Samozrejme, nikoho sa nechcem dotknúť, ale za 25 rokov praxe som videl toľko investičných nezmyslov, že mi je ťažko mlčať. Hlavnou motiváciou, prečo som sa odhodlal napísať takýto blog, je to, že mi je vždy veľmi ľúto, ak ľudia (klienti) prichádzajú zbytočne o peniaze. A aby som Vás celkom upokojil: Vy, konkrétny človek, čo práve čítate tieto riadky, samozrejme, nekupujete nezmysly. Ale je veľa iných ľudí, ktorí ich kupujú. A o tých píšem.

Skúsim začať takto: výnos je ľahšie uchopiteľný ako riziko. Povedzme, že firma Strukoviny, a. s., vydá 3-ročný dlhopis s výnosom 7,0% p. a. a firma Klobásy, a. s., tiež 3-ročný dlhopis s výnosom 6,0 % p. a. Aj človek, čo má absolvovanú základnú školu, za tri sekundy porovná čísla 7 a 6 a vyhŕkne: dlhopis firmy Strukoviny má vyšší výnos ako dlhopis firmy Klobásy. Toto je úplne jasné. To, čo nie je jasné – a často veľmi, veľmi ťažké –, aké je vlastne riziko jednej alebo druhej firmy?

Čo ak je firma Klobásy perfektná, má dobrý cash flow a je vysoká pravdepodobnosť, že svoje dlhopisy splatí, a, naopak, firma Strukoviny je zadlžená a už teraz je jasné, že môže mať veľké problémy so splácaním svojich záväzkov? Potom asi radšej zvolíte 6 ako 7. Načo je výnos 7 % p. a., ktorý je síce „na papieri“, ale existuje vysoká pravdepodobnosť, že ho nedostanete?

Poučenie č. 1: Výnosy dvoch investícií sa porovnávajú veľmi ľahko, ich riziko oveľa ťažšie. Pritom samotný výnos nehovorí o výhodnosti investície vôbec nič.

Zvýrazním, aby to bolo úplne jasné: pri rizikových dlhopisoch (zmenkách, pôžičkách) nie je výnos to jediné, o čo môžete prísť. Môžete prísť o celú investovanú sumu. Požičiate peniaze (aj kúpa dlhopisu je de facto požičanie peňazí emitentovi dlhopisu) a tešíte sa, že o rok dostanete tučný úrok, potom znovu a napokon sa splatí aj istina pôžičky. Ale predstavte si ten šok, keď má prísť prvá splátka (alebo prvý kupón dlhopisu) a nepríde nič. Ani po týždni, ani po mesiaci a potom sa dozviete, že dlžník zbankrotoval. Neprajem to nikomu, ale stáva sa. Riziko, že vám dlžník nezaplatí dlžnú sumu riadne a včas, sa nazýva kreditné riziko. Ako som už naznačil, kreditné riziko nie je jednoduché posúdiť ani pre odborníka, nieto pre laika. Vylovím z hĺbky svojej pamäti zopár výrokov, ktoré ukazujú, ako niektorí ľudia vyhodnocujú kreditné riziko dlžníka: „Je to spoľahlivý človek, odporučil mi ho môj dobrý známy“, „Je to niekoľkonásobný milionár, tých 100 000 eur, čo som mu požičal, hravo splatí“, „Tá firma už existuje desiatky rokov, je to absolútna istota“, „Je to obrovská firma, má velikánsky majetok a generuje vysoký cash flow“. Cítite to? Tie výroky sú založené na pocite, je to viac „hlas srdca“ ako „hlas rozumu“. Nemám nič proti tomu, keď si muž v stredných rokoch urobí radosť a kúpi si tínedžerskú šiltovku. Proste pocit. Pocit slobody, pocit toho, že som ešte junák. Ale keď idem investovať 200 000 eur, nemal by som sa rozhodovať na základe pocitov. Rýchly rozbor niektorých uvedených výrokov:

„Niekoľkonásobný milionár“ – bezpochyby to môže byť pravda, ale toto hodnotenie má jednu chybičku: ak má niekto majetok 5 miliónov a žiadne záväzky, asi bude ľahko splácať 100 000 eur, ale ak má majetok 5 miliónov a dlhy 10 miliónov, už teraz je zrelý na bankrot.

„... firma už existuje desiatky rokov“ – aj Lehman Brothers existoval desiatky rokov, dokonca viac ako 100 rokov, a bol „obrovskou firmou“; opäť to nehovorí nič o finančnom zdraví, ktoré sa môže zhoršovať, a možno sme krôčik od bankrotu

Niekedy mám dokonca pocit, že si takíto „investori“ hľadajú logický argument, ktorý ospravedlní ich investíciu do vysokorizikového dlhopisu, lebo ich láka atraktívny výnos. A nehľadajú ďalšie informácie, lebo tušia, že môžu byť negatívne. Čiže im stačí, že nemajú žiadnu negatívnu informáciu, a preto sa netreba báť takejto investície. To je hrubý omyl. Ak požičiavam peniaze a nemám žiadnu zábezpeku (záložné právo), investujem len vtedy, ak mám dostatočne komplexné informácie, na základe ktorých som presvedčený, že dlžník svoje záväzky splatí.

Poučenie č. 2: Pri každej investícii by sme si mali byť vedomí toho, o koľko maximálne môžeme prísť. Ak požičiame peniaze jedinému subjektu (a to aj formou dlhopisu alebo zmenky) a táto pôžička nie je zabezpečená, môžeme prísť o celú investovanú sumu. Preto by sme mali takéto investície robiť len vtedy, ak máme dostatok pozitívnych informácií o dlžníkovi, ktoré nás presvedčia, že bude schopný dlžnú sumu vrátiť.

V nasledujúcej časti sa pozrieme na ďalšie druhy nezmyselného investovania, a to konkrétne na situácie, kde štatisticky prehrávate.