sk
SK
CZ | EN
MENU
KONTAKTOVAŤ
OBCHODNÉ MIESTA
PRIVÁTNI
BANKÁRI
ÚSTREDIE
BLOG
AN
Prečo sú fyzické osoby v nevýhode ? (dane fyzických osôb - časť I.)
02.03.2012

Pôsobím na finančnom trhu 20 rokov a približne posledných pätnásť rokov počúvam o tom, ako chce vláda (ktorákoľvek) podporiť slovenský kapitálový trh. Samozrejme, je veľa príčin, prečo je v takom stave, ako je, ale ja sa chcem tentoraz venovať tomu, ako je podporované investovanie do cenných papierov z daňového hľadiska.

Koncovými investormi sú fyzické osoby – tie investujú do akcií, dlhopisov, podielových fondov, certifikátov a podobne. Logicky by podpora mala smerovať k týmto  daňovníkom, ale skutočnosť je taká, že sú znevýhodnení voči ostatným (napríklad voči právnickým osobám).

Prvým nezmyslom je zavedenie zdravotných odvodov z príjmov z cenných papierov. Možno si spomínate, že zdravotné odvody sa spočiatku (začiatkom roku 2011) týkali aj príjmov z prenájmu. Zaregistrovalo sa viac ako 40 000 osôb (pritom nepochybujem, že skutočný počet ľudí, ktorí prenajímajú byty alebo domy, je ešte oveľa vyšší). Zároveň sa zdvihla silná vlna odporu a o niekoľko mesiacov po zavedení boli zdravotné odvody z príjmov z prenájmu zrušené. Pri cenných papieroch taký silný lobbing nebol, takže zdravotné odvody zostali. Racionálny dôvod na ich zachovanie neexistuje.
A teraz už k samotným daniam: podľa paragrafu 3 odsek 2 zákona o dani z príjmov dividenda (podiel na zisku) nie je predmetom dane. Takže ak fyzická osoba investuje do dividendových akcií, nemusí už prijaté dividendy uvádzať v daňovom priznaní. V praxi však klienti často uprednostnia nákup klasických podielových fondov alebo ETF (fondov obchodovaných na burze), ktoré vo svojom portfóliu držia povedzme 50 akcií. Investícia do fondu môže najmä drobným investorom usporiť peniaze, lebo ak by chceli diverzifikovať svoju investíciu hoci len do 30 akcií, zaplatia za každý jeden nákup minimálny poplatok, ktorý má stanovený daný obchodník s cennými papiermi. Napríklad pri sume 10 000 eur by na jednu akciu pripadalo len cca 330 eur (10 000/30) a pri poplatku hoci len 10 eur za nákup predstavuje poplatok 3 % z objemu. To je veľa. Lenže investícia prostredníctvom fondu alebo ETF nemusí byť zase výhodná z daňového hľadiska. Formulácia v paragrafe 3 hovorí o dividendách z bežných obchodných spoločností, ktorou je napríklad akciová spoločnosť. Ale fondy majú inú právnu formu, a teda vyplácané výnosy z fondov nie sú posudzované ako dividendy, ale ako bežné výnosy z cenných papierov. A tie sa zdaňujú podľa paragrafu 7.

Záver: Ak investuje drobný investor, fyzická osoba, do dividendových akcií ich priamym nákupom, investícia sa mu predraží, lebo zaplatí za každý jednotlivý nákup. Na druhej strane dividendy nebudú predmetom dane, lebo sa môžeme oprieť o paragraf 3.
Ak investuje ten istý investor prostredníctvom ETF alebo bežného podielového fondu, dosiahne požadovanú diverzifikáciu jediným nákupom, a teda ušetrí poplatky za nákup. Bude však musieť zdaniť „dividendy“, presnejšie povedané, výnosy, ktoré mu bude platiť tento fond. Čiže ekonomicky ide o to isté, ale náš daňový zákon znevýhodňuje jednu z foriem investovania.
Nabudúce sa budem venovať ďalším otáznikom v zákone o dani z príjmov, ktoré znevýhodňuje fyzické osoby pri investovaní do cenných papierov.

Späť