sk
SK
CZ | EN
MENU
KONTAKTOVAŤ
OBCHODNÉ MIESTA
PRIVÁTNI
BANKÁRI
ÚSTREDIE
BLOG
AN
Akciové indexy
28.11.2018

V praxi môže byť sledovanie vývoja jednotlivých akcií veľmi nepohodlné a aj časovo neefektívne. A práve tu sa vytvára priestor pre nástroj, ktorý by dokázal rýchlo, efektívne a prehľadne sprostredkovať informácie o aktuálnom vývoji celého trhu, a to v podobe jediného čísla. Týmto nástrojom sú akciové indexy.

 

Akciový index je v prvom rade len štatistickou veličinou, ktorá vyjadruje zmeny vo väčšom portfóliu reprezentujúce časť celkového akciového trhu (niekedy dokonca i trh celý). Pre investorov je výhodné sledovať práve tento ukazovateľ, pretože im to uľahčuje pohľad na celý trh prostredníctvom jedného čísla. Akciové indexy poskytujú pomerne kvalitnú informáciu o tom, či sú aktuálne trhy vo svojej rastovej alebo klesajúcej fáze.

Na to, aby sme však mohli pochopiť, čo presne akciový index vyjadruje, musíme vedieť, akým spôsobom vzniká. Akciové indexy sú bežne zostavované tromi základnými spôsobmi.

 

1. Index vážený trhovou kapitalizáciou (value weighted index)

Tento spôsob výpočtu má v sebe skrytú jednoduchú logiku. Väčšie spoločnosti majú väčší podiel na trhovom indexe, pretože ich hospodárske výsledky majú omnoho väčší vplyv na celkovú ekonomiku ako činnosť menších spoločností. Tento prístup pri zostavovaní indexu si ich tvorcovia vybrali napríklad pri S&P 500, Wilshire 5000, NASDAQ Composite, DAX, London FTSE, českom indexe PX 50, alebo bol použitý aj pri našom slovenskom akciovom indexe SAX.

 

2. Index vážený cenou (price weighted index)

V cenovo váženom indexe, akým je napríklad Dow Jones Industrial Average, NYSE Arca Major Market Index alebo index NYSE ARCA Tech 100, je cena jednotlivých akcií jediným faktorom pri určovaní hodnoty indexu. Konštrukcia takýchto indexov vôbec neberie do úvahy celkovú trhovú kapitalizáciu spoločností, t. j. ich veľkosť, a uspokojuje sa iba so znalosťou aktuálnych cien jednotlivých akcií.

To v praxi znamená, že čím vyššia bude cena akcií spoločnosti, tým vyššiu váhu budú mať tieto akcie v indexe. Preto cenový pohyb dokonca jednej akcie aj nevýznamnej spoločnosti bude silne ovplyvňovať hodnotu indexu. Toto je podľa môjho názoru najväčšou slabinou používania tohto spôsobu pri zostavovaní indexov.

 

3. Index vážený rovnakou váhou pre každý titul (equal weighted  index)

Konštrukcia takýchto indexov vychádza z predpokladu, že každá akcia vstupuje do výpočtu rovnakou váhou, t. j. ignoruje sa veľkosť spoločnosti tak, ako je to pri indexoch zostavovaných prístupom podľa trhovej kapitalizácie. Tento prístup má v dôsledku jednoduchý princíp, ktorého výsledkom je, že každý titul si je v rámci indexu rovnocenný. Príkladmi takýchto indexov sú S&P 500 Equal Weight Index, Dow 5 a Dow 10.

Väčšina najznámejších akciových indexov sú práve indexy jednotlivých národných búrz, preto aj história akciových indexov je úzko spätá s históriou búrz cenných papierov.

 

Prvá burza – bez akcií

Belgicko sa pýšilo burzou cenných papierov už v roku 1531 v Antverpách. Makléri a investori sa tam stretávali, aby obchodovali s dlhovými cennými papiermi spoločností, vlád a dokonca aj jednotlivcov. Možno je zvláštne považovať za burzu miesto, ktoré sa zaoberalo výlučne dlžobnými zmenkami a dlhopismi, ale v roku 1531 ešte neexistovali žiadne reálne akcie. Existovalo množstvo podôb partnerstva medzi podnikateľmi a finančníkmi, ktoré sa svojou podstatou nelíšili od súčasných práv vyplývajúcich z vlastníctva akcií, ale nešlo o oficiálne podiely v spoločnostiach.

 

Anglicko – Coffee-House („kaviareň“)

Kráľovská burza bola založená anglickým finančníkom Thomasom Greshamom podľa vzoru burzy v Antverpách. Oficiálne bola otvorená kráľovnou Elizabeth I. v roku 1571.

Počas 17. storočia však neboli makléri s cennými papiermi na kráľovskej burze vítaní z dôvodu ich hrubého správania. Stretávali sa teda na iných miestach v okolí burzy, išlo najmä o Jonathan‘s Coffee-House. V tejto kaviarni v roku 1698 začal obchodník menom John Casting uverejňovať ceny niekoľkých komodít (soľ, uhlie, papier a výmenné kurzy). Pôvodne to nebol denný zoznam a publikoval sa len niekoľko dní v týždni, ale bol to začiatok tradície zverejňovania komplexnej trhovej ponuky tak, ako ju dnes poznáme – pod názvom kurzový lístok.

Makléri sa neskôr presunuli do kaviarne Garraway. Tu sa dokonca uskutočňovali aj verejné aukcie, kde mohli zúčastnení licitovať o cenách, pokiaľ nezhorela jedna dĺžka lojovej sviečky.

V roku 1773 založili pôvodní obchodníci z Jonathan‘s Coffee-House spolu so 150 ďalšími maklérmi klub a otvorili novú, formálnejšiu burzu cenných papierov, ktorá je základom tej terajšej London – Stock Exchange.

 

New York – NYSE

Prvá zmienka o organizovanom obchode s cennými papiermi v New Yorku bola datovaná na 17. mája 1792, kedy prišlo k podpísaniu takzvanej Buttonwoodskej dohody. V nej podpísalo 24 maklérov dohodu o stanovení minimálneho poplatku účtovaného klientom a zaviazala signatárov, aby uprednostnili ostatných signatárov pri obchodoch s cennými papiermi.

Newyorská burza však bola oficiálne založená až 8. marca 1817 ako druhá najstaršia burza v Spojených štátoch (po burze vo Philadelphii, ktorá vznikla už v roku 1790).

 

Najznámejšie akciové indexy a ich história

 

Dow Jones Industrial Average (DJIA)

Jedným z najstarších akciových indexov je index Dow Jones Industrial Average. V roku 1896 ho svetu predstavil finančný novinár Charles H. Dow. Jeho DJIA bol priemerom prvých 12 akcií na trhu. Index vznikal na konci priemyselnej revolúcie, a preto väčšina spoločností pochádzala práve z priemyselného sektora (oceliarne, železnice, baníctvo atď.) Charles H. Dow. vypočítal DJIA tým spôsobom, že zobral všetky ceny akcií, spočítal ich a potom ich vydelil počtom akcií. Číslo, ktoré vyšlo z tejto rovnice 26. mája 1896, bolo 40,94.

V roku 1916 bol DJIA rozšírený na 20 akcií a konečného počtu 30 akcií sa dočkal až v roku 1928. Veľkou nevýhodou tohto indexu je malý počet akcií, z ktorého je počítaný a jeho úzke zameranie.

Označenie „priemyselný“ (Industrial) v názve indexu je v súčasnosti viac-menej historické, lebo väčšina spoločností, ktoré sú v ňom aktuálne zastúpené, nepatrí do oblasti ťažkého priemyslu. Nižšie v tabuľke sú uvedené aktuálne spoločnosti patriace do indexu Dow Jones Industrial Average. Zoradené sú podľa dĺžky ich prítomnosti v indexe. Medzi najnovšie spoločnosti patrí Walgreens Boots Alliance, ktorá tento rok nahradila General Electric Co.

Zaujímavosťou je, že správa tohto indexu od roku 1903 do roku 2007 patrila firme Dow Jones & Co., v roku 2007 však túto firmu aj s indexom kúpil finančný magnát Rupert Murdoch.

Index sa stáva terčom kritiky taktiež kvôli váham priemeru, ktorý tvoria ceny akcií. Akcie s vyšším priemerným kurzom teda ovplyvňujú kurz indexu oveľa viac ako akcie s kurzom nízkym, bez ohľadu na veľkosť príslušného odvetvia alebo výšku tržnej kapitalizácie konkrétnej spoločnosti. Pohyb ceny akcie spoločnosti s nízkym kurzom o 1 dolár (v percentuálnom vyjadrení pre akciu relatívne značný pohyb) má teda na kurz indexu rovnaký efekt ako pohyb akcie spoločnosti s vysokým kurzom o 1 dolár (pričom v percentách, vzhľadom na cenu akcie, ide o pohyb nepatrný).

Mnohí kritici odporúčajú ako vhodnejšie indikátory amerického akciového trhu indexy ako S&P 500 alebo Wilshire 5000, ktorý zahŕňa v podstate všetky americké akcie. Oba indexy sú zostavované ako indexy vážené trhovou kapitalizáciou.

 

Standard and Poor‘s 500 Index (S&P 500)

Zatiaľ čo index DJIA priťahuje pozornosť médií, index Standard and Poor‘s 500 Index (S&P 500) je odborníkmi považovaný za štandardné meradlo výkonnosti amerického akciového trhu. Akcie zahrnuté v tomto indexe tvoria asi 70 percent celkovej kapitalizácie amerického akciového trhu.

Spoločnosť Standard and Poor‘s bola založená už v roku 1860 a jej zakladateľom bol Henry Varnum Poor. Pôvodný názov pre S&P 500 bol Composite index a prvýkrát bol uverejnený už v roku 1923, avšak obsahoval len malý počet titulov. O tri roky neskôr už bolo v indexe zahrnutých 70 akcií. Až v roku 1957 sa počet sledovaných titulov zvýšil na súčasných 500.

Index neobsahuje 500 najväčších spoločností, ako by mohlo vyplývať z jeho názvu, ale 500 spoločností, ktoré sú vybrané výborom – U.S. Index Comitee – spoločnosti Standard & Poor‘s, a to predovšetkým na základe nasledujúcich kritérií:

>             musí ísť o americkú spoločnosť,
>             veľkosť – trhová kapitalizácia spoločnosti musí byť vyššia ako 6,1 mld. USD,
>             odvetvie – aby index čo najlepšie reprezentoval americkú ekonomiku,
>             likvidita – podiel obchodovaných akcií aspoň 50 % – tzn. aby akcie boli „dobre obchodovateľné“,
>             stabilita – musí ísť o silné spoločnosti.

Viac ako 85 % spoločností je obchodovaných na New York Stock Exchange (NYSE), zvyšok väčšinou na NASDAQ a len nepatrné množstvo na American Stock Exchange (AMEX).

Nevýhodou pre tento index je len to, že v sebe nezahŕňa mimoamerické akcie, ktoré tvoria nezanedbateľnú časť americkej ekonomiky.

 

Deutscher Aktien Index (DAX)

DAX je zložený z tridsiatich nemeckých „blue chips“, t. j. najväčších a najviac obchodovaných predstaviteľov nemeckej ekonomiky kótovaných na frankfurtskej burze cenných papierov a je považovaný za nástupcu „Boersen-Zeitung Indexu“.

Index sa počíta od 30. 11. 1987, kedy bola jeho počiatočná hodnota stanovená na 1000 bodov. Spätne boli dopočítané hodnoty indexu až do roku 1959.

Index DAX patrí na rozdiel od svojho amerického „kolegu“ Dow Jones Industrial Average medzi kapitálovo vážené indexy. Je teda počítaný a upravovaný na základe tých istých pravidiel ako S&P500.

Jednotlivé tituly v indexe DAX sú obmieňané na ročnej báze, a to tak, že maximálne dve najmenšie spoločnosti podľa trhovej kapitalizácie budú z indexu vyradené a nahradia ich spoločnosti z druhého indexu zverejňovaného na frankfurtskej burze s názvom M-DAX, ktorých kapitalizácia bola v priebehu uplynulého roku až k určitému dátumu najvyššia.

 

NIKKEI 225

Oficiálny názov pre index Nikkei 225 je 日経平均株価 Nikkei heikin kabuka, 日経225 , ale najčastejšie sa požíva len názov Nikkei a je hlavným indexom pre tokijskú burzu cenných papierov. Vznikol v roku 1950 a bol uverejňovaný v denníku Nihon Keizai Shimbun. Vypočítava sa na základe pohybu 225 najvýznamnejších akciových titulov japonských spoločností obchodovaných na tokijskej burze. Index patrí medzi zástupcov cenovo vážených indexov, a to je možno aj dôvodom, prečo sa istý čas prezýval aj „Nikkei Dow Jones Stock Average“.

 

Využitie indexov v praxi

Popularita indexov však nezostala iba pri ich informačnej funkcii. S rozvojom derivátov sa indexy samy stali podkladovým aktívom a dnes sú do nich investované stovky miliárd amerických dolárov prostredníctvom ETF alebo certifikátov. Príkladom môže byť napríklad najväčšie ETF na svete – SPDR S&P 500 ETF (skratka SPY), ktoré kopíruje index S&P 500 a je v ňom zainvestovaných neuveriteľných 280 miliárd dolárov.

Indexy využívajú aj klasické, aktívne riadené fondy, ktoré práve voči indexom porovnávajú svoju výkonnosť. Niekedy sú úspešnejší fond manažéri a niekedy zase samotné indexy.

 

Autor: Michal Staňo, riaditeľ Odboru Treasury

Späť