sk
SK
CZ | EN
MENU
KONTAKTOVAŤ
OBCHODNÉ MIESTA
PRIVÁTNI
BANKÁRI
ÚSTREDIE
BLOG
AN
Japonský jen a neľahká úloha Bank of Japan
26.05.2016

Možno tvrdiť, že japonský jen je jednou z mien, ktoré sa veľkou mierou podieľajú na objeme obchodov na medzinárodnom devízovom trhu. Japonsko je treťou najväčšou ekonomikou sveta a patrí medzi najväčších exportérov. Krajina dosiahla iba za minulý mesiac obchodný prebytok v objeme 823,5 miliardy jenov (7,53 miliardy amerických dolárov). Problémom v Japonsku však naďalej zostáva značný verejný dlh (vyšší ako 227 % HDP). Útechou v tejto situácii je, že vysoké percento dlhu je vlastnené domácimi investormi.

Napriek jednej z najvyšších úrovní verejného dlhu spomedzi rozvinutých krajín sveta je japonská mena považovaná spolu so švajčiarskym frankom za tzv. safe haven meny. Sú to meny, ktoré v období zvýšenej volatility a rizikovej averzie na trhu zhodnocujú voči zahraničným menám. Ako príklad uvediem pár udalostí, keď jen posilnil voči ostatným menám. Krátko po vypuknutí globálnej hospodárskej krízy posilnil voči americkému doláru o viac ako 20 percent a voči európskej mene o viac ako 30 percent. Neistota ohľadom periférnych európskych ekonomík v máji 2010 viedla k nárastu indexu volatility VIX, a následne posilnil jen vzhľadom na euro o vyše 10 percent. Japonská mena posilnila v tomto období aj voči doláru o viac ako 5 %. Obava z výsledku talianskych volieb z 25. februára 2013 viedla k zhodnoteniu jenu voči euru o 5 percent a voči doláru o 4 percentá. Tieto príklady potvrdzujú, že zhodnotenie japonskej meny počas rizikovej averzie na trhu sa opakuje.

Existuje niekoľko teórií, ktoré sa pokúšajú vysvetliť vývoj menových kurzov pomocou rozdielnej úrokovej miery, inflácie a kúpnej sily jednotlivých mien. Tieto východiská ponúkajú teoretický základ na vysvetlenie vývoja menového kurzu. V skutočnosti však tieto modely nepracujú tak veľmi dobre. Omnoho viac menový trh ovplyvňujú dopyt  po jednotlivých menách a ponuka, pričom tieto pozície odrážajú očakávania investorov ohľadom budúcej úrovne menového kurzu. Čo je však za mechanizmom, ktorý robí z japonského jenu bezpečnú menu v obdobiach zvýšenej rizikovej averzie?

Podľa analýzy publikovanej MMF (The Curios Case of the Yen as a Safe Haven Currency: A Forensic Analysis, 2013) dospela trojica autorov Botman, Filho a Lam k názoru, že za zhodnotením jenu možno hľadať derivátové obchody na termínovom trhu. Zmena vo vnímaní rizika účastníkmi trhu vedie k obchodovaniu tejto skutočnosti na trhu s derivátmi, čo sa v konečnom dôsledku prejaví aj v zmene spotového kurzu. Analýza potvrdila, že obdobia zvýšenej rizikovej averzie sa zhodujú s forwardovým hedgingom, poklesom krátkych pozícií a nárastom dlhých pozícií na japonskom jene. Napríklad ak sa zmení vnímanie rizika na trhu, exportéri a japonské zahraničné podnikateľské jednotky sa môžu rozhodnúť zaistiť si výmenný kurz prostredníctvom hedgingu alebo vzhľadom na výraznú držbu zahraničných aktív japonskými subjektmi môžu držitelia zahraničných aktív vstúpiť do dlhej pozície na japonský jen. Tieto derivátové operácie nemusia znamenať iba krátkodobé špekulatívne správanie, ale môžu odrážať obozretné riadenie rizika. Opodstatnenosť domnienky potvrdzuje aj nárast expozície jenu nesúvisiacej s obchodnými vzťahmi počas zvýšenej rizikovej averzie. Podobný jav možno nájsť aj pri švajčiarskom franku, nie však pri eure, čo potvrdzuje pravdepodobnosť, že tieto derivátové operácie hrajú kľúčovú úlohu pri vývoji „safe haven" mien.

Faktom zostáva, že aj napriek kvantitatívnemu uvoľňovaniu v rozsahu, v akom ho momentálne uplatňuje Bank of Japan, dokázala japonská mena v období zvýšenej neistoty zo začiatku toho roka posilniť voči americkému doláru o viac ako 10 percent. Toto však nehrá do kariet Japonskej centrálnej banky, ktorá sa snaží rozvoľnenou monetárnou politikou bojovať proti deflácii a podporiť rast inflácie k cieľovej úrovni 2 percent. Posilňovanie domácej meny, okrem iného, má negatívny dosah na úroveň miery rastu spotrebiteľských cien, ako aj na japonských exportérov, ktorým sa pod vplyvom silnejšieho jenu oslabuje konkurencieschopnosť na svetových trhoch. To stavia Bank of Japan do neľahkej situácie, pričom nie tak dávno zápasila táto krajina s deflačnou špirálou. Konkrétne kroky banky a čas ukážu, ako sa bude banke dariť dosahovať svoj cieľ. Už teraz sa objavujú na trhu domnienky, že Bank of Japan bude nútená rozšíriť svoju monetárnu politiku ešte viac.

Späť