Presne tak znie jedna z otázok zisťovania primeranosti/vhodnosti poskytovanej investičnej služby a finančného nástroja pre klienta (inak povedané MIFID, prvá časť). Toto sa pýtame každého klienta, ktorý má záujem o službu riadeného portfólia. "Správna odpoveď" je: po prudkom poklese.

Za takúto odpoveď odmeňujeme klienta v teste najväčším počtom bodov, a tak má možnosť dosiahnuť v teste vyšší počet bodov a vybrať si z viacerých možných portfólií (dynamické, vyvážené, konzervatívne). Vyhodnotiť túto otázku je však dosť problematické, skúsim priblížiť prečo. V prvom rade treba rozlíšiť, či prudký pokles spôsobila samotná spoločnosť, alebo ide o pokles celého trhu, prípadne odvetvia, kde spoločnosť podniká. Ak ide o všeobecný výpredaj všetkých rizikovejších titulov, je to ten lepší prípad a naskytá sa možnosť kúpiť kvalitnú spoločnosť za lepšiu cenu. Ak však ide o prudký pokles ceny spôsobený samotnou spoločnosťou, mal by byť investor ostražitý. Musí existovať dôvod, prečo akcie spoločnosti poklesli. Dôvodov môže byť veľa: slabé reportované tržby či zisky, pokles ratingu, zhoršený výhľad spoločnosti, znížená cieľová suma analytikmi, odporúčania analytikov na nákup či predaj, prevzatie inou spoločnosťou, prípadne zlúčenie atď. V tomto prípade nemusí ani prudký pokles ceny pomôcť kúpiť spoločnosť za lepšiu cenu, pretože stále bude existovať dosť veľká pravdepodobnosť, že akcie spoločnosti ešte nenašli svoje dno, a ak budú problémy pretrvávať, môžu naďalej v cene klesať.

Druhá ponúkaná odpoveď v teste je: po dlhodobom raste. Z investičného pohľadu je ťažko kupovať niečo na vrchole, či už globálnom, alebo lokálnom. Už len kvôli štatistickej pravdepodobnosti, že akcie stále iba nerastú, ale z času na čas aj zo svojej hodnoty odpisujú, prípadne sa pritrafí rovno aj korekcia. Na druhej strane, ak akcie spoločnosti rástli aj v období, keď konkurencia alebo celý trh padali, stojí za zváženie investovanie aj v takýto okamih. Ďalší argument za je presvedčenie investora, že napriek cenovému maximu má spoločnosť ďalší potenciál zhodnotenia. Či už kvôli stále priaznivému pomeru PE, prípadne rastúcim tržbám/ziskom, alebo priaznivým vyhliadkam do budúcna. Posledným argumentom na nákup je rozdelenie investície na viac tranží. To sa deje v tom prípade, ak má klient na investíciu pripravený určitý objem prostriedkov a nie je si istý ďalším vývojom podkladového aktíva. V prvej tranži tak nakúpi iba časť zo svojich pripravených prostriedkov a v prípade poklesu bude nakupovať znova už za nižšiu cenu. Výslednú nákupnú cenu tak bude priemerovať (alebo v našom žargóne riediť). Tento postup sa niekedy javí ako lepšia alternatíva, ako len čakať na výraznú korekciu a potom nakúpiť za celý pripravený objem podkladové aktívum. Najhorší možný scenár je, ak klient neinvestuje nič, čaká na korekciu a predmetné akcie dlhší čas iba stúpajú. Výhoda nákupu v takomto okamihu teda je, že investor zarába aspoň na malej časti, ktorú nakúpil na vtedajšom lokálnom maxime.

Tretia možná odpoveď v MIFID teste je: najlepšia je pravidelná investícia každý mesiac. Tento prístup nie je moc "investorský", skôr ho využívajú poisťovne a dôchodkové správcovské spoločnosti, kde klienti posielajú peniaze na pravidelnej báze a tie sa následne investujú do toho istého podkladového aktíva. Výhodou tohto prístupu je, že zmierňuje celkovú volatilitu investície, pretože klient nakupuje napríklad každý mesiac bez ohľadu na to, kde sa nachádza trh. Tento prípad sa však netýka asset managementu, pretože klient nám posiela peniaze zväčša na jedenkrát a my môžeme akurát investíciu rozdeliť na viac tranží, tak ako som už spomínal. Pravidelná investícia tak nemá pre nás opodstatnenie.

Ale aby som sa vrátil k nadpisu tohto článku: Kedy je podľa Vás najlepšia príležitosť na kúpu akcií?

Správnou odpoveďou je podľa nás stále: po prudkom poklese. Teda v tom prípade, že pokles nezapríčinila samotná spoločnosť, ale trh ako taký. Ak však prudký pokles nenastal, potom ostáva odpoveď aj po dlhodobom raste. Tam sa však argumenty pre nákup hľadajú už ťažšie.