, ale referendum, ktoré monitorujeme a ktorého výsledky aj priamo vyhlasujeme, sa nás bytostne dotýka. Niektorých osobne, všetkých však profesionálne.

Zo strnulosti ma zobudí krik. „Oh my god! This is Brexit," kričí na mňa Neil, môj škótsky kolega. Bože môj, toto je Brexit, po chvíli si uvedomím aj ja. Odteraz to bude pre mňa už navždy moment, keď som si uvedomil, že toto sa naozaj deje, že to nie je sen, ale realita, že Briti idú nadobro von.

Neil žije na Slovensku 20 rokov. Európska únia je preňho symbolom slobody. Rodinu a deti má na Slovensku, ale jeho rodičia a brat žijú v Škótsku. S Neilom pracujeme spolu už päť rokov, väčšinu z nich aj osobne poznám. Všetci boli na návšteve v redakcii. Škóti sú totiž tak trochu ako my Slováci. Ich krajina je jedna z najkrajších na svete, ale život v nej je tvrdý a náročný. Preto oceňujú výhody a ekonomický blahobyt, ktorý priniesla ich krajine Európska únia (EÚ). Život v 300-ročnom spolku Veľkej Británie s Angličanmi a Walesanmi im totiž nepriniesol ekonomický rozmach takýchto rozmerov ako teraz, keď sú súčasťou EÚ. Kým predtým boli vetrom šľahanou krajinou kdesi na severe, posledných 30 rokov zažívajú ekonomický a sociálny blahobyt. Aj preto sú zväčša unionisti, veď vo všetkých škótskych volebných okrskoch napokon väčšina hlasovala za zachovanie členstva krajiny v EÚ. V Neilovej tvári sa črtá sklamanie. Chápem to. Toto nie je niečo, čo by si želal. Referendum bral natoľko vážne, že si účasť na hlasovaní zabezpečil dopredu, poštou.

O pol piatej ráno je zrátaných len niečo vyše 60 % všetkých hlasov, sledujeme to však od samého začiatku a už teraz nám je jasné, že toto smeruje k Brexitu. Všetky prognózy tomu nasvedčujú tiež.

Pritom ešte vo štvrtok večer 23. júna sme ako prví na svete publikovali oficiálny prieskum od agentúry BMG, ktorý odhadoval hlasovanie na 52 % za zotrvanie Británie v EÚ. V reakcii na náš prieskum libra stúpla na štvrtkové maximum 1,5018 dolára za jednu libru.

Nečakane silné výsledky v prospech Brexitu v severných okrskoch Anglicka nás postupne presviedčajú o opaku. Keď Sunderland o trištvrte na dve ohlásil 61 % hlasov v prospech Brexitu, vieme, že je to vážne, lebo aj libra sa náhle otočí a z dvojpercentných ziskov je razom strata viac ako 3 %, a to všetko v priebehu pár sekúnd! Niečo také človek vidí len raz za život... a my to sledujeme v priamom prenose.

Faktom však je, že pre väčšinu bude 23. jún dňom ostrovnej slobody. V referende o členstve v Európskej únii totiž 52% väčšina britských voličov odmietla členstvo Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska v Európskej únii, vysielajúc tak jasný signál celému svetu, že budovanie spoločného superštátu prostredníctvom komplikovanej štruktúry finančného prerozdeľovania a politiky riadenej akýmsi pomyselným centrom úradníkov kdesi v Bruseli nie je pre nich tá správna cesta.

V osudovom referende volilo až 33 a pol milióna voličov, čo predstavuje 72 % všetkých oprávnených voličov, a politicko-ekonomické rozhodnutie Britov, Škótov a Írov má bezprostredné, ako aj ďalekosiahle následky.

Anglický kolega John berie výsledky referenda nevzrušene. S povestným pokojom Angličana sa otvorene prizná, že si na Brexit stavil 5 eur v britskej stávkovej kancelárii. Samozrejme, online. Vraj taká šanca je len raz za život. Potom sa zamyslí a povie, že to platí len na politiku, lebo šance na tohtoročný zisk titulu v anglickej Premiership pre Leicester boli ešte lepšie honorované. Brexit Johna emocionálne teší, lebo Anglicko považuje za baštu demokracie a EÚ si spája so skostnatenou byrokraciou.

„Neverím v zástupnú demokraciu," vyhlasuje John. „Jednoducho neverím ľuďom, že konajú v mojom záujme, keď ich nemám šancu odvolať tým, že za nich v ďalších voľbách nehlasujem. To je nedemokratické a takú formu vlády ja odmietam," argumentuje. Debatu o tom, či existuje možnosť, že by britský premiér David Cameron odmietol uznať výsledky referenda, John odmieta. To jednoducho nie je súčasťou britskej politickej kultúry...

^{Celý článok si môžete prečítať v letnom čísle Privatbanka Magazine. Pohľad na tému Brexit bezprostredne po zverejnení výsledkov britského referenda pre Vás pripravil náš externý prispievateľ Mário Blaščák, šéfredaktor agentúry World Business Press Online, ktorá sa špecializuje na priame spravodajstvo zo štatistických úradov a z centrálnych bánk v hlavných menových zónach sveta.}