sk
SK
CZ | EN
MENU
KONTAKTOVAŤ
OBCHODNÉ MIESTA
PRIVÁTNI
BANKÁRI
ÚSTREDIE
BLOG
AN
Prečo sa bojíme akcií? I.
05.04.2016

Už niekoľko desiatok rokov túžim po malej útulnej reštaurácii. Naivne si myslím, že dobrou kvalifikáciou na vlastnenie reštaurácie je to, že som gurmán. Viem variť možno päť jednoduchých jedál, nemám žiadne skúsenosti s organizáciou práce v kuchyni ani „na pľaci", ale nedám si to vyhovoriť. Áno, možno je v tom viac emócií ako rozumu. Lebo keď začnem reálne premýšľať, čím začať, premknú ma obavy: prenajať si dobré miesto, kúpiť hrnce, zohnať skvelého kuchára (ako zistím, že je skvelý???) a kopec ďalších vecí... Ľahko pochopiť, prečo ešte nemám reštauráciu, hoci malú, útulnú.

Väčšina z nás nenašla nikdy odvahu podnikať, hoci mnohí po tom túžili. Bojíme sa rizika, bojíme sa toho, že najprv musíme vraziť do podnikania veľa peňazí a až po čase sa začnú vracať. Alebo sa ani nezačnú a budeme dlhodobo v strate. Dobre, a čo tak kúpiť si už zabehnutú, prosperujúcu reštauráciu? Lepšie ako začínať od nuly. Ale čo ak sa jej po čase prestane dariť? Tak rozmýšľajme ďalej: riziko znížime, ak si kúpime nie jeden, ale viacero zabehnutých, úspešných biznisov. To už vyzerá celkom dobre, až napokon zistíme, že nemáme dosť peňazí na to, aby sme si kúpili veľa dobrých biznisov (česť výnimkám). Nevzdávame sa a napokon nám napadne: môžeme si kúpiť kúsok z každého, kúpime si zopár akcií niekoľkých úspešných firiem. Kto z nás pochybuje, že Coca Cola, McDonald's, Microsoft alebo BMW sú uspešné firmy? A napriek tomu cítim sklamanie čitateľa: akcie??? Veď tie sú rizikové. Slováci aj Česi sa boja kupovať akcie. Poďme sa pozrieť, čo s tým.

Nesprávne očakávania a zlá komunikácia

Podľa mojich skúseností tí, ktorí zažili sklamanie pri investovaní do akcií, patria väčšinou do jednej z nasledujúcich skupín:

  1. kúpili si akcie nejakej firmy v rámci kupónovej privatizácie, firma bola vytunelovaná a dnes už jej akcie nemajú žiadnu hodnotu
  2. kúpili si akcie konkrétnej firmy na základe odporúčania známeho alebo vlastnej úvahy, presvedčení, že ide o „dobrú firmu", a dnes je ich hodnota výrazne nižšia
  3. kúpili si podiely v akciovom podielovom fonde a po páde trhov (napríklad v marci 2009) ich predali a realizovali veľkú stratu

 

Minulosť nevrátime, takže s bodom 1 neurobíme nič. Rozhodne by to však nemal byť dôvod na to, aby sme neinvestovali do akcií. Žili sme v divokých časoch, a hoci sa podvody nedajú vylúčiť ani na vyspelých kapitálových trhoch, pri veľkých spoločnostiach sa stávajú iba zriedkavo. Navyše, toto riziko vieme výrazne znížiť diverzifikáciou.

Bod 2 je práve o diverzifikácii. Akokoľvek dobrá sa vám môže zdať konkrétna akcia, nikdy neviete, čo sa stane: manažment urobí strategické chyby, odstúpi šéf firmy, ktorý bol vizionárom a lídrom v pravom zmysle slova, klesne cena komodity, od ktorej sa odvíja zisk danej firmy (napríklad ťažiar ropy), atď. Kto z nás pochybuje, že Nokia bola „dobrá" firma? Väčšinou si ľudia sugestívne nahovárajú, že ak ide o známu značku, automaticky je to aj „dobrá" firma – poznajú jej výrobky, vidia jej reklamu a podobne. Málo bežných investorov si však robí finančnú a nefinančnú analýzu firmy a rozhodujú sa podľa pocitov. A ak by ju aj robili, analýza zvyčajne dobre opisuje minulosť, ale dosť nespoľahlivo hodnotí vyhliadky do budúcnosti. Kto by bol povedal, že cena ropy spadne zo 110 USD na 30 USD? Asi málokto. Ale analýza konkrétnej ropnej firmy mohla byť založená na predpoklade, že cena ropy sa bude pohybovať v intervale 100 − 120 USD za barel. Takzvaný stock-picking je veľmi ťažká disciplína aj pre investičných profesionálov, nieto pre bežného, hoci zanieteného investora. Ak by si tento investor kúpil sektorovo diverzifikovaný balíček akcií (povedzme 50 alebo 100 naraz), ušetril by množstvo času a významne by znížil riziko. Špecifické spomínané problémy spojené s konkrétnou akciou by sa týkali len malej časti portfólia. A jeho výkonnosť by mohla byť kladná aj v prípade, keď je konkrétna akcia v strate 30 percent.

Bod 3 je o nedodržaní investičného horizontu.

Správny finančný poradca si nájde čas na svojho klienta a vysvetlí mu – podrobne –, prečo má zmysel investovať do diverzifikovaného portfólia akcií a prečo ide o dlhodobú investíciu. Ak to urobí (poradca) poriadne, klient by nemal spanikáriť v čase veľkých prepadov a predávať akcie v najhoršom možnom čase.

Keď si všimnete, spoločným menovateľom pri takýchto sklamaniach z akcií sú nesprávne, nerealistické očakávania (napríklad: „za rok zarobím 18 %, lebo je to dobrá firma", „takáto super akcia nemôže predsa klesnúť o 40 %") a zlá komunikácia. Finančný poradca by mal vysvetliť klientovi, že v živote nie je nič zadarmo a šanca na vyšší výnos je vyvážená vyššou volatilitou a dlhodobým investičným horizontom. Verte mi – robím finančné poradenstvo 25 rokov –, keď som analyzoval konkrétny prípad „sklamania z akcií", skoro vždy sa nám ho podarilo zaškatuľkovať do jednej z troch kategórií uvedených vyššie a prakticky vždy sa ukázalo, že investovanie do akcií nebolo dobre vysvetlené, väčšinou úplne odfláknuté. Poďme si teda povedať, čo je pri investovaní do akcií dôležité pochopiť, s čím sa treba vyrovnať a čomu sa vyhnúť.

Pre koho má zmysel investovať do akcií

Možno vás prekvapím, ale tento článok nie je o tom, že by som niekoho „nahováral" na investovanie do akcií. Máme povinnú školskú dochádzku, mali sme povinnú vojenskú službu, ale investovanie do akcií nie je povinné. Na druhej strane – a opäť vás prekvapím –, nemyslím si, že ak klient povie, že nechce investovať do akcií, treba mu dať okamžite za pravdu. Oficiálna doktrína, postavená na MiFID dotazníkoch, hovorí o tom, že klientovi položíme zopár otázok o jeho skúsenostiach, vzťahu k riziku, majetkových pomeroch a podľa odpovedí vieme povedať, ktoré finančné nástroje sú preňho vhodné a ktoré nie. Prax, ako to už býva, je však oveľa zložitejšia. Predstavme si človeka – nazvime ho Peter Neskúsený –, ktorý má 35 rokov, ale doteraz mal len bežný účet a termínované vklady. Je inteligentný, má základnú finančnú gramotnosť. Keďže úroky na termínovaných vkladoch neustále klesajú a dnes sa pohybujú len v intervale 1 – 2 % p. a., hľadá alternatívy. Zároveň je natoľko opatrný, že je rozhodnutý umiestniť mimo vkladových produktov len 20 % svojho finančného majetku. Navyše sú to peniaze, ktoré nebude dlhé roky potrebovať. Takže v dotazníku vám označí, že jeho investičný horizont je dlhodobý, že si uvedomuje riziko volatility akcií, ale keďže očakáva od tejto investície výnos aspoň 5 % p. a., je ochotný toto riziko podstúpiť. Na prvý pohľad ideálny klient. Ale koľkokrát sa až v praxi ukáže, či klient je naozaj schopný znášať riziko spojené s akciami, či sa nezosype on, keď sa zosypú akcie. A Peter Neskúsený nemá, ako sme už konštatovali, reálne skúsenosti s akciami, s kolísaním ich ceny, takže v skutočnosti nevieme, ako zareaguje (a v tejto chvíli to nevie dokonca ani on sám!). Investičný dotazník je len forma akéhosi alibi pre finančného poradcu, finančnú inštitúciu. Koľkí už takí boli, že sa označili za dlhodobých a dynamických investorov, a keď akcie oslabili o 10 %, okamžite prišiel stres a pokyn na predaj. Východisko je také, že test nemôže byť formálny, ale venujem dostatok času tomu, čo je aj obsahom tohto článku – prečo akcie a ako ich mentálne zvládať.

Ďalší príklad – príde slečna Júlia Odmietavá. Zásadne odmieta akcie, lebo počula, že sú rizikové. Vyplní investičný dotazník, kde to potvrdí čierne na bielom. Podľa teórie by ste jej mali namixovať portfólio bez akcií. Okrem formálneho (MiFID) dôvodu aj preto, že predsa privátny bankár (finančný poradca) by mal rešpektovať prianie klienta („Vaše prianie je mojím rozkazom"). Ale slečna Júlia zároveň požaduje, aby jej portfólio prinášalo výnos 6 – 7 % p. a. Vo finále to dopadne tak, že v porftóliu budú zastúpené rizikovejšie nástroje ako akcie (napríklad dlhopis firmy s nízkym ratingom a výnosom 7 % p. a., kde sa budeme celý čas strachovať, či emitent neskrachuje), prípadne nástroje, kde bude menšia pravdepodobnosť, že dosiahneme požadovaný výnos, ako v prípade, že by sme použili akcie. Takže na prvý pohľad sme presne vyhoveli požiadavke klientky Odmietavej, ale v skutočnosti máme „zarobené" na pekné sklamanie. Riešením je opäť podrobné vysvetlenie toho, či je reálne požadovať takýto výnos a aký druh finančných nástrojov jej môže s najväčšou pravdepodobnosťou priniesť takéto zhodnotenie. Ak sa zhodnete na tom, že najrozumnejšia je z tohto pohľadu diverzifikovaná akciová investícia, je to dobré riešenie. Ak je váš požadovaný výnos pri jej natureli, preferenciách, odmietaniach ťažko dosiahnuteľný, ostaňte pri konzervatívnych investíciách a uspokojte sa s cieľovým výnosom 2 − 3 % p. a. Aj to je dobré riešenie.

Neplatí ani klišé, že starší ľudia by nemali investovať do akcií, keďže – diplomaticky povedané – ich investičný horizont je podstatne kratší. Koľkokrát sa stretávame práve u takýchto klientov s prístupom, že len menšia časť zdrojov je určená na ich osobnú spotrebu a väčšia časť pre deti, vnúčatá. V takom prípade môže byť práve tá „väčšia časť" ich finančného majetku investovaná oveľa dynamickejšie, ako by sa pri povrchnom pohľade zdalo.

V kocke je táto časť o tom, že príprava na investovanie nemôže byť odfláknutá. Samotný investičný dotazník je len začiatok, formálna súčasť procesu. Ale potom musí nasledovať mravčia práca: tak ako dom nepostavíte bez precízneho projektu, dobré a poctivé investovanie (najmä u menej skúsených klientov) nemôžete robiť bez dokonalej prípravy a predchádzajúcej komunikácie.

Prečo akcie a niektoré mýty o akciovom investovaní

Na prednáškach dosť často hovorievam – a ospravedlňujem sa tým, ktorí to už počuli –, že by som veľmi rád kupoval klientom marťanské dlhopisy s výnosom 8 % p. a. Marťania majú veľa železnej rudy, ktorú môžu speňažiť, takže riziko nesplácania týchto dlhopisov je minimálne. A výnos je krásny. Jediný problém je, že nás predbehli podnikaví obchodníci z Venuše a kým sme sa my na Zemi rozhýbali, všetky marťanské dlhopisy skúpili. Ide o symbol toho, že klienti by radi videli pekný výnos, ale ideálne s nízkym rizikom. Tu na Zemi to nie je možné. Musíme byť realisti a vyberať z tých možností, ktoré máme.

Najprv si musíme ujasniť, čo je vlastne investovanie. Definícií je veľa, ale ja som si vymyslel takúto (samozrejme, vychádzal som z definícií slávnych investorov):

Investícia je také umiestnenie peňazí, pri ktorom racionálne očakávame, že nám prinesie ich reálne zhodnotenie počas vopred určeného investičného horizontu.

Kľúčové slová sú zvýraznené:

racionálne očakávame – znamená, že máme rozumný dôvod domnievať sa, že hodnota daného aktíva bude v budúcnosti vyššia, ako je dnes; ak si náhodne kúpime obraz (nevieme veľa o autorovi ani trhu s umeleckými dielami) alebo maďarský forint a nevieme zdôvodniť, prečo by mala ísť ich cena hore, ide o čistú náhodu, rovnako ako keď si stavím na červenú v rulete

reálne zhodnotenie – znamená zhodnotenie nad infláciu; ak je inflácia čo i len 2 % a máme peniaze v ponožke, strácajú hodnotu – ak niekto investuje 100 a má garantovaných 100 aj po piatich rokoch, sám seba klame, ak si hovorí, že „tu nemôžem stratiť“*

vopred určený časový horizont – znamená minimálne dve veci:

1. pri kratšom investičnom horizonte nemôžem mať také výnosové ciele ako pri dlhšom; pri dlhšom investičnom horizonte sa rozširuje aj paleta nástrojov, do ktorých možno investovať, aj dosiahnuteľný výnos

2. musím si naozaj starostlivo vopred rozmyslieť, ako dlho si môžem dovoliť mať peniaze zainvestované, a nespanikáriť, keď v rámci tohto investičného horizontu dôjde k poklesu cien

Poďme sa pozrieť, ako diverzifikované portfólio akcií spĺňa uvedenú definíciu:

> do cien akcií sa prirodzene premieta inflácia cez zvyšujúce sa ceny výrobkov a služieb – tie predsa vyrábajú/poskytujú (aj) verejneobchodovateľné firmy

> do cien akcií sa premieta aj technologický pokrok – ak niekedy 10 robotníci zmontovali 16 áut za deň, dnes pomocou modernej výrobnej linky ich zmontujú 160 za ten istý čas

> akciové spoločnosti produkujú reálny cash flow, reálne zisky, nejde o špekuláciu toho typu, či bude cena platiny o 3 roky vyššia ako dnes alebo nie; tieto zisky sa prejavujú jednak v dividendách, jednak v navýšení vnútornej hodnoty akcie, v každom prípade ide o benefit akcionára, majiteľa akcie

Už teraz vidíme, že pri kúpe akcií (stále hovoríme o dostatočne diverzifikovanom balíku) môžeme racionálne očakávať reálne zhodnotenie pri dodržaní dostatočne dlhého investičného horizontu. Aj historické pozorovania (pozri priložený graf návratnosti aktív v čase) ukazujú, že trieda akcií v dlhodobom horizonte prekonáva infláciu (dokonca pomerne výrazne) a pri iných aktívach to zďaleka také presvedčivé nie je a za akciami výrazne zaostávajú. Aj natoľko ospevované zlato.

 

 

Samozrejme, niekto namietne, že história nie je zárukou vývoja v budúcnosti. Viaceré zdroje uvádzajú zhodnotenie akcií v dlhodobom horizonte v intervale 7 – 9 % p. a. A po zohľadnení inflácie 4 − 5 % p. a. Som konzervatívny a očakávam, že v najbližších desiatkach rokov bude zhodnotenie akcií nižšie: možno 4 – 5 % p. a. absolútne a 2 – 3 % p. a. po odpočítaní inflácie. Je to však stále oveľa viac, ako v súčasnosti dokážu poskytnúť dlhopisy s investičným ratingom: aj pri splatnosti 10 rokov sa ich výnosy pohybujú len v intervale 1 – 2 % p. a. To nemusí v budúcnosti stačiť ani na pokrytie inflácie, keďže cieľom ECB je, aby sa inflácia dostala k 2 % p. a.

 

V nasledujúcom blogu si povieme viac o tom, prečo sa nestresovať cenami akcií, a uvedieme aj výroky slávnych a úspešných investorov, od ktorých by sme sa mali učiť.

*momentálne je inflácia prakticky nulová a môže sa zdať, že to, čo píšem, nie je také dôležité; z historického pohľadu však ide skôr o anomáliu

Späť