sk
SK
CZ | EN
MENU
KONTAKTOVAŤ
OBCHODNÉ MIESTA
PRIVÁTNI
BANKÁRI
ÚSTREDIE
BLOG
AN
Modrá, alebo červený?
10.10.2016
Už o mesiac, 8. novembra 2016, sa budú v USA konať prezidentské voľby1. Kandiduje šesť osôb a najvyššiu šancu má kandidátka „modrej“ Demokratickej strany Hillary Clinton a kandidát „červenej“ Republikánskej strany Donald Trump. Voľby amerického prezidenta odjakživa pútali veľkú pozornosť, lebo táto funkcia v najväčšej ekonomike sveta nie je len reprezentatívna. Terajšie voľby sú ešte diskutovanejšie ako zvyčajne, lebo obaja hlavní kandidáti sú kontroverzní. Hillary Clintonovej kritici najviac vyčítajú pokrytectvo, Donaldovi Trumpovi nekompetentnosť. Množstvo voličov sa chystá voliť proti druhému kandidátovi, nie za svojho kandidáta.

V histórii Spojených štátov to bude už 45. prezident . Od počiatku tohto úradu sa toho zmenilo veľa. Prvého amerického prezidenta Georgea Washingtona zvolilo v roku 1789 prostredníctvom svojich voliteľov len približne 40 000 zo 44 000 zúčastnených voličov v jedenástich z trinástich vtedajších kolónií na východnom pobreží. V najbližších desiatkach rokov pomaly pribúdali ďalšie štáty. Ucelené vnútrozemie od západného po východné pobrežie volilo prvýkrát až v roku 1912, keď sa súčasťou USA stali Arizona a Nové Mexiko. V súčasnom počte päťdesiatich štátov sa volí až od roku 1960, keď sa v roku 1959 sa stal súčasťou USA Havaj a z teritória sa americkým štátom stala aj Aljaška. V týchto voľbách hlasovalo už 69 mil. voličov a veľmi tesne, len o necelé 0.2 percentuálneho bodu, vyhral demokrat John F. Kennedy nad republikánom Richardom Nixonom. V doterajšej takmer 230-ročnej histórii pochádzali prezidenti len z 18 štátov USA, najviac, po šesť, pochádzalo zo severovýchodných štátov New York a Ohio. V najnižšom veku 42 rokov vstúpil do úradu v roku 1901 Theodore Roosevelt, medzi najmladších prezidentov patril aj Barack Obama (47 rokov pri inaugurácii). Naopak, najstarším prezidentom bol Ronald Reagan, ktorý pri inaugurácii v roku 1981 dosiahol vek takmer 70 rokov a na čele USA bol dve volebné obdobia do svojich takmer 78 rokov.

Nestraníkom bol len prvý prezident Washington, všetci ostatní boli straníci. Do roku 1861 bolo stranícke tričko prezidentov pestré − jeden bol z Federalistickej strany, jeden z Unionistickej , štyria z Demokraticko-republikánskej strany, štyria zo Strany Whigov a piati z Demokratickej strany. Prvý republikán Abraham Lincoln odštartoval v roku 1861 „tradíciu“ striedania dvoch strán – Republikánskej a Demokratickej –, kandidát žiadnej inej strany sa odvtedy prezidentom nestal. Lincoln zároveň odštartoval republikánsku éru USA – až do roku 1933 bol s výnimkou demokratov Grovera Clevelanda a Woodrowa Wilsona prezidentom len republikán. Celkovo doposiaľ najviac, 18, prezidentov bolo z Republikánskej strany a 14 ich bolo z Demokratickej. Každý prezident bol vo svojej funkcii 4 alebo 8 rokov (jedno alebo dve obdobia) s dvomi výnimkami. Franklin Delano Roosevelt bol zvolený až štyrikrát, na čele bol od roku 1933 do smrti v roku 1945 (od roku 1951 platí dodatok ústavy, podľa ktorého môže byť jedna osoba prezidentom najviac v dvoch volebných obdobiach). Jediným prezidentom v dvoch rôznych obdobiach bol Grover Cleveland (22. prezident v rokoch 1885 – 1889 a 24. prezident v rokoch 1893 – 1897).

Každý z prezidentov zanechal v histórii väčšiu či menšiu stopu. Podľa viacerých aj expertných prieskumov patria do skupiny najlepších prezidentov George Washington, Thomas Jefferson a Abraham Lincoln v 18. a 19. storočí a Theodore Roosevelt, Woodrow Wilson a Franklin Delano Roosevelt v 20. storočí. Z posledných prezidentov sú oceňovaní Ronald Reagan a Bill Clinton. Najhorší prezidenti sú zastúpení najmä v 19. storočí (John Tyller, Franklin Pierce, James Buchanan, Andrew Johnson, Ulysses Grant). V 20. storočí nenaplnili očakávania Herbert Hoover, Warren Harding, Richard Nixon a z posledných prezidentov ani Jimmy Carter a George W. Bush. Dobrí a zlí prezidenti sa nachádzali vo všetkých stranách „vyvážene“, snáď s výnimkou Strany Whigov v 19. storočí, ktorá dala zo štyroch prezidentov až dvoch najhorších vôbec.

Aj Hillary Clinton a Donald Trump majú šancu stať sa najlepším či, naopak, najhorším prezidentom v histórii. Každý kandidát má, samozrejme, svoj vlastný program. V ekonomickej oblasti chce Clinton zvyšovať dane pre najbohatších, zvýšiť minimálnu mzdu na 12 USD na hodinu, v niektorých oblastiach na 15 USD. Plánuje finančne podporiť výrobný priemysel, podporiť infraštruktúru, obnoviteľné zdroje. Podporuje Dodd-Frankov zákon (regulácia finančného sektora s cieľom zabrániť vzniku bublín, tak ako pred rokom 2008). Naopak, Trump chce dane znížiť, stanovenie minimálnej mzdy chce nechať na štáty. Výrobný priemysel by podporil protekcionistickými opatreniami a praje si zachovať fosílny energetický priemysel. Dodd-Frankov zákon chce zrušiť. Ale program ako keby strácal na význame. V debate a aj na iných fórach kandidáti necizelujú svoje myšlienky aj „s dopadovými štúdiami“, ale emocionálne sa zameriavajú najmä na zníženie hodnoty svojho súpera. Racionálna diskusia chýba. Odhadnúť budúce politiky bude preto ťažké. A ťažké je teda aj odhadnúť reakciu finančného trhu.

Slabšiu reakciu možno očakávať v prípade zvolenia Hillary Clintonovej – nielen preto, že je tak ako súčasný prezident Obama z Demokratickej strany, ale bola dokonca súčasťou Obamovej administratívy a jej politické pôsobenie je predvídateľné. Hillary Clinton predstavuje akoby modrú pilulku v slávnom filme Matrix – istotu súčasného establishmentu. Donald Trump, naopak, postavil svoju kandidatúru na „boji“ proti súčasnému establishmentu, je nevyspytateľnejší. U svojich voličov vzbudil veľké očakávania a pokiaľ ich nenaplní, rýchlo sa zmenia na hnev. Bude teda nepriamo tlačený do akcie. Finančný trh to vie. Ale vie i to, že prezident je limitovaný Kongresom. Aj to, že americká ekonomika je veľmi sofistikovanou a diverzifikovanou ekonomikou s nižším vplyvom vlády, ako býva bežné vo vyspelých ekonomikách. A tiež to, že Donald Trump je podnikateľ a dobrému podnikateľskému prostrediu by mal rozumieť. On predstavuje akoby červenú matrixovú pilulku – väčšiu neistotu, ale aj väčší potenciál na zmenu. Dobrým alebo zlým smerom.

O reakcii trhu niečo možno napovie jeho správanie v minulosti. Zoberme do úvahy historickú volatilitu (rozkolísanosť cien, hodnôt) na americkom peňažnom, dlhopisovom a akciovom trhu od roku 1968 a na menovom trhu2 od roku 2000 pred voľbami a po nich. Konkrétne zhodnotíme vývoj finančných nástrojov bezprostredne (mesiac) pred voľbami oproti ešte skoršiemu obdobiu a oproti obdobiu po voľbách3.

Na peňažnom trhu sa mesiac pred voľbami zvyčajne pomerne významne zvýšila volatilita, hlavne vtedy, keď potom vo voľbách uspel demokrat (pravdepodobne jeho víťazstvo favorizovali už predvolebné prieskumy). Po voľbách sa volatilita na trhu zmiernila, ale zostala vysoká, najmä pri víťazovi z Demokratickej strany. Na dlhopisovom trhu sa, naopak, volatilita mesiac pred voľbami pri oboch stranách zmiernila, ale po voľbách sa zvýšila, pri demokratovi výraznejšie. Akciový trh bol mesiac pred voľbami volatilnejší, ak potom vyhral demokrat. Ale, naopak, bol menej volatilný, ak vyhral republikán. Po víťazstve republikána volatilita na akciovom trhu v podstate stagnovala. V prípade demokrata po voľbách mierne klesla, ale aj tak zostala vyššia ako pred voľbami. Pri menovom pohybe máme k dispozícii výrazne menej údajov (od roku 2000). Ale aj tam platí, že tesne pred voľbami sa volatilita zvýšila, oveľa viac v prípade (očakávaného) víťazstva demokratického kandidáta. Po voľbách sa však pri kandidátoch oboch strán rozkolísanosť dolára zmiernila.

Nemenej zaujímavé je zistenie, ako sa vyvíjala samotná cena, hodnota týchto nástrojov po voľbách. Opätovne budeme porovnávať tri časové úseky – trojmesačné obdobie bezprostredne pred voľbami, obdobie mesiaca po voľbách a obdobie troch mesiacov po voľbách4 a opätovne od roku 2000 (dolár) a 1968 (ostatné nástroje).

Na peňažnom trhu boli medzi republikánmi a demokratmi veľké rozdiely. V období niekoľko mesiacov pred voľbami, v ktorých napokon vyhral republikán, úrokové sadzby stúpali. Rástli aj po voľbách, len pomalšie. Pri neskoršom víťazovi demokratickej strany bol pohyb úrokových sadzieb opačný – zvyčajne klesali aj pred voľbami a aj po nich. Na dlhopisovom trhu bol vývoj zmiešaný. Pred voľbami výnosy pri neskoršom republikánskom prezidentovi stagnovali, bezprostredne po voľbách klesli, a potom zase stagnovali. Pri priemernom demokratovi pred voľbami klesali, hneď po nich narástli, ale potom zase klesali. Akciový trh hral zvyčajne v prospech republikánov. Pri neskoršom republikánskom víťazovi akcie mierne rástli už pred voľbami a v takomto vývoji pokračovali aj niekoľko mesiacov po voľbách. Pri demokratovi akcie pred voľbami zvyčajne stagnovali, ale bezprostredne po voľbách klesli. A potom niekoľko ďalších mesiacov stagnovali. Dolár pred voľbami zvyčajne vždy mierne posilňoval (pri demokratickom kandidátovi viac), ale ak vyhral demokrat, dolár pokračoval v posilňovaní a pri republikánovi, naopak, po voľbách oslabil.

A posledný pohľad je, ako sa priemerne menili ceny finančných nástrojov počas celého štvorročného obdobia5. Tam sú rozdiely tiež zaujímavé. Za vlád republikánskych prezidentov úrokové sadzby na peňažnom trhu a výnosy dlhopisov zvyčajne stúpali. Rástli aj ceny akcií a dolár posilňoval. Naopak, za vlád demokratických prezidentov úrokové sadzby a dlhopisové výnosy klesali. Akcie zvyčajne tiež rástli, ale pomalšie ako pri republikánskych prezidentoch. Dolár zvyčajne oslaboval.

Vo všetkých sledovaniach6 ide o priemer, čo neznamená, že uvedené sa bude plniť aj pri Hillary Clintonovej či Donaldovi Trumpovi, berúc do úvahy aj unikátnosť ostatných podmienok na trhu. V každom prípade však budúcnosť je len pokračovaním histórie. A tá čo-to naznačuje. Pravdaže, len ak je Hillary Clinton skutočná demokratka a Donald Trump skutočný republikán.

_____________________________________________________________________________________

1 Prezidentské voľby sa konajú vždy v utorok hneď po prvom novembrovom pondelku, a teda vždy v termíne od 2. novembra do 8. novembra vrátane. Inaugurácia nového prezidenta je vždy 20. januára nasledujúceho roka alebo 21. januára, ak 20. januára padne na nedeľu. Ak prezident nedokončí svoj štvorročný mandát − napríklad pre smrť tak ako Franklin D. Roosevelt či John F. Kennedy alebo pre odstúpenie z funkcie ako Richard Nixon –,dokončí ho viceprezident. Od roku 1789 doposiaľ sa tak stalo 9-krát.

2 Na peňažnom trhu sme sledovali zmenu efektívnej hlavnej úrokovej sadzby centrálnej banky FED Funds Effective rate, na dlhopisovom trhu výnos 10-ročného štátneho dlhopisu USA, na akciovom trhu zmenu hodnoty indexu S&P 500 a na menovom trhu zmenu kurzu USD voči košu mien obchodných partnerov USA. Od roku 1968 vyhral republikánsky kandidát 7-krát a demokratický kandidát 5-krát.

3 Mesiac pred voľbami bol október pred novembrovými voľbami. Skoršie predvolebné obdobie je predchádzajúce trojmesačné obdobie − priemer júla, augusta a septembra pred voľbami. Povolebné obdobie je priemer troch mesiacov po voľbách (priemer novembra, decembra a januára po voľbách).

4 Predvolebným obdobím bol vývoj v auguste, septembri a októbri. Bezprostredným obdobím bol mesiac po voľbách, a teda november. Dlhším povolebným obdobím bol november, december a január.

5 Aby sme sa vyhli volatilite, porovnávali sme priemernú hodnotu finančného nástroja (cenu, výnos, sadzbu) v troch bezprostredných mesiacoch pred voľbami s rovnakým obdobím o 4 roky (s ďalším predvolebným obdobím).

6 Pri akciovom trhu máme k dispozícii ešte staršie údaje než od roku 1968, a to od roku 1932. Analýza tohto dlhšieho časového ratu potvrdzuje zistenia z kratšieho časového radu.

 

 

Späť