sk
SK
CZ | EN
MENU
KONTAKTOVAŤ
OBCHODNÉ MIESTA
PRIVÁTNI
BANKÁRI
ÚSTREDIE
BLOG
AN
Akcie na mínovom poli
12.09.2016

Akciový trh je v  dobrej nálade − viaceré indexy sú na lokálnych maximách, americké akcie sa dokonca v auguste dostali na najvyššie úrovne v histórii. Trh si nevšíma riziká − skákajúce ceny ropy, kvalitu hospodárskeho rastu v Číne a dokonca ho nevyrušuje ani brexit. Táto „idylka“ má však niekoľko trhlín.

Jedna z pomocných síl pre akcie pramení z politiky centrálnych bánk. Americký FED drží trhy v pozitívnom móde tým, že neustále odďaľuje zvyšovanie sadzieb. Sadzby zvyšoval naposledy v decembri 2015, odvtedy len čaká. Stále však otvorene či skryte zvyšovanie sadzieb „sľubuje“ a tak trh udržuje v nádeji, že americká ekonomika porastie. Akcioví investori preto vnímajú politiku FED-u pozitívne, akcie rastú.

V Európe plnia podobnú funkciu Európska centrálna banka, britská Bank of England a švajčiarska SNB. Len za posledné mesiace ECB znížila sadzby, zaviedla niekoľko nových programov nákupov dlhopisov a zvýšila ich objem. Podobne len nedávno v auguste reagovala aj britská centrálna banka (a ešte môže znížiť sadzby raz). Švajčiarska centrálna banka dokonca priamo nakupuje akcie podnikov, len v USA má pozície za vyše 60 mld. USD a spolu za 130 mld. CHF (120 mld. EUR).

Takáto stimulácia však nemôže trvať donekonečna. V USA buď v krátkom čase zvýšia sadzby – čo je samo osebe pre akcie „nepríjemné“ −, alebo sa zvyšovanie sadzieb zase oddiali a trh sa môže začať pýtať, či je rast amerického hospodárstva dostatočný. ECB má už nulové sadzby a ďalšie znižovanie je neúčinné a z dlhodobého hľadiska dokonca nebezpečné (napríklad pre straty v penzijných fondoch). A priame nákupy akcií Švajčiarmi z „umelo vytvorených“ peňazí hovoria samy za seba, aj keď švajčiarska stratégia je v tomto momente racionálna – v Ponziho schéme je výhodné byť prvým, a ak sa pripoja aj ďalšie banky, budú tlačiť akcie nahor. Strategicky je však táto taktika zákerného znárodňovania zhubná.

V najbližšom období nás čaká niekoľko významných hlasovaní. Na jeseň by malo v Taliansku prebehnúť referendum o zmene talianskej ústavy, ktorú navrhuje súčasný premiér Matteo Renzi. V prípade neúspechu je pripravený odstúpiť, čo by nielen zabrzdilo potrebné štrukturálne reformy v krajine, ale zároveň by to v predčasných parlamentných voľbách vydláždilo cestu Hnutiu piatich hviezd, ktoré presadzuje vystúpenie Talianska z eurozóny. Výnosy dlhopisov by začali rásť a financovanie dlhu veľmi zadlženého verejného sektora, ale aj firiem (talianske firmy sú v porovnaní s eurozónou veľmi zadlžené) by sa stalo neudržateľným.

V USA budú 8. novembra prezidentské voľby. Výhra Donalda Trumpa by bola pre finančný trh nová neistota, čo investori nemajú radi. Akcie by pravdepodobne krátkodobo oslabili. Z dlhého pohľadu však vplyv Donalda Trumpa netreba preceňovať – USA je vyspelá diverzifikovaná ekonomika s vysokým podielom súkromného sektora na HDP a napokon, samotný Trump podnikaniu rozumie.

Ďalšia neistota prichádza zo Španielska. Po predčasných parlamentných voľbách sa nedarí zostaviť vládu. Ak by nebola do konca októbra, na december by boli vyhlásené ďalšie parlamentné voľby, už tretie v priebehu jediného roka. A kým v tých druhých sa hlasovalo tesne po brexite a obava z rozpadu eurozóny viedla k príklonu k tradičnejším stranám, v decembri by už novej ľavicovej demagogickej strane Podemos nemalo stáť v ceste nič. Španielsko má pritom obrovský rozpočtový deficit a ďalší rast výdavkov – ktoré Podemos presadzuje − by situáciu len skomplikoval.

Brexit je teraz v úzadí, ale raz bude musieť Británia z EÚ vystúpiť (premiérka Theresa May to avizovala na koniec roku 2017). Buď bude problémový, alebo nie – ale potom sa trh začne pýtať, či nebude chcieť vystúpiť z eurozóny iná krajina. Dosah na akcie je v oboch prípadoch negatívny. Navyše hrozí samotná dezintegrácia Veľkej Británie − škótska premiérka Nicola Sturgeon sa angažuje vo vypísaní nového referenda o vystúpení Škótska z Veľkej Británie.  

Hoci sa o Číne teraz nehovorí, neprestala byť problémom. Krajina sleduje dva navzájom sa vylučujúce ciele – chce rásť veľmi rýchlo a zároveň sa chce meniť na ekonomiku s vysokým podielom domácej spotreby. Vláda hospodárstvo silno stimuluje a podnikovo - úverová bublina štátnych firiem rýchlo narastá. Navyše, stále sa zvyšuje aj úverová delikvencia. Čína nie je demokraciou, a preto má (z určitého uhla pohľadu a z krátkodobého hľadiska) veľmi efektívny štátny aparát. Úverovú bublinu môže preto eliminovať bez významných otrasov, ale stále nedokáže nahradiť jej vplyv na rast ekonomiky. Stále platí, že buď bude bublina narastať, alebo sa hospodársky rast spomalí.  

V tomto komplikovanom prostredí sa americká ekonomika javí ako „skala v príboji“, a akcie celosvetovo stabilizuje. Avšak ani jej sa problémy nevyhýbajú. Kľúčový trh práce sa síce zlepšuje (predovšetkým rastie zamestnanosť), ale produktivita práce rastie len veľmi pomaly. Tempo rastu realizačných cien (producentskej inflácie) sa spomaľuje, čo má priamy vplyv na budúcnosť firemných tržieb a aj firemných ziskov. Firmy sú opatrné a budúcnosti nedôverujú − úvery v Európe stagnujú a celosvetovo dominuje trend spomalenia investičných aktivít. Perspektíva rýchleho rastu ziskov sa vzďaľuje.

Ale práve na rýchly rast ziskov sa spoliehajú tí, ktorí dnes akcie kupujú. Pomer ceny akcií k ziskom na akciu (price to earnings ratio) je pri viacerých významných akciových indexoch nad viacročným priemerom očisteným o vplyv hospodárskeho cyklu. V predchá-dzajúcich rokoch recesie prešli firmy prešli nákladovou racionalizáciou a dnes na dosahovanie ziskov nestačí znižovanie nákladov, firmy potrebujú rast tržieb. A to je v prostredí nízkej inflácie veľmi neisté. Akcie sú jednoducho drahé nielen v porovnaní s minulými ziskami, ale aj ziskami v blízkej budúcnosti.

Samozrejme, cenu akcií treba porovnať aj s alternatívou, a to je dlhopisový trh. Pri vysokých cenách (nízkych výnosoch) dlhopisov je akceptovateľná aj takáto vysoká cena akcií. Treba však povedať, že kým doteraz kvôli uvoľňovaniu menovej politiky a stále slabej inflácii výnosy na dlhopisoch klesali a hnali tak akcie vyššie, dnes už výnosy dlhopisov priestor na ďalší pokles nemajú (bez toho, aby to nevyvolalo oprávnené obavy o budúcnosť samotného dlhopisového trhu). Dlhopisy tak síce ospravedlňujú dnešné vyššie P/E, ale prestávajú akcie ťahať.

Celkovo sú teraz akcie v akejsi pasci. Výnosy dlhopisov sú veľmi nízko a ostatné triedy aktív (komodity, meny) nie sú pre akcie alternatívou (kvôli veľkosti trhu, koreláciám a pod.). Akcie sa tak postupne stávajú jedinou investičnou alternatívou, ale zároveň na ne číha veľa nášľapných mín. V krátkodobom horizonte je to talianske referendum či americké voľby, v strednodobom brexit alebo Čína a v dlhodobom preexponovaná menová politika, ktorá snaží v mnohých vyspelých krajinách nahradiť chabú produktivitu práce a kapitálu.

Späť