sk
SK
CZ | EN
MENU
KONTAKTOVAŤ
OBCHODNÉ MIESTA
PRIVÁTNI
BANKÁRI
ÚSTREDIE
BLOG
AN
Z grafov sa najeme
30.11.-0001

Svetové ekonomické fórum (nezisková organizácia, ktorá angažuje podnikateľských, politických, akademických a iných lídrov na riešenie svetových, regionálnych a priemyselných agend) zostavuje od roku 2006 tzv. Index globálnej konkurencieschopnosti (Global Competitiveness Index). Konkurencieschopnosť definuje ako vplyv inštitúcií, politík a ďalších faktorov, ktoré ovplyvňujú produktivitu práce v krajine, a krajiny napokon sumarizuje do rebríčka.

Aktuálny report na roky 2013 – 2014 bol vydaný 3. septembra, má vyše 500 strán a hodnotí 148 svetových ekonomík. V hodnotení celkovej konkurencieschopnosti sa Slovensko nachádza na 78. mieste. V porovnaní s hodnotami typickými pre krajinu v strede rebríčka bolo na Slovensku lepšie hodnotené makroekonomické prostredie, zdravotníctvo a základné vzdelávanie. Na druhej strane však v oblasti inovácií bolo Slovensko na 95. a v oblasti efektívnosti inštitúcií až na 119. mieste. Faktorom s najvyšším negatívnym vplyvom bola neefektívna štátna administratíva a korupcia.

Celkovo ide o najhoršie umiestnenie našej krajiny v histórii GCI. V prvom dostupnom roku 2006 bolo Slovensko na 36. mieste zo 122 krajín a odvtedy sa v rebríčku posúvalo čoraz nižšie (pozri tabuľku č. 1). Narastal síce aj celkový počet krajín, tie nové sa zaradili zvyčajne za Slovensko. A kým v roku 2006 bolo Slovensko v rámci krajín V4 na druhom mieste, od roku 2010 je na poslednom mieste (pozri graf č. 1).

Nielen trajektória, ale aj rýchlosť poklesu je významná. V porovnaní s posledným „predkrízovým“ rokom 2008 spadlo Slovensko zo 46. miesta, t. j. o 32 priečok. Rovnako poklesol aj Pakistan a len dve krajiny sveta zaznamenali väčší prepad – Tunisko o 47 priečok a Egypt o 37 priečok. Česká republika klesla o 13 priečok, Maďarsko o jednu a Poľsko, naopak, v hodnotení stúplo o 11 priečok. Celkovo najviac, o 33 priečok, stúpol za posledných 5 rokov Ekvádor a o 30 Azerbajdžan.

Na prvých desiatich miestach aktuálneho poradia sú Švajčiarsko, Singapur, Fínsko, Nemecko, USA, Švédsko, Hongkong, Holandsko, Japonsko, Veľká Británia. Takmer všetky tieto krajiny boli na prvých desiatich miestach aj pred krízou (2008) – vtedy Top 10 tvorili aj Dánsko a Kanada a neboli v ňom dnes prítomné Hongkong  a Veľká Británia.

Samozrejme, každé hodnotenie krajín a ich poradie závisia od kritérií zostavovateľa. Tie môžu byť viac či menej zmysluplné, objektívne či neobjektívne a pod. Celkovo však situáciu objektivizuje, ak sa tie isté krajiny objavujú na prvých miestach aj v iných hodnoteniach.

Napríklad v Doing Business (meria podmienky založenia a prevádzky firmy, zostavuje Svetová banka) sú z týchto firiem v prvej desiatke Singapur, Hongkong, USA, Veľká Británia. V rebríčku Corruption Perception Index (Index vnímania korupcie, zostavuje Transparency International) sú na čele škandinávske krajiny, Singapur, Austrália, Nový Zéland, Kanada, Švajčiarsko, Holandsko. Podobné umiestnenie krajín sa nachádza aj v rebríčku ekonomickej slobody Heritage Foundation. Ekonomická sloboda je väčšinou (nie nevyhnutne) súčasťou celkových občianskych slobôd, a preto nie je prekvapením, že sa tieto krajiny nachádzajú na popredných priečkach aj napríklad v indexe rozvoja demokracie časopisu The Economist, v rebríčku demokracie Freedom House, v Human Development Indexe OSN, indexe politickej zodpovednosti Polcon atď. Krajiny na prvých priečkach majú niečo spoločné. Sú bohaté (a to je jeden z faktorov celkovej kvality života).

V HDP na obyvateľa obsadzujú dlhodobo prvé priečky na svete. Ak nepočítame ropné krajiny, ide najmä o anglosaské USA, Kanadu, Austráliu, o škandinávske krajiny, Benelux, Nemecko, Rakúsko, Švajčiarsko. Patria medzi ne aj Japonsko a ázijské tigre (Singapur, Hongkong, Južná Kórea, Taiwan). Najúspešnejší príbeh zažívajú práve tie posledné, ktoré svoju pozíciu posilnili najmä v globálne neľahkých časoch za posledných 5 rokov, a to bez toho, aby sa výrazne zadlžili.

Snažme sa, aby sme aj my boli na prvých priečkach v hodnotení ekonomickej (a celkovej) slobody vrátane efektívnosti verejných inštitúcií. Z týchto tabuliek (a grafov) sa totiž najeme.

Richard Tóth

Hlavný ekonóm


 

 

 

Späť