sk
SK
CZ | EN
MENU
KONTAKTOVAŤ
OBCHODNÉ MIESTA
PRIVÁTNI
BANKÁRI
ÚSTREDIE
BLOG
AN
Dôchodkové zamyslenie I.
02.11.2015

Bežní ľudia dlhodobo cítia, že medzi súčasnou pravicovou a ľavicovou časťou politického spektra nie je dramatický rozdiel. V programoch jednotlivých strán, ktoré však takmer žiadny volič nečíta, by sa rozdiely ešte našli. V reálnej praxi sa tie rozdiely stierajú. Jednou z mála tém, ku ktorým majú obe časti spektra rôzny názor, sú dôchodky. Ľavica kladie dôraz na solidaritu, pravica zvýrazňuje zásluhovosť. V tomto článku sa pokúsim o sumarizáciu faktov a naznačenie možných východísk.

Každá štandardná krajina sveta má nejaký systém vyplácania dôchodkov. Niektorá krajina má jeden pilier, iné majú dva a tie sofistikovanejšie tri. Z tohto pohľadu je naša krajina sofistikovaná, aj keď tretí pilier je u nás dobrovoľný.

V systéme I. piliera dnes zamestnanci, ich zamestnávateliaa štát odvádzajú platby do verejného penzijného fondu, ktorý na Slovensku spravuje Sociálna poisťovňa. Tá ihneď rozdeľuje odvedené platby medzi dôchodcov, dochádza teda k presunu peňazí medzi generáciami. Neakumulujú sa žiadne rezervy, to, čo Sociálna poisťovňa vyberie, ihneď prerozdeľuje medzi súčasných dôchodcov. Preto hovoríme o „priebežne" financovaných dôchodkoch, resp. o priebežnom systéme.

Peniaze, ktoré Sociálna poisťovňa vyberie na starobnom poistení, dlhodobo nepostačujú na výplatu dôchodkov súčasným dôchodcom. V 90. rokoch vykrývala Sociálna poisťovňa tento rozdiel z prebytku minulých období. Keď sa prebytky minuli, začala poisťovňa sanovať deficit dôchodkového fondu z iných fondov Sociálnej poisťovne a robí tak dodnes. Delenie odvodov do Sociálnej poisťovne na rôzne fondy a „poistenia" je zbytočné. Zo „starobného poistenia" síce nevypláca poisťovňa iba starobné dôchodky, ale aj predčasné starobné, sirotské, vdovské a vdovecké dôchodky. Najväčší podiel na výdavkoch Sociálnej poisťovne však majú starobné dôchodky.

V roku 2006 sa prvý raz stalo, že ani všetky zdroje Sociálnej poisťovne dohromady nepostačovali na výplatu dôchodkov a rozdiel musel financovať štát z iných zdrojov. Štát by musel dotovať Sociálnu poisťovňu bez ohľadu na existenciu alebo neexistenciu II. piliera. Objem peňazí vyzbieraných pre II. pilier a neskôr poslaný do DSS bol menší ako transfer finančných prostriedkov zo štátnych finančných aktív do Sociálnej poisťovne. Od roku 2009 sa dotovanie dôchodkov zo štátneho rozpočtu stáva javom permanentným a bez vyhliadok na zmenu. A tu vidím principiálny problém.

Namiesto toho, aby sa za fixnú sumu považoval objem vyzbieraných prostriedkov a tomu sa variabilne prispôsobovala výška vyplácaných dôchodkov, robí sa to naopak. Za fixnú výšku sa považuje veľkosť dôchodkov a peniaze na ne sa hľadajú hocikde. Že nestačí objem vyzbieraných odvodov od súčasných zamestnancov? To nič. Dotuje sa to, požičia sa na to. A že je každý rok ten rozdiel väčší a štát ho dotuje alebo si požičiava viac?

Obrazne povedané, kedysi žil u nás 1 mil. dôchodcov a (kvôli jednoduchosti) milión ľudí bolo zamestnaných. Dajme tomu, že to bolo v rovnováhe. Dvaja rodičia mali dve deti. Odvod každého z dvoch detí sa použil na dôchodok pre každého z dvoch rodičov.

V súčasnosti je dôchodcov 1,25 mil. Je to preto, lebo dnes sa ľudia dožívajú dlhšieho veku. A tých dôchodcov je viac napriek tomu, že sa veková hranica odchodu do dôchodku posunula o 5 a viac rokov. Aby to bolo komplikovanejšie, nie všetci rodičia majú dve deti, skôr jedno. A približne každé ôsme dieťa je nezamestnané, resp. každé štvrté je živnostník, ktorého odvod sa ráta z minimálnej mzdy. Inak povedané, jeho odvod neuživí jedného rodiča ani jeden týždeň. Myslíte si, že to bol dôvod na nejakú úpravu dôchodkov? Nie. Nižší dôchodok, ako bol priznaný, už nikto nedostane. Je to politicky nepriechodné. Zatiaľ. Ak vám nie je matematika cudzia alebo ak spravujete domáci rozpočet, musíte to cítiť sami. Na jednej strane sa vám zvýšili náklady (je viac dôchodcov) a na strane druhej sa znížil objem príjmov (je menej mladých, zamestnaných ľudí). Ak sa z rovnovážneho stavu v priebehu určitého obdobia posúvate ďalej, rastú vám výdavky a klesajú príjmy, smerujete do... deficitu. Ak tie výdavky ešte zvyšujete (vianočný dôchodok, valorizácie), dostávate sa do hlbšieho deficitu. A čo s tým? Našiel som inšpiráciu vo Švédsku. Ich I. pilier má v sebe zakomponované ochranné prvky zabraňujúce nárastu deficitu štátneho dôchodkového systému. Ak sa pomer pracujúcich a dôchodcov nepriaznivo zmení, I. pilier automaticky zareaguje vyplácaním nižších dôchodkov.

Samozrejme, že to nemožno urobiť len tak. Aby ste mohli niečo také robiť s I. pilierom, musíte mať dlhodobo funkčný a stabilizovaný II. pilier. Zvýraznil by som každé slovo: dlhodobo – funkčný – stabilizovaný. Na dlhodobosť veľa netreba, čas všetko vyrieši za vás, a na funkčnosť a stabilitu vlastne tiež nie. Stačí ho nechať tak a nemeniť ho stále.

Vrátim sa však ešte k tomu I. pilieru. Jeho udržateľnosť ničí v podstate to, že sa rodí menej ľudí a tí starší sa dožívajú viac rokov. Jednak je menej aktívnych ľudí oproti dôchodcom a zároveň dôchodcovia, dožívajúci sa dlhšieho veku, poberajú dávky dlhšie.

Kým v roku 2010 na Slovensku na 100 obyvateľov v aktívnom veku pripadalo iba 17 ľudí v dôchodkovom veku, v roku 2060 by už podľa demografických predpovedí mohlo na 100 aktívnych obyvateľov pripadať 62 ľudí v dôchodkovom veku! Táto situácia so sebou prináša vážne následky a treba ju riešiť, kým nie je neskoro.

 

 

Ako som spomenul, ľudia sa dožívajú dlhšieho veku. S tým súvisí aj dlhšie obdobie poberania dôchodku, ktoré je zásadným faktorom v každom dôchodkovom systéme, verejnom či súkromnom. Práve zvyšovanie sa strednej dĺžky dožitia je jednou z hlavných príčin katastrofálneho stavu dôchodkových systémov väčšiny štátov vyspelého sveta. Vývoj v období od roku 1970 ilustruje obrázok. Priemerná dĺžka poberania dôchodku sa od roku 1970 skoro zdvojnásobila, čo znamená, že štát musí vyplácať dôchodok raz tak dlho ako kedysi.

Paradoxne Slovensko patrí dnes so svojimi 62 rokmi, vek odchodu do dôchodku, k „najštedrejším" štátom vyspelého sveta. Poľsko, Česko, Rakúsko, Belgicko, Švédsko, Taliansko, Japonsko, Hongkong sú štáty s dôchodkovým vekom 65 rokov. Vo Švédsku je vek 65 rokov dôchodkovým vekom na výplatu solidárneho minimálneho dôchodku.

Trendom je dôchodkový vek zvyšovať. V Nemecku, Holandsku, Dánsku, Nórsku, Španielsku, USA a na Islande bude súčasná generácia v strednom veku do dôchodku odchádzať vo veku 67 rokov. Vo Veľkej Británii a v Írsku dostanete dôchodok až ako 68-ročný. Dôchodkový vek odporúčaný Európskou komisiou je 70 rokov.

Nastúpenému trendu sa z vyspelých štátov vymyká iba tradične sociálne ladené Francúzsko, kde ešte v roku 1983 znížili dôchodkový vek zo 65 na 60 rokov. Neskôr ho zvýšili na 62 rokov, aby ho v roku 2012 socialistická vláda opäť znížila na 60 rokov.

 

 

Vy hospodárite ako?

Ako funguje vaša domácnosť z hľadiska financií? Celkové príjmy rodiny sú 500 jednotiek, celkové výdavky sú 300 jednotiek. Generujete si úspory vo výške 200 jednotiek. Pre prípad, že by sa príjmy dočasne alebo navždy znížili. Pre prípady dovoleniek alebo iných jednorazových, občasných výdavkov. A čo keď dopadne hospodárenie s mínusom? Ak sa to stane 1 – 2 mesiace, tak to zvládnete. Ak to trvá dlhšie, upravíte výdavky, resp. ak sa dá, zvýšite príjmy. Urobíte všetko pre to, aby deficit nenarastal.

Podobne je to vo firme. V lepších časoch si generujete úspory alebo prebytky, resp. investujete, aby ste v tých horších časoch žili z vytvoreného vankúša. V prípade, že nepriaznivá situácia trvá dlhšie, upravujete výdavky. Proste reagujete.

Keď počujem slovo dôchodok, automaticky mi napadne, že je to ďaleko. Keď to začnem v sebe analyzovať, postupne sa pridáva zodpovednosť. Takže dlhodobosť a zodpovednosť. Dôchodok sa nedá riešiť, až keď sa dôchodcom človek stane. Bude to znieť pateticky, ale na dôchodok treba myslieť od počiatku pracovného návyku. Ak sa naň pripravím teraz alebo, ak to poviem ešte ostrejšie, čím viac sa uskromním teraz, resp. čím viac si odložím, tým lepšie mi bude na dôchodku. V praxi to znamená, že čím viac dobrovoľných pilierov využijem, tým ľahšie sa budem vedieť vzdať závislosti od politickej ochoty a ekonomickej možnosti poberať slušný dôchodok z I. piliera.

V ďalšom pokračovaní môjho dôchodkového zamyslenia sa pozrieme na dôchodkové systémy vo svete a povieme si čím sa od seba odlišujú.

 

Späť