sk
SK
CZ | EN
MENU
KONTAKTOVAŤ
OBCHODNÉ MIESTA
PRIVÁTNI
BANKÁRI
ÚSTREDIE
BLOG
AN
Nikto nemá sklenenú guľu – pád investičnej legendy
30.11.-0001

Kapitálový trh ponúka investorom rad možností. Mnohí považujú burzu za zvláštny variant kasína, kde sa obchoduje s vysoko rizikovými cennými papiermi. Preto mnoho laikov zveruje svoje aktíva investičným manažérom a veria, že jeho úlohou je prekabátiť kapitálový trh prostredníctvom špekulácií a dosiahnuť maximálne výnosy. Skutočnou úlohou investičného manažéra je dosahovanie stanovených investičných cieľov. Tie môžu byť stanovené rôznym spôsobom a nie vždy je podstatná maximalizácia výnosov. Niekedy môže byť dôležitejším cieľom obmedzenie rizika alebo zabezpečenie stabilného príjmu.  

 „Hráči“ na kapitálovom trhu môžu prerobiť obrovské množstvo peňazí. Svedčí o tom i smutný osud niekdajšej investičnej legendy – bývalého investičného manažéra Victora Niederhoffera, ktorého meno sa jedným dychom vyslovovalo s takými legedami ako W. Buffett a G. Soros.

Kto bol Victor Niederhoffer? Jednoduchá odpoveď: "lúzer", ktorý prakticky skrachoval s vlastným hedgeovým fondom. Dvakrát. Ten istý muž však je (alebo aspoň svojho času býval) najprofitabilnejším manažérom fondu s priemerným ročným výnosom 35 %, ku ktorému poslal George Soros vlastného syna, aby sa naučil obchodovať.

„Počas mojej obchodnej kariéry, ktorá zahŕňala stovky miliárd dolárov... nemal som ani jeden uspokojivý deň.“ (Victor Niederhoffer) 1 

Poďme však po poriadku. Victor Niederhoffer sa narodil v roku 1943 v Brighton Beach, južnom cípe Brooklynu v tesnom susedstve Coney Islandu.

Sám Niederhoffer o sebe píše: „Môj život sa začal tam, kde sa končilo mesto. Narodil som sa na južnom predmestí hlavného mesta všetkých smoliarov.“Detstvo  si Victor krátil dvomi spôsobmi. Prvým boli všemožné hry a stávky. Samozrejme, o peniaze (osemročný Niederhoffer sa údajne raz vykradol na Yom Kippur zo synagógy, aby stavil na zápas Doggers proti Giants a stratil všetko, čo vložil3). Jeho druhou obľúbenou činnosťou boli raketové hry  tenis, paddleball a handball hraný najprv „proti“ stene a neskôr s chlapcami od susedov. Z Niederhoffera sa však nakoniec vďaka pouličným základom stal trojnásobný squashový šampión na US Nationals, a to napriek tomu, že squash samotný až do svojho nástupu na Harvard nikdy predtým nehral.

Niederhofferova akademická kariéra je však ešte pozoruhodnejšia než tá športová  študoval štatistiku na Harvarde a získal doktorát z financií na University of Chicago. Obe inštitúcie boli v 60. rokoch domovom rôznych variácií na teóriu dokonalých trhov, najmä jej exotickej podčasti, vznešene nazvanej teória náhodnej prechádzky, ktorá tvrdí, že ceny akcií sú pre daný moment determinované náhodne2, a teda nemožno predvídať ceny akcií dopredu. Niederhoffer sa rozhodol, že túto teóriu preskúma, a napokon ju aj presvedčivo vyvrátil.Niederhoffer bol mimoriadne publikačne činný a jeho práce stáli na začiatku odvetvia, ktoré dnes poznáme ako štatistickú arbitráž (aj keď u nás je pod týmto názvom často chápaný pair trading, kde obchodujete dva inštrumenty s vysokou vzájomnou koreláciou proti sebe, t. j. jeden long a druhý nakrátko, táto stratégia je niektorými českými a slovenskými brokrami opisovaná ako profesionálna a nízko riziková). 

Okrem toho, že Niederhoffer učil 5 rokov na University of California in Berkley, otvoril s partnermi investičnú banku Niederhoffer, Cross & Zeckhauser, ktorá úspešne realizovala predaje malých, súkromne vlastnených firiem verejne obchodovaným spoločnostiam z ich odvetvia a úspešne sa zviezla na jednej z vĺn vtedajšej mánie.

Zlom nastal v roku 1979, keď Niederhoffer zakladá NCZ Commodities a zhodnocuje 50-tisíc  na vyše 20 miliónov za 18 mesiacov3. Jeho track record je natoľko úspešný, že pritiahne pozornosť Georgea Sorosa, ktorý mal s Victorom spoločné nielen zaujatie pre finančné trhy, ale aj lásku k tenisu, filozofii a histórii a pre ktorého nakoniec Niederhoffer spravuje väčšinu jeho obchodov s cudzími menami a derivátmi (Finančný inštrument, ktorého cena je odvodená od ceny podkladového aktíva. Podkladovým aktívom môžu byť akcie, index, komodita, dlhové nástroje, ale i inflácia.).

V roku 1994 otvára ďalšie dva fondy a údajne istý čas takmer nespával, lebo cez deň obchodoval americké a európske trhy a v noci zase ázijskú seansu.Nie je však celkom dobre známe, ako Niederhoffer obchoduje. Isté je, že vychádza zo štatistických analýz, ale zameriava sa aj na behaviorálnu stránku participantov trhu (typickými predmetmi Victorovho záujmu bude napríklad známe porekadlo „Sell in May and go away“ alebo bude overovať, či naozaj prvý pondelok v mesiaci trhy obvykle stúpajú a podobne). Na základe podobných úvah podložených štatistickým testovaním potom Niederhoffer obchoduje futures prakticky na čokoľvek.

Druhou časťou jeho podnikania bolo vypisovanie put opcií, stratégia niekedy označovaná ako predaj volatility. Ako iste viete, táto stratégia funguje bezpečne na rastúcich trhoch alebo na  trhových pároch,  ktoré sa k sebe približujú, ale v prípade náhleho poklesu môžu znamenať takmer neohraničenú stratu. To sa Niederhofferovi stalo osudným v roku 1997, keď špekuloval o raste thajských akcií a zároveň vypisoval put opcie na index S&P 500. Okrem toho sa dopustil základnej profesionálnej chyby, keď investoval väčšinu portfolia do jedného typu cenných papierov – do thajských akcií. Bohužiaľ preňho, prišla ázijská kríza, vinou ktorej sa prepadli nielen thajské trhy, ale aj americké indexy (o asi 7 %). Hodnota fondov pod jeho správou o niekoľko desiatok percent. Niederhoffer sa však nevzdal. Počiatkom jesene 1997 stavil všetko na jednu kartu. Bol presvedčený, že sa kurzy akcií zotavia z nedávneho prepadu. Realizoval špekuláciu obrovského rozsahu, pričom jej potenciálna strata by bola teoreticky nekonečná. Koncom októbra 1997 však akciové trhy utrpeli ťažké straty pod vplyvom špekulatívneho útoku na hongkonský dolár,  a keď nebol schopný zaplatiť margin call od svojich brokerov, prakticky cez noc zbankrotoval. Niederhoffer bol nútený oznámiť investorom, že čistá hodnota aktív fondu klesla do záporných čísiel. Znamenalo to okamžitú likvidáciu. Klienti prišli o všetko. Straty sa pohybovali v stovkách miliónov USD. 

Horší bol však stav Niederhofferovej psychiky. Po krachu firmy sa úplne zrútil a mesiace strávil v depresiách a v sebatrýznení.

Napokon sa predsa vzchopil a pustil sa do burzového obchodovania znovu. Aby získal kapitál, založil vlastný dom, predal svoju zbierku vzácnych strieborných mincí a dokonca aj svoje squashové trofeje. Zozačiatku pracoval iba so svojím vlastným kapitálom, neskôr založil Matador Fund, do ktorého investoval predovšetkým jeho starý známy Mustafa Zaidi. Matador mal vo svojom druhom roku výnos 41 % a postupne doň prichádzali ďalší investori vrátane Niederhofferových bývalých klientov. Svoje obchodovanie na Chicago Mercantile Exchange riadi spolu s niekoľkými analytikmi z izby nad garážou svojho domu v Connecticute, kam sa odsťahoval z New Yorku ešte v čase, keď to nebola obľúbená destinácia hedge fund manažérov.

Matador Fund, zdá sa, dosahuje ešte lepšiu výkonnosť ako jeho predchádzajúce fondy, aj keď dodnes nie je jasné, ako Niederhoffer zvládol roky 2007 a 2008. Niektoré zdroje tvrdia, že jeho fond znovu zbankrotoval, iné že utrpel značné straty.

Hoci Niederhoffer nie je a ani nikdy nebude u nás taký známy ako Soros alebo Buffet, myslím si, že nie je na škodu poznať ho. Pre praktický život investora je, domnievam sa, oveľa dôležitejšie poznať Niederhoffera ako negatívny príklad toho, čo sa stane, ak špekulant odvodzuje svoje sebavedomie od svojej úspešnosti, tak ako sa to stalo jemu v roku 1997.

Použité zdroje:

1.      Niederhoffer, V., Průvodce spekulanta, (2007), Grada

2.      Cootner, P. The random character of stock market prices. (1964) MIT Press.

3.      Cassidy, J. Annals of Finance: The blow-up artist, New Yorker Magazine, October 15, 2007

Späť