Blog

Sú akcie rizikové? Záleží na uhle pohľadu

20.07.2017, Ondriska Pavol, Analýza

Akcie sú rizikový investičný nástroj, pri ktorom môžete stratiť nemalú časť investovaného kapitálu. To je fakt. Ale platí to vždy? Odporúčaný investičný horizont pri akciách nie je len frázou investičných poradcov. Čas držania príslušnej investície ovplyvňuje riziko straty. Ak investujete na dlhé obdobie, riziko straty sa postupne zmenšuje.

Poďme sa pozrieť, ako by dopadol investor, ktorý by investoval stratégiou „buy/hold" (kúpiť a držať) do najvýznamnejšieho akciového indexu na svete, a to S&P500. Jeho história siaha až do roku 1957, čiže už 60 rokov, a to ponúka snáď dostatočný časový úsek na objektívne posúdenie.    

Riziko investície možno vnímať aj ako maximálny pokles za nejaké obdobie. Nasledujúca tabuľka zobrazuje maximálne prepady vo výkonnosti akciového indexu S&P500 za obdobie jedného roka, 3 rokov, 5 rokov... až 30 rokov. Výpočet vychádza z hodnôt indexu vždy ku koncu mesiaca od 1957 do júna 2017 (zdroj dát Bloomberg, výpočet autor). Keďže ide o stratégiu kúp a drž, poplatky za transakciu nezohrávajú dôležitú rolu a nie sú brané do úvahy.

Pri držbe na 12 mesiacov by investor počas uplynulých 60 rokov dosahoval volatilné výsledky (graf), ale pomer ziskových ku stratovým obdobiam jasne vyznieva v prospech kladných výsledkov (2,63 : 1). Za zmienku stojí, že priemerné ročné zhodnotenie (geometrický priemer) pri ročnej držbe počas celého obdobia od roku 1957 dosahuje slušných 6,7 %, a to pri priemernej inflácii 3,7 %. Jednako investor by mohol vychytiť obdobie, keď by zaznamenal naozaj veľkú stratu. V tom najhoršom prípade takmer až 45 %, ako ukazuje tabuľka.

Len o málo nižšiu kumulatívnu stratu vidno pri 3-ročnom držaní. Výrazná strata je vykázaná aj pri 5-či dokonca 10-ročnej držbe akciového indexu S&P500. Pri spomínanej vysokej 10-ročnej strate mal investor úplne „ideálne" načasovanie – kúpa počas dotcom bubliny (1999) a predaj počas spomínanej finančnej krízy (2009). Ak by však svoje pozície držal ešte dlhšie, už pri 15-ročnej držbe by bol vždy (zopakujem – vždy) v zisku. V najhoršom prípade necelých 12 %.  Áno, nie je to žiadne terno, ale nie je to strata. A pri 30-ročnej držbe je najhorší výsledok kumulatívny zisk až štvornásobok pôvodnej investície.   

Druhá tabuľka, naopak, zobrazuje maximálne zisky pri rovnakých obdobiach držby, t. j. 1 rok, 3 roky až 30 rokov. Napríklad pri 12-mesačnej investícii predstavuje najvyšší dosiahnutý výnos až vyše 53 %. Úplne najvyšší výnos je až 19-násobok v prípade 30-ročnej investície. Načasovanie úspešných predajov sa zvyčajne viaže na obdobie dotcom bubliny na prelome milénia.    

Voči  prezentovanému sa, samozrejme, dá namietať. Napríklad, že zohľadňuje nákupy ku koncu mesiaca, ale ceny akcií sa menia aj počas mesiaca. Áno, lenže aj v prípade denných údajov by sa dalo zase namietať, že sa ceny vyvíjajú aj počas dňa či dokonca mimo obchodných hodín. Pri takom dlhom období sú mesačné dáta dostatočným meradlom.

Dalo by sa namietať aj ignorovanie dividend. Avšak vzhľadom na fakt, že priemerný ročný dividendový výnos indexu S&P500 predstavuje 2,9 % (zdroj Bloomberg, dáta od roku 1970), výsledky by boli ešte pozitívnejšie. Index total return S&P500, zahrňujúci aj dividendy, ponúka Bloomberg len od roka 1988, preto som dal prednosť samotnému cenovému indexu.

V neposlednom rade je tu negatívny vplyv inflácie. Ale problém klesajúcej kúpnej sily sa netýka len akcií, ale každej investície a obzvlášť tých s pevným výnosom (dlhopis, termínovaný vklad v banke). Avšak práve pri akciách je investor čiastočne chránený, keďže zvýšenie cien vstupov si firmy môžu (ak to konkurenčný tlak dovolí) pretaviť do cien výstupov a navyšovať tak svoje tržby, resp. zisk. Samozrejme, pri neočakávanej a/alebo vysokej inflácii to sotva platí.       

Čo nám teda vyplýva z výsledkov? Teoreticky ideálnou stratégiou by bolo predať investície pred každým veľkým prepadom trhov, držať všetko v „keši" (či dokonca „shortovať"), a potom zase nakúpiť pred odrazom cien akcií nahor. Ľahko sa povie, ťažko však urobí. Prakticky je takéto opakované časovanie trhov takmer nemožné. A dokazujú to aj slabé výsledky aktívne riadených podielových fondov voči svojim porovnávacím úrovniam (benchmarkom). 

Takže treba sa báť akcií ako rizikovej investície? V čase prepisovania historických rekordov pri jednotlivých indexoch asi nebude najrozumnejšie bezhlavo investovať do akcií. Na druhej strane, ak ste dlhodobý investor a nečakáte „koniec sveta", nie je dobré stáť úplne mimo trhu ani v takýchto časoch.     

Komentáre (0)

  • K tomuto článku doposiaľ neboli pridané žiadne komentáre.

Pridajte komentár