sk
SK
CZ | EN
MENU
KONTAKTOVAŤ
OBCHODNÉ MIESTA
PRIVÁTNI
BANKÁRI
ÚSTREDIE
BLOG
AN
9 krajín eurozóny na východe
13.06.2016

V minulom týždni dňa 7. júna 2016 zverejnila Európska centrálna banka tzv. Konvergenčnú správu za rok 2016. Ako napovedá už názov, ide o opis, ako sú krajiny Európskej únie, ktoré ešte nie sú členmi eurozóny, pripravené vstúpiť do eurozóny. Totiž, každá krajina s výnimkou Dánska a Veľkej Británie musí skôr či neskôr euro prijať. Konvergenčná správa teda hodnotila Bulharsko, Českú republiku, Chorvátsko, Maďarsko, Poľsko, Rumunsko a Švédsko. Dánsko a Veľká Británia sa nehodnotili.

Jednou zo základných podmienok týchto takzvaných maastrichtských kritérií je stabilita meny: sledovaná mena sa nesmie príliš odchyľovať od vopred nastaveného kurzu. Táto tzv. centrálna parita sa stanovuje pri vstupe do mechanizmu výmenných kurzov ERM II. Kandidátska krajina v ňom musí byť minimálne dva roky, aby sa kurzová stabilita mohla sledovať.

Žiadna zo siedmich hodnotených krajín nie je v ERM II., a teda už len kvôli tomu nemohla byť prijatá do menovej únie. A zjavne v najbližších dvoch rokoch žiadna z nich do nej ani nevstúpi, napríklad ani Česká republika. Na druhej strane, keď Česká republika vstúpi do systému menových kurzov ERM II., budeme vedieť, že v krátkom čase vstúpi aj do samotného euroklubu.

Pri ostatných kritériách bola situácia iná. Nadmernú infláciu1 malo len Švédsko, nadmerný deficit verejného hospodárenia2 len Chorvátsko a nadmerný verejný dlh2 mali Chorvátsko a Maďarsko. Všetkých sedem hodnotených krajín splnilo dlhopisové3 kritérium. Spolu až štyri krajiny − Bulharsko, Česká republika, Poľsko a Rumunsko – splnili všetky kritériá, a keby boli aj v ERM II., mohli by sa stať od 1. januára 2017 členmi eurozóny. Rovnako by sa mohlo stať z dvojice Dánsko − Veľká Británia jej členom ešte aj Dánsko.

Maastrichtské kritériá majú plniť aj tie krajiny, ktoré už v eurozóne sú, prirodzene, okrem kritéria menového kurzu. Nadmernú infláciu v sledovanom období mali len tri krajiny – Rakúsko (0.9 %), Belgicko (1.2 %) a Malta (1.2 %). Paradoxne, hoci by dnes pre príliš vysokú infláciu do eurozóny prijaté neboli, ich inflácia je výrazne nižšia, ako by si priala Európska centrálna banka, lebo tá cieli na 2 %. Tento paradox významne spochybňuje súčasné nastavenie inflačného kritéria.

Nadmerný výnos na 10-ročnom dlhopise má zo všetkých sledovaných krajín len Grécko. To je tiež významný paradox, lebo hoci je úrokové riziko v eurozóne pre všetkých členov rovnaké, kreditné sa veľmi líši. Kým napríklad Nemecko či Holandsko patria do klubu najdôveryhodnejších krajín sveta, Portugalsko, Cyprus a Grécko sú už v špekulatívnom pásme. Ale výnosy tomu nezodpovedajú. Rozdiely medzi krajinami eurozóny sú príliš malé. Iné štáty na svete, ktoré majú porovnateľný alebo dokonca vyšší rating než Portugalsko, Cyprus alebo Grécko, majú výnosy dlhopisov vyššie.

Pokiaľ ide o rozpočtové kritériá, nadmerný deficit verejného rozpočtu mali v roku 2015 Grécko, Španielsko, Portugalsko a Francúzsko. Slovensko dosiahlo deficit 3 % HDP, presne na hranici, a bolo jednou z mála krajín, ktorým sa deficit v roku 2015medziročne  zvýšil. Nadmerný verejný dlh malo však v tomto roku až 14 krajín z 19 krajín menovej únie. Dokonca až 5 krajín malo extrémne vysoký verejný dlh, nad 100 % HDP.

Ak by sa dnes posudzovali všetky krajiny Európskej únie nanovo, členmi eurozóny by sa stalo len 9 krajín − Estónsko, Lotyšsko, Litva, Slovensko, Luxembursko, Bulharsko, Česká republika, Poľsko, Rumunsko. Čiže jeden západoeurópsky v podstate „hedžový fond" (Luxembursko), jedna západoeurópska krajina, ktorá o členstvo nemá ani záujem (Dánsko), a takmer celá stredná a východná Európa. To je smutná vizitka „starých" členských krajín menovej únie.

____________________________________________________________________________________________

1 Priemerná inflácia v sledovanej krajine v referenčnom období nesmie presiahnuť obyčajný priemer inflácie troch krajín s najnižšou infláciou + 1.5 percentuálneho bodu. Referenčným obdobím je posledných 12 mesiacov a tentoraz sa hodnotilo obdobie od mája 2015 do apríla 2016. Tromi referenčnými krajinami boli Bulharsko (jeho priemerná inflácia za posledných 12 mesiacov dosiahla -1.0 %), Slovinsko (-0.8 %) a Španielsko (-0.6 %). Spolu bol priemer týchto troch krajín -0.8 % a referenčná hodnota bola +0.7 % (-0.8 % + 1.5 percentuálneho bodu = 0.7 %). Cyprus a Rumunsko mali ešte nižšiu priemernú infláciu než Bulharsko, Slovinsko a Španielsko, ale tieto krajiny boli vylúčené ako referenčné krajiny − Cyprus pre recesiu a Rumunsko preto, že nízku infláciu má vďaka nižšej DPH.

2  Krajina nesmie mať v referenčnom období horší deficit ako 3 % HDP ani vyšší verejný dlh ako 60 % HDP. Referenčným obdobím je posledný kalendárny rok, v tomto prípade je ním rok 2015.

3 Priemerný výnos 10-ročného štátneho dlhopisu nesmie v referenčnom období presiahnuť priemerný výnos troch krajín s najnižšou infláciou + 2 percentuálne body. V tomto prípade bol priemerný výnos bulharského dlhopisu od mája 2015 do apríla 2016 2.5 %, slovinského 1.7 % a španielskeho 2.5 %. Spolu priemer za tieto krajiny dosiahol 2 % a referenčná hodnota 4 % (2 % + 2 perc. body = 4 %).




Späť