sk
SK
CZ | EN
MENU
KONTAKTOVAŤ
OBCHODNÉ MIESTA
PRIVÁTNI
BANKÁRI
ÚSTREDIE
BLOG
AN
Korporátne dlhopisy alebo ako sa nedať nachytať
13.04.2014

V poslednom čase sa stretávam s informáciami zo strany klientov, ktorí sa ma pýtajú na taký či onaký dlhopis od toho či onoho emitenta. V dnešnej dobe v zúfalej honbe za vyššími výnosmi alebo pri preferovaní zrážkovej dane je to pochopiteľné. Úprimne povedané, o drvivej väčšine emitentov tých dlhopisov som nikdy nepočul, ale jedno majú spoločné – vysoké kupónové výnosy. Spravidla od 8 % p. a., ale stretol som sa aj s dvojcifernými výnosmi. V mojom blogu nechcem kritizovať alebo analyzovať emitentov týchto dlhopisov, len ponúknuť investorom (klientom) tému na zamyslenie.

Dlhopisy dnes môže vydávať ktokoľvek. Najčastejšie ich vydávajú firmy s cieľom financovania rozvoja a investícií. Môžu sa však stať aj jednoduchým nástrojom podvodu.

Investície do dlhopisov konkrétnej firmy môžu priniesť oveľa väčší výnos ako napríklad sporiace účty alebo termínované vklady. Cenou za vyšší výnos je však riziko. Spoločnosť, ktorá dlhopis vydala, ho nemusí v kritickom čase vykúpiť späť a investorovi zostane len bezcenný papier. Postaví sa s ním do radu medzi ďalších veriteľov krachujúceho podniku a bude dúfať, že manažment, akcionár, nútený správca ani veľkí veritelia zostávajúci majetok spoločnosti nerozkradnú.

Dlhopisy sa však tiež môžu stať nástrojom podvodu, keď už ich od začiatku vydavateľ nemá záujem splatiť. Na ich základe môžu byť viac-menej "legálne" ponúkané investície pre širokú verejnosť. Rozprávka sprevádzajúca predaj sa často podobá iným "zázračným investíciám".

Podvodný model môže vyzerať úplne legálne. Jedna spoločnosť vydá dlhopisy s investičným príbehom, ako je rozvoj spoločnosti, developerský projekt, ekologická výroba a čokoľvek ďalšie, čo znie realisticky a dostatočne zaujímavo pre širokú verejnosť. Druhá spoločnosť, registrovaná ako investičný sprostredkovateľ, zaradí dlhopisy do svojho portfólia a ponúka ich klientom.

Na uvedenom postupe nie je nič zlé a môže sa vyskytovať aj v bežných spoločnostiach, nemusí ísť o podvod. O to sú podvody založené na obdobnom princípe zákernejšie. Ako ich rozoznať od reálnych investičných príležitostí?

  • Základom je dôkladné skúmanie aktuálnej činnosti a výsledkov spoločnosti, ktorá dlhopis vydáva. Iste, je to prácne a náročné na znalosti. Ide však o peniaze. Môžete sa síce zveriť do rúk finančného poradcu, ktorý vám dlhopis ako súčasť portfólia ponúka, ale aj to môže mať svoje úskalia.
  • Ak spoločnosť inzeruje oblasti, do ktorých investuje, je vhodné sa pozrieť, aké investície už má za sebou. Ak nemenovaná spoločnosť napríklad uvádza, že investuje do energetiky a nehnuteľností, ale v týchto odboroch nemá jediný realizovaný projekt a v jej skupine sa nachádza pár ďalších projektov z iných oblastí v zanedbateľnej hodnote, je to podozrivé. Pochopiteľne, nemožno vylúčiť, že na tieto oblasti práve emisiou dlhopisov zháňa kapitál.
  • Dôležité je pozrieť sa na veľkosť firmy a porovnať ju s objemom dlhopisov, ktoré vydáva. Tento zjednodušený prístup je však skutočne iba hrubým odhadom. Dokáže naznačiť len toľko, či to je, alebo nie je podvodná schéma. Na presnejší odhad rizika investície je vhodné použiť nástroje finančnej analýzy.

Ani v prípade, keď podvod vylúčime, nie je investícia do dlhopisov úplne bezpečná. Svedčia o tom aj nedávne krachy celých štátov na čele s Islandom a Gréckom, kde investori nedostali späť celý investovaný kapitál. Pričom (malá) komerčná spoločnosť môže skrachovať ešte ľahšie. V žiadnom prípade by do takejto investície nemal klient investovať významnú časť svojich finančných rezerv. Ak ju vyššie výnosy podnikových dlhopisov lákajú a nechce využívať podielové fondy, vždy je bezpečnejšie investíciu rozložiť do viacerých titulov alebo si dať prostriedky aktívne riadiť bankou.

Zdroj: investujeme.cz, openiazoch.sk

Späť