sk
SK
CZ | EN
MENU
KONTAKTOVAŤ
OBCHODNÉ MIESTA
PRIVÁTNI
BANKÁRI
ÚSTREDIE
BLOG
AN
Dva pohľady na finančný trh II.
21.01.2015

Rok 2014 bol veľmi zaujímavý, napokon tak ako každý predchádzajúci. Na jeho začiatku by snáď nikto na svete netvrdil, že prepuknú rusko-ukrajinský konflikt a vojna o islamský kalifát na Blízkom východe. A že cena ropy stratí za pol roka polovicu svojej hodnoty. Pritom pre všetky tieto udalosti viac či menej existovalo dlhodobé podhubie (tzv. fundamentálne predpoklady), ale to, že vypuknú práve v tomto čase, nebolo významne pravdepodobné.

Aj pri úvahách o budúcnosti je potrebné uvažovať, o čo sa možno oprieť. Ide o udalosti, súvislosti, procesy a stavy, ktoré sú predvídateľné s vysokou mierou pravdepodobnosti (povedzme „známe známa"). Do úvahy treba brať aj udalosti, súvislosti, procesy a stavy, pri ktorých buď nevieme, kedy a ako sa prejavia, alebo nám chýbajú potvrdzujúce informácie („známe neznáma"). A napokon, možno sa vyskytnú udalosti, súvislosti a procesy, o ktorých dnes nevieme vôbec nič („neznáme neznáma"). Tie však prirodzene do úvahy brať nemôžeme. A ďalej nesmieme zabudnúť, že „dvakrát do tej istej rieky nevstúpiš".

O čo sa možno oprieť? V západných ekonomikách je vývoj pomerne predvídateľný ‒ zmena hospodárskeho cyklu je pomalá, inštitúcie stabilné a ich politika je spravidla neflexibilná, rigídna.

Americká ekonomika je vo vzostupnej fáze hospodárskeho cyklu, so zlepšujúcim sa trhom práce, ale s nižšou infláciou. Európska ekonomika sa bude naďalej štiepiť – jedna jej časť je medzinárodne konkurencieschopná, navyše teraz podporená slabším eurom a bude mierne oživovať ‒ ale jej iná časť bude stagnovať, pretože jej problémy sú štrukturálne a aj zostanú (napríklad nemožno očakávať reformné kroky od niekoho, kto presadil 75% daň z príjmov). Ropní exportéri budú nestabilní. Čínska ekonomika síce môže mať viaceré (aj veľké) bubliny, ale akcieschopnosť establishmentu je silná. Indická ekonomika má síce (infra)štruktúrne problémy, ale veľmi nízky základ a stabilný demografický a spoločenský vývoj.

Preto by vo vyspelých ekonomikách mala v roku 2015 pretrvať expanzívna menová politika. USA by už mohli zvyšovať sadzby, ale FED zostane veľmi opatrný. ECB bude na trh vlievať (neopodstatnený) optimizmus likviditnými programami, možno sa podľa vzoru Japonska zacieli aj na ďalšie oslabenie eura. Vývoj na emerging markets bude zmiešaný, pre pokles inflácie skôr s tendenciou poklesu úrokových mier. Peňažný trh zostane na investičné účely málo zaujímavý.

Nízke úrokové riziko bude viesť k stagnácii výnosov dlhopisov na vyspelých trhoch. Výnosy štátnych dlhopisov európskej periférie by mali naďalej klesať. V Európe by sa mohli ďalej znížiť výnosy korporátnych dlhopisov s horším ratingom. Vývoj na dlhopisovom trhu EM sa bude diferencovať, lebo jednak sa u nich bude prejavovať pokles cien ropy rozlične a jednak viaceré z nich majú štrukturálne nerovnováhy a naakumulované bubliny (pred krízou žili z globálneho rastu a cez krízu mnohé priveľmi úverovali).

Akcie budú pokračovať v raste. Jednak ich bude podporovať rast americkej ekonomiky (bez toho je rast globálnych akcií vylúčený) pretavený do rastu ziskov firiem a jednak ich budú podporovať aj nízke výnosy a volatilita konkurenčných tried aktív, predovšetkým dlhopisov. Významným faktorom zostanú centrálne banky. Tie (pravdepodobne) vedia, že bez rastu cien akcií sa podniková investičná dôvera neobnoví, a ak by aj nastali dlhšie alebo väčšie korekcie na akciovom trhu, potom budú intervenovať. Dlhodobo sú akcie podporované z politických dôvodov stabilnou spotrebou domácností.

Komoditný trh je voči dlhopisom a akciám malý, vo veľkej miere špekulatívny, a teda volatilný. Pri rope v krátkodobom horizonte konzervuje jej nízku cenu predovšetkým prebytok ponuky nad dopytom, v strednodobom horizonte by sa však mala vrátiť nad 80 USD za barel. „Zlaté časy zlata" zase limituje nízka inflácia. Priemyselné kovy môžu pozitívne prekvapiť, hlavne kvôli Indii.

Podobne euro zostane pod tlakom na ďalší pokles, čo mu však výborne vyhovuje. ECB potrebuje odstrániť dezinfláciu a členské krajiny zlepšiť svoju medzinárodnú konkurencieschopnosť. A čiastočne to vyhovuje aj USA - dolár ďalej zlepšuje svoju pozíciu svetovej rezervnej meny. Na druhej strane príliš rýchle posilnenie dolára zníži v USA infláciu a inflačné očakávania, oslabí rast miezd a v konečnom dôsledku ohrozí domáci dopyt.

Ďalej, existuje niekoľko významných faktorov, ktoré môžu viac či menej významne, ale spravidla krátkodobo ovplyvniť tieto očakávania.

Najbližšie z týchto „známych neznám" predstavujú grécke parlamentné voľby 25. januára. V prípade získania väčšiny koalície pod vedením ľavicovej demagogickej strany Syrizy možno očakávať veľké turbulencie na trhu. Pre ich skoré ukončenie by bolo dôležité, aby to trh vnímal ako individuálny problém jednej krajiny eurozóny, nie viacerých krajín, najmä nie Talianska alebo Francúzska. Odchod Grécka z eurozóny stále zostáva nepravdepodobný, aj keď by bol strategicky pre zvyšok menovej únie prospešný.

Ďalšou veľkou udalosťou sa môže stať bankrot Ukrajiny. Na jednej strane sa bude Západ snažiť kvôli „studenej vojne" s Ruskom a kvôli samotnej myšlienke integrácie Ukrajine pomôcť, na druhej strane však Rusko neustúpi. Preto hoci fundamentálne stojí Ukrajina na hrane bankrotu, jeho pravdepodobnosť je nevysoká. Ale pokračovanie konfliktu je veľmi pravdepodobné.

Veľké turbulencie na trhu by mohlo vyvolať sklamanie očakávaní pri aspoň jednej z trojice ekonomík – americkej, nemeckej a čínskej. Všetky tieto ekonomiky sú pilierom a zároveň signálom svetového rastu a majú (každá inak) významný vplyv vo všetkých triedach aktív. Americká ekonomika je však nateraz v stabilnej vzostupnej fáze, rizikom je slabý rast miezd, ktorý by mohol byť ešte viac ovplyvnený nízkymi inflačnými očakávaniami. Nemeckú ekonomiku stabilizuje slabšie euro. V Číne prechod na spotrebne orientovanú ekonomiku prináša spomalenie rastu. Čínsky HDP na hlavu je oproti USA menej ako tretinový a oproti Japonsku a Južnej Kórei približne na úrovni 40 %. Ďalšie oslabenie rastu by spomalilo dobiehanie týchto ekonomík so všetkými dôsledkami.

Ďalej, pokles cien ropy v druhej polovici roku 2014 a v roku 2015 má celkovo pozitívny vplyv na svetovú ekonomiku. No ekonomiky so silným zastúpením ropného sektora sú v negatívnom hospodárskom (a spoločenskom) šoku. Postihnutá bude vysokonákladová, aj bridlicová, ťažba. Ceny lokálnych aktív sa môžu rozhúpať a priamo či nepriamo vplývať na triedy aktív po celom svete.

A napokon, trhy určite ovplyvnia udalosti, ktoré „už existujú", no nevieme o nich, a aj tie, ktoré sa v roku 2015 ešte len stanú.

Späť