Blog

Aby vás netrápili kurzové pohyby

19.09.2017, Staňo Michal, Analýza

Česká koruna si dlhé obdobie odvykla od pohybov a držala sa vo veľmi úzkom pásme okolo hodnoty 27 korún za 1 euro. Dalo by sa povedať, že v tom čase sa mohol investor úplne odosobniť od jedného zo základných rizík na finančných trhoch, a to konkrétne od rizika pohybu menového kurzu. Investor mohol bez obáv časť svojho majetku zainvestovať do finančných inštrumentov v eurách a mal skoro istotu, že pri spätnom predaji svoju investíciu prevedie naspäť podobným kurzom ako na začiatku svojej investície.

Čo je vlastne kurzové riziko?

Kurzové riziko podstupujete vtedy, ak investujete vaše peniaze denominované v jednej mene (napr. CZK) do aktív denominovaných v inej mene (napr. EUR, USD). Alebo inak povedané  – podstupujete ho vtedy, ak mena, v ktorej máte svoje výdavky je iná ako mena, v ktorej sú denominované vaše aktíva a výnosy z nich. Príklad – všetky vaše náklady sú a budú v CZK, ale vy investujete do európskych alebo amerických investícií.

Investopédia vysvetľuje "kurzové riziko" ako  riziko, ktoré zvyčajne postihuje firmy, ktoré sa zameriavajú na vývoz alebo dovoz. Toto riziko však taktiež ovplyvňuje aj investorov, ktorí uskutočňujú medzinárodné investície. Napríklad, ak je nutné urobiť  konverziu meny, aby sa uskutočnila určitá investícia, potom zmeny výmenného kurzu výrazne pôsobia na hodnotu investície, buď jej hodnotu znižujú alebo zvyšujú, až do času, kým sa neuskutoční konverzia do pôvodnej meny.

Ako sa vlastne dá brániť proti pohybom menových kurzov? V prvom rade  by si mal každý  sám pred sebou zodpovedať otázku, či chce dané riziko podstupovať so všetkými následkami, ktoré z toho môžu plynúť. V tom dobrom prípade to bude neočakávaný zisk, ale v tom zlom to môže spôsobiť aj pád celej firmy, keď sa celý plánovaný zisk zmení na červené čísla a firme jej zárobok nepokryje ani náklady alebo súkromný investor miesto zisku z cudzomenovej  investície zrealizuje celkovo stratu spôsobenú len pohybom menového kurzu.

Kurzové riziko a česká koruna - pohľad do histórie

Rozhodnutie o oslabení koruny pochádza z roku 2013. Vtedy v Európe vládla recesia a hrozila deflácia (nekontrolovateľný pokles cien sťahujúci ekonomiku čoraz hlbšie do recesie). ČNB chcela pomôcť v dvoch smeroch. V prvom rade zamýšľala získať konkurenčnú výhodu pre českých exportérov. Pri slabšej korune mohli znížiť ceny svojej produkcie v zahraničí a zvýšiť tamojšie predaje alebo mohli len jednoducho zvýšiť zisky tým, žeby pri nezmenených predajných cenách v eurách či iných menách získali viac korún.

Druhou motiváciou bolo zrýchliť infláciu doma a vyhnúť sa tak deflácii - pri slabšej korune mali byť ceny zahraničných tovarov totiž vyššie. A tak sa 7. novembra 2013 sedemčlenná banková rada Českej národnej banky na čele s guvernérom Miroslavom Singerom rozhodla nepustiť korunu na silnejšie úrovne než 27 korún za euro. Nástrojom sa mali stať devízové intervencie, a teda priame nákupy devíz Českou národnou bankou za české koruny. Išlo o tzv. nesterilizované operácie, ktoré zvyšujú samotný objem peňazí v ekonomike.

Kurz koruny sa od začiatku roku 2013 pohyboval v rozmedzí približne medzi 25-26 za euro, bezprostredne po rozhodnutí ČNB vystrelil na 27. Potom v ďalších dňoch koruna ďalej oslabovala smerom k 27.5 CZK / EUR, kde „plusmínus" zostala až do nasledujúceho leta v roku 2014. Volatilita bola pritom výrazne nižšia ako v predchádzajúcich rokoch. Neskôr koruna ďalej oslabovala a v januári 2015 dosiahla najslabšiu úroveň od roku 2009, 28.3. V prvej polovici roka prudko posilnila smerom k 27.5 a od leta 2015 sa stabilne pohybovala tesne nad hranicou 27 korún za euro.

Následne 6.4.2017 ČNB pristúpila k uvoľneniu fixného režimu českej koruny. Skončila tak tri a pol-ročná „akcia" Českej národnej banky, počas ktorej držala prostredníctvom devízových intervencií kurz tesne nad hladinou 27 korún za euro. Za celé obdobie tri a pol roka centrálna banka minula na umelé oslabenie koruny prostriedky vo výške zhruba dvoch biliónov korún (370 mld. eur).

Za toto tri a pol-ročné obdobie sa na trhu objavilo aj veľa špekulantov, ktorí chceli a stále chcú profitovať z posilňovania koruny. Odhad špekulatívneho kapitálu by mohol byť  na úrovni asi 60 – 70 mld. EUR. Všetky tieto peniaze čakajú na to, kedy sa koruna dostane na silnejšie pozície, aby investori zrealizovali zisky. Čím je koruna silnejšia, tým je na trhu viac tých, ktoré chcú predávať a tým je na trhu viac korún. To ďalšie posilňovanie brzdí. Investori sú v akejsi pasci.

Začiatkom augusta 2017 Česká národná banka zvýšila hlavnú úrokovú sadzbu z 0.05 % na 0.25 %. Urobila tak prvýkrát od roku 2008. Dôvodom zvýšenia úrokovej sadzby bol podľa nej dobrý stav českej ekonomiky, silný rast miezd a inflácia. Reakcia na trhoch bola okamžitá a česká koruna posilnila voči euru na úroveň 25.90, avšak pravdepodobne z dôsledku veľkého objemu špekulatívneho kapitálu  sa ešte v ten deň navrátila úroveň kurzu pred oznámením zmeny sadzieb.

Bez prítomnosti ČNB na medzibankovom trhu sa koruna stále viac začína správať trhovo, t. j. koruna pri zlých správach oslabuje a pri dobrých posilňuje. Nad tým všetkým je však stále veľký tlak zo strany špekulatívneho kapitálu, ktorý by  mohol spôsobiť aj prudké oslabenie kurzu koruny v prípade zatvárania všetkých špekulačných pozícií.

Výsledkom všetkých týchto udalostí je výrazný nárast volatility menového páru EURCZK, kedy ročná volatilita stúpla viac ako päťkrát oproti úrovniam zo začiatku roka 2017, čo je vidieť v nasledujúcom grafe.

 Ako sa brániť proti nežiadúcim pohybom kurzov

V prípade, že investor nechce špekulovať na posilnenie alebo oslabenie meny, mal by sa zabezpečiť proti kurzovému riziku. Vo financiách existuje viac spôsobov, ako to urobiť. Tým najľahším spôsobom je urobiť menový swap. Je to obchod, pri ktorom si defacto investor jednu menu na určité obdobie uloží a druhú menu požičia. Síce je tento druh obchodu  uskutočňovaný  prostredníctvom menových obchodov, ale investor reálne nepodstupuje žiadne kurzové riziko, ale len riziko zmeny úrokových sadzieb.

V nasledujúcom grafe je znázornený vývoj nákladov na menový hedging, pričom investor ukladá svoje voľné zdroje v CZK a voči nim si požičiava EUR, ktoré môže zainvestovať do eurových finančných nástrojov.

Náklady na menový hedging EURCZK

Ako je vidieť, aktuálne podmienky pre menový hedging sa výrazne v priebehu roka vylepšili, ešte pred pár mesiacmi musel českokorunový investor od svojej eurovej investície odrátavať náklady na hedging vo výške, ktorá presahovala aj 1,2 % a aktuálne je to len 0,5 %.

Tento pokles nákladov na menový hedging opätovne otvára korunovým investorom priestor pre širšiu diverzifikáciu ich portfólií, nakoľko priamych investícií do celosvetových trhov je v českých korunách ako šafranu.

Hoci tento blog bol predovšetkým o hedgingu, myslíme si, že aj českí investori by mali zvážiť investície v iných menách ako súčasť diverzifikácie. Mali by to byť predovšetkým investície v EUR a USD, bez hedgingu, samozrejme v rozumnej miere. Prečo? Česká koruna bola umelo držaná pri hranici 27 CZK za jedno euro, ale po uvoľnení kurzu a následnom posilnení už nemusí byť jej cesta taká priamočiara. Inými slovami, môže ďalej posilňovať, ale môže sa aj oslabiť. Pozrite sa napríklad na poľský zlotý – poľská ekonomika má dobrý rast, vyššie úrokové sadzby ako euro, ale zďaleka sa nedá tvrdiť, že poľský zlotý posilňuje. Je oveľa slabší, ako boli jeho najsilnejšie úrovne a ani trend nie je jednoznačný...

Komentáre (0)

  • K tomuto článku doposiaľ neboli pridané žiadne komentáre.

Pridajte komentár