sk
SK
CZ | EN
MENU
KONTAKTOVAŤ
OBCHODNÉ MIESTA
PRIVÁTNI
BANKÁRI
ÚSTREDIE
BLOG
AN
Mínus nekonečno
14.03.2016

Od spustenia posledného kola kvantitatívneho uvoľňovania v eurozóne uplynul práve rok. V januári 2015 Európska centrálna banka rozhodla a v marci 2015 začala nakupovať cenné papiere s investičným stupňom denominované v eurách, ktoré vydali vlády krajín eurozóny, agentúry a európske inštitúcie. Objem nákupov banka stanovila na 60 mld. eur mesačne a národnosť emitentov stanovila podľa podielu krajín na kapitáli ECB. Banka sa rozhodla nakupovať dovtedy, kým sa inflácia nezvýši k 2 %, minimálne však do septembra 2016. V decembri 2015 predĺžila tento termín do marca 2017 a zároveň znížila úrokovú sadzbu na vklady komerčných bánk do centrálnej banky z -0,2 % na -0,3 %.

V marci 2016 ju ďalej znížila na -0,4 %. Základná úroková sadzba sa dostala z 0,05 % na 0 %. Objem mesačných nákupov sa zvýšil zo 60 mld. na 80 mld. eur mesačne a banka bude nakupovať aj papiere nebankových spoločností. Od júna 2016 sa spúšťa séria štvorročných refinančných operácií, pričom úroková sadzba môže byť až záporná.     

Od spustenia programu v januári minulého roku bolo jeho hlavným cieľom zvýšiť spotrebiteľskú infláciu a odvrátiť tak ekonomiku eurozóny od deflácie. Lebo tá sa môže ľahko zrútiť do tzv. deflačnej špirály, keď pokles cien znižuje tržby podnikov, ich zisky, následne podniky prepúšťajú, znižuje sa kúpyschopný dopyt, klesajú tržby atď. Doterajšia snaha je však úspešná len čiastočne.     

V prvých mesiacoch roka 2015 bola medziročná spotrebiteľská inflácia pod nulou, potom sa v priebehu roka dostala tesne nad ňu, ale vo februári 2016 bola opäť pod nulou. Samozrejme, hlavným vinníkom je ropa, ktorej cena (v eurách) vo februári medziročne klesla o vyše 40 %. Na druhej strane, podľa stanoviska ECB spred roka mala klesajúca cena ropy zvýšiť čistý disponibilný príjem domácností a zvýšiť ziskové marže pre firmy. Spotreba domácností aj v priebehu roka rástla, ale v jeho poslednom štvrťroku sa tempo rastu zmiernilo. Zisky firiem tiež v úvode roku 2016 oslabili. To, čo sa malo pretaviť do vyššej jadrovej inflácie, sa nepretavilo. Jadrová inflácia, ktorá je bez externe ovplyvňovaných cien potravín a energií a ktorá viac odráža stav domácej ekonomiky, zostala po celý rok 2015 na 1 % alebo pod ním a teraz vo februári je len na 0,7 %. Inflačný cieľ sa teda nepodarilo naplniť ani tu. Pritom v prepočte na HDP eurosystém vykupoval mesačne doteraz viac cenných papierov ako americká centrálna banka počas trvania programu QE3 v rokoch 2012 až 2014. A tam sa podarilo udržať celkovú, ale hlavne jadrovú infláciu blízko 2 %. Teraz sa intenzita nákupov ešte zvýši. Cieľ je ten istý − rozbehnúť úverovanie, zvýšiť domáci dopyt a takto aj infláciu. Tak ľahko to však nepôjde.

Keď vznikla eurozóna, podiel úverov pre domácnosti, firmy a verejnú správu tvoril približne 140 % HDP. V roku 2005 to bolo 150 % HDP a v predkrízovom roku 2008 už 160 % HDP. Rástli len úvery pre domácnosti a firmy, verejný dlh v prepočte na HDP stagnoval. Po kríze zase naopak – úvery pre firmy a domácnosti začali stagnovať a rástol verejný dlh. A to takým enormným tempom, že celkový dlh rástol, až kým v roku 2013 nekulminoval na 190 % HDP. A teda takmer v celej histórii eurozóny ťahali jej ekonomiku predovšetkým úvery.

Od roku 2013 sa podiel celkového dlhu na HDP nezvyšuje a ekonomika rastie. Ale aj preto, že sa prejavuje zlacnenie všetkých dlhov. Výnosy štátnych a firemných dlhopisov, úrokové sadzby úverov pre firmy a domácnosti sú na historických minimách. Firmy, domácnosti a štát vydávajú menej na úrokoch a tým sa ich čistý disponibilný príjem zvyšuje. To je však len dočasné, efekt lacných peňazí vyprcháva.

Teraz sú štyri cesty. ECB môže poprieť aj základné poučky o funkcii peňazí a zlacňovať úvery až do „mínus nekonečna“. Alebo sa celkové zadlženie môže ďalej zvyšovať. Tretia možnosť je kombinácia oboch. Všetky tri prípady sú veľmi riskantné a „bod návratu“ nie je známy. Štvrtou možnosťou sú reformy, aby sa zvýšila produktivita práce a kapitálu. Sú však vlády schopné takéto politiky zrealizovať? V každom prípade − na predkrízové tempá rastu a s tým spojenú vyššiu infláciu môžeme nateraz zabudnúť.

Späť