sk
SK
CZ | EN
MENU
KONTAKTOVAŤ
OBCHODNÉ MIESTA
PRIVÁTNI
BANKÁRI
ÚSTREDIE
BLOG
AN
Pred rizikom neutečieš
10.03.2017

Riziko a výnos sú jednou stranou tej istej mince. To je jeden zo všeobecne známych, ale dôležitých princípov v oblasti investícií. Často sa k riziku a výnosu pridáva ešte aj likvidita, vytvárajúc trojuholník investičných parametrov. 

Existuje viacero typov rizika (napr. trhové, úrokové, menové, kreditné...), ktorým investor čelí, ale tie tu nebudeme preberať. Skôr nás zaujíma riziko ako jav. Čo to vlastne riziko je? V investičnom svete sa pod pojmom rizika ujal termín volatilita alebo, ak chcete, kolísavosť. A to hlavne preto, lebo sa dá presne merať (zvyčajne cez tzv. smerodajnú odchýlku zmien cien v rámci časového radu). Ide tak o mieru kolísania napr. ceny akcie XYZ počas jedného roka. Takže sa dá povedať, že čím väčšia volatilita, tým väčšie riziko.

Zaujímavé historické údaje ohľadom volatility a inflačne očistených výnosov uviedla vo svojej analýze „Global Investment Returns Yearbook 2017" švajčiarska banka Credit Suisse. Tabuľka zobrazuje priemerné hodnoty za vybrané krajiny za dlhý časový úsek v rokoch 1900 − 2016. Ako vidno, smerodajná odchýlka, resp. rizikovosť akcií, je zhruba dvojnásobná ako pri dlhopisoch, čo sa prirodzene odráža aj vo vyšších priemerných reálnych výnosoch akcií voči dlhopisom. Rozdiel medzi veľkosťou geometrického a aritmetického priemeru vyplýva z rozdielnej konštrukcie výpočtu, pričom v prípade volatilného obdobia je geometrický priemer objektívnejším ukazovateľom. 

V konečnom dôsledku však investora zaujíma, koľko za svoje peniaze zarobí, a nejaká volatilita ho (alebo ju) až tak nemusí zaujímať. A to je práve podstata rizika. Fakt, že výsledkom investovania môže byť strata časti alebo celého investovaného kapitálu. Ale práve túto neistotu nevieme odmerať. Lebo budúcnosť sa nedá odhadnúť, keďže je závislá od nekonečného množstva faktorov. Niektoré faktory ovplyvňujúce cenu aktív sa síce dajú odhadnúť s určitou pravdepodobnosťou (napr. inflácia), niektoré však vôbec nie (známy koncept tzv. čiernej labute). Lebo ak by sme vedeli odhadnúť budúcnosť, neistota by zmizla, nebolo by riziko. 

Podstúpenie rizika pri investícii odráža potenciálny výnos. Čím vyšší výnos chcete, tým vyššie riziko musíte vo všeobecnosti podstúpiť. Zároveň však neplatí, že vyššie podstúpené riziko automaticky znamená aj vyšší výnos. Lebo s vyšším rizikom rastie pravdepodobnosť, že investičný cieľ sa napokon úspešne nenaplní.

Existuje bezriziková investícia? Bohužiaľ, nie. I keď v teoretickom svete financií existuje koncept bezrizikovej úrokovej miery, ktorá sa zvyčajne stotožňuje s výnosom dlhodobých štátnych dlhopisov Spojených štátov ako najsilnejšej ekonomiky sveta. Ale v skutočnosti aj dlhový záväzok Spojených štátov je spojený s rizikom nesplatenia.    

Riziku sa, bohužiaľ, nedá vyhnúť. Aj keď budete mať svoje peniaze „pod matracom", čelíte riziku. Nemyslím na riziko vykradnutia domácnosti, ale na riziko, resp. náklady uniknutej príležitosti. Uschované peniaze spravidla výnos nenesú, a to z ich hodnoty ešte ukrojí inflácia. Ale ak by ste boli zainvestovaný, mohli by ste potenciálne dosiahnuť nejaký výnos. Takže buď čelíte možnej strate zo skutočnej investície, alebo nákladom uniknutej príležitosti.      

Práve pre nemožnosť vyhnúť sa riziku je dôležitý risk manažment, vďaka ktorému možno veľkosť rizika aspoň znížiť. Pretože o miere podstúpeného rizika rozhoduje predovšetkým sám investor, ale o výnose spravidla konsenzus trhu. Prístup je, samozrejme, odlišný z pohľadu investora (alebo skôr obchodníka), ktorý obchoduje v krátkych časových rámcoch, alebo z pohľadu investora, ktorého investičný horizont môže byť aj roky.  

Napríklad vďaka diverzifikácii nástrojov (ľudovo povedané, nemať „všetky vajíčka v jednom košíku") sa eliminuje špecifické riziko firmy na celé portfólio, hoci systémové (trhové) riziko zostáva.  Nejde však len o počet nástrojov, ale aj relatívnu veľkosť jednotlivých pozícií v portfóliu a ich vzájomnú závislosť tzv. koreláciou. Napr. investícia do piatich leteckých spoločností nie je práve dobrý nápad na diverzifikáciu, na rozdiel od výberu titulov z piatich rôznych sektorov. Vhodným spôsobom diverzifikácie je nákup ETF-ka, kde jedným nákupom môžete obsiahnuť celý trh.

V neposlednom rade je súčasťou kontroly rizika aj schopnosť akceptovať relatívne malú stratu, skôr ako prerastie do veľkej. Nezamilovať sa do svojej investície a dúfať, že „raz sa to otočí". Lebo jedna veľká strata dokáže vygumovať nazbierané zisky za celé roky. Ale to už sme v oblasti psychológie a tzv. behaviorálnych financií a o tom možno niekedy nabudúce.

Späť