sk
SK
CZ | EN
MENU
KONTAKTOVAŤ
OBCHODNÉ MIESTA
PRIVÁTNI
BANKÁRI
ÚSTREDIE
BLOG
AN
Ako na koronavírus
23.03.2020

Na konci minulého roka bola v stredočínskom 11 - miliónovom Wu-chane, hlavnom meste 60 miliónovej provincie Chu-pej, identifikovaná nová neznáma nákaza. Neskorším výskumom čínska akadémia vied zistila, že vírus vznikol už 17. novembra, svetovým pacientom nula je 55 ročný muž. Počet nakazených rástol sprvoti len veľmi mierne, ešte v polovici decembra bolo len 27 chorých. Avšak 20. decembra už 60, na Silvestra 266 a v Novom roku už 381. 

 

Prvý report Svetovej zdravotníckej organizácie pri OSN, špeciálne venovaný koronavírusu, bol zverejnený 21. januára 2020 a obsahoval dáta k 20. januáru. Podľa neho bolo v provincii Chu-pej nakazených 258 osôb, inde v Číne 20, dvaja v Thajsku a po jednom v Japonsku a Južnej Kórei. Spolu na svete 282 ľudí.

Čísla sa ale zreálňovali a zároveň choroba sa v Číne, najmä v dotknutej provincii Chu- pej, prudko šírila. Vírus sa rozširoval aj do iných krajín, sprvoti pomaly, ale na prelome februára a marca začal jednak prudko narastať počet zasiahnutých krajín a aj počet prípadov v niektorých krajinách.

V šírení vírusu možno pozorovať niekoľko zaujímavých trendov. Po prudkom raste v Číne sa od začiatku marca prudko spomaľuje počet nových prípadov, a to nielen v ohnisku nákazy v provincii Chu-pej, ale v celej krajine. V Pekingu a v Šanghaji spolu, kde žije 50 mil. obyvateľov, je celkový počet chorých od začiatku roka okolo 800 a stúpa len sporadicky. Drastické opatrenia začali po dvoch mesiacoch zaberať. Mimochodom, práve východná Čína patrí spolu s indickým a bangladéšskym povodím rieky Ganga a indonézskym ostrovom Jáva medzi najhustejšie obývané končiny sveta.

Zo susedných krajín Číny hlási veľké čísla len Južná Kórea, ako tak významný počet prípadov má aj Japonsko. Ostatní, južnejší susedia však nie. Celkovo sa vírus vyskytuje hlavne na severnej pologuli, kde má kvôli vlhkosti a zime ideálne podmienky na reprodukciu. V tropických krajinách a na južnej pologuli sa vyskytuje veľmi obmedzene. Napríklad teplé Thajsko, ktoré malo jeden prípad hneď v prvom reporte z 20. januára, má k 19.3. len 212 prípadov. India s jej početnou a hustou populáciou má 151 prípadov. To môže signalizovať dve veci – že je testovanie nedostatočné, ale aj to, že teplo spomaľuje rozširovanie vírusu.

Ďalej, okrem Iránu sa vírus rozširuje hlavne vo vyspelých demokratických krajinách. Je to z dvoch dôvodov. Po prvé, obyvateľstvo je bohaté a medzinárodne mobilné s hustou leteckou sieťou s Čínou a tak prvé mimočínske prípady boli práve tam. Zároveň, tieto krajiny sú „príliš demokratické“, veľa ľudí si nevie predstaviť žiadne opatrenia, ktoré by obmedzili ich práva. Vlády poznajú preferencie svojich voličov, a preto žiadne protektívne opatrenia ex ante neprijali a niektoré ešte ani neprijímajú. A ak aj prijali, kritické množstvo populácie ich neprijalo, kým sa vírus nerozšíril priamo pred ich očami. Absolútne kritická je situácia v Taliansku, ktoré sa počtom obyvateľov a už aj nakazených začína podobať čínskej provincii Chu-pej. Prudko rastie počet prípadov v západnej Európe a aj v USA.

Celkovo je pár faktorov optimistických a veľa pesimistických. Medzi tie prvé jednoznačne patrí čínske poznanie, že explózia vírusu sa dá zvládnuť. Vďaka veľmi malým počtom nových prípadov a veľkému počtu vyliečených pacientov klesá počet nakazených v Číne. Čína sa stáva pre svet jednak svetlom na konci tunela a jednak inšpiráciou, aké opatrenia treba zaviesť. Ďalej, čas hrá proti vírusu v dvoch smeroch. Jednak, keďže koronavírus sa prenáša v kvapôčkách a bez nich hynie, nastupujúce jarné a letné obdobie, najmä ak by bolo suché, výrazne sťaží prenos vírusu z predmetov (samozrejme nesťaží priamy kontaktný prenos). Druhým časovým faktorom je enormné sústredenie globálnej vedy na zrýchlenie a zhustenie testovania populácie a aj na získanie lieku. Aj na ostatné veci s tým súvisiace, napríklad na lepšie ochranné pomôcky.

Pokiaľ ide o pesimistické faktory, tento vírus má žiaľ nebezpečné kvalitatívne vlastnosti. Je vysoko prenosný, pretože sa prenáša aj kvapôčkami vo vzduchu a veľmi dlho zostáva na povrchu predmetov, na niektorých až 3 dni. Je infekčnejší ako povedzme vtáčia chrípka či ebola, ale zároveň je oveľa menej smrteľný. To znamená, že svojho hostiteľa nezabije skôr než odovzdá vírus ďalšiemu človeku. Navyše má veľmi dlhú inkubačnú dobu a, dokonca, veľa nakazených, ale infekčných, nemá žiadne klinické príznaky choroby. Táto kombinácia vlastností z neho robí ideálnu pandemickú chorobu, ktorá má potenciál postupne zaplaviť celý svet.

Vírus samozrejme nepozná geografické hranice, ale šíri sa takými cestami ako sa pohybuje človek. A keďže ľudia prirodzene migrujú aj cez hranice, nie je možné zažehnať problém, kým nebudú odstránené úplne všetky ohniská nákazy po celom svete. Teraz s tým teraz napríklad bojuje Čína – nové prípady nákazy prichádzajú zo zahraničia, nie lokálnym prenosom vo vnútri krajiny. Preto treba prijať celosvetovo jednotnú politiku boja s vírusom.

Väčšina krajín prijíma rovnakú stratégiu obmedzenia sociálnych kontaktov ako Slovensko, to znamená zatvára všetky školy, má cestovné obmedzenia, zakazuje verejné zhromaždenia a športové aktivity. Sú však krajiny, ktoré sú benevolentnejšie. Napríklad v Chorvátsku sú povolené verejné zhromaždenia a športové podujatia (ktoré epidemiológovia považujú za najhoršie – prinášajú emócie, ľudia kričia a objímajú sa a vtedy sa kvapôčky rýchlo prenášajú). Macedónsko zatvorilo len školy, Švédsko naopak školy necháva otvorené.

Najmenej opatrení prijala Veľká Británia, zakázala len športové akcie. Sprvoti prijala riskantnú stratégiu, keď chce izolovať zraniteľné skupiny obyvateľstva – starých a chorých – a zvyšok populácie vystaviť vírusu, vďaka čomu má obyvateľstvo získať kolektívnu imunitu. Pesimisti však tento stratégii vyčítajú, že je jednoducho nereálna. V nasledujúcich jarných a letných mesiacoch sa prenosnosť zmierni a vírus nestihne zasiahnuť kritické množstvo populácie, aspoň 60%. Naplno vypukne na jeseň a v zime. Ďalej, kvôli vysokému množstvu hospitalizovaných zdravotníctvo skolabuje. Británia už celú stratégiu prehodnocuje. Inak – napriek tomu, že je ostrovným štátom – by sa mohla stať pokračujúcim zdrojom epidémie pre celý svet.

Negatívnym faktorom je, že skutočný počet nakazených vo svete je oveľa vyšší ako deklarovaný počet. Jednak je prirodzený time lag medzi časom nákazy a časom jej odhalenia a jednak v niektorých krajinách s nízkym počtom prípadov a nízkym počtom testovaných je správanie populácie veľmi rizikové. Hlavným rizikom sveta, vzhľadom na veľkosť populácie a ekonomiky a potenciál šíriteľnosti nákazy, je momentálne USA. Súdiac podľa viacerých indícií je skutočný počet prípadov nakazených oveľa vyšší ako deklarovaný počet. To znamená, že praktické reštriktívne politiky a tým súvisiace reálne a emočné (panické) dopady tam budú ešte kulminovať.

Kľúčovým opatrením je teraz zaviesť v podstate všade obmedzenie fyzického sociálneho kontaktu okrem domácností a hlavne masové testovanie populácie. Pokrok v testovacích metódach je, zdá sa, rýchlejší ako vo vakcíne alebo v liekoch na vírus.posledných rokoch objem investícií do korporátnych dlhopisov rastie rýchlym tempom, aj počet tých, ktorí vydávajú dlhopisy rastie doslova ako huby po daždi. Slováci zisťujú, že okrem bankových vkladov a klasických podielových fondov existuje aj iná forma investovania. Tento trend si už všimla aj Národná banka Slovenska a upozornila ľudí na najdôležitejšie faktory, ktoré je potrebné si všímať pri investícii do korporátnych dlhopisov.

Ak zhrnieme čo vieme o víruse, aká je prognóza jeho vývoja?

Vírus zasahuje hlavne vyspelé demokratické štáty, čo v počiatočnom štádiu sťažuje nastolenie reštriktívnych politík. Obyvatelia nie sú zvyknutí na autority, sú nedisciplinovaní a nemajú ani skúsenosti s epidémiami tak ako v Číne (napríklad SARS 2003). Politici sú prirodzene responzívni na dopyt svojich voličov, a preto opatrenia zavádzajú ex post. Počet nakazených, mŕtvych bude narastať. Sprvoti prudko, ale kratšie tam, kde je zasiahnutých už veľa ľudí, a kde už opatrenia fungujú napríklad v Taliansku. Najprv pomaly, ale potom prudšie a celkovo bolestnejšie tam, kde sú čísla klamlivé a opatrenia slabé - napríklad v USA. Krátkodobá, niekoľko mesačná prognóza je negatívna.

Súčasne sa však bude rýchlo meniť správanie zasiahnutej populácie smerom k väčšej obozretnosti. Individuálna zodpovednosť je absolútne kľúčová. Ľudia sa naučia byť opatrní a sami prispejú k zníženiu prenosnosti nákazy. Naučia sa s tým žiť, dokonca si dovolím odhadnúť, že vznikne v módnom priemysle špeciálne odvetvie týkajúce sa dizajnu rúšok a ďalších ochranných pomôcok.

Zároveň táto svetová téma číslo jeden aktuálne mobilizuje všetky vedecké a administratívne (vlády a centrálne banky) kapacity a pokrok sa zrýchli. Najprv možno očakávať zlepšenie testovania – oveľa vyššie množstvo testovaných a za kratší čas. To výrazne pomôže zefektívniť identifikáciu chorých a oddeliť ich. Veľmi silný neelastický dopyt po ochranných pomôckach a zdravotníckych prístrojoch stimuluje výrobné kapacity. To tiež výrazne pomôže.

A praje aj čas. Na severnej pologuli, kde žije gros svetovej populácie sa blíži jar a leto, čo výrazne zhoršuje transfer vírusu. Hlavne ak bude suché leto. Nezabudnime ale, že na južnej pologuli sa zase podmienky pre šírenie vírusu budú zlepšovať. Dlhšia prognóza je vcelku priaznivá, aj keď samozrejme, ide len o hrubý odhad.

Aký to bude mať dopad na ekonomiku?

Samozrejme, všetko závisí od prvej premennej – ako sa bude vírus šíriť. Predpokladajme ale akýsi stredný, realistický scenár: v najbližších mesiacoch sa bude vírus prudko šíriť, dosiahne vrchol a potom bude nových prípadov pribúdať pomaly a zároveň bude prudko narastať počet vyliečených. Aj v takomto prípade bude nutné zachovať ochranné opatrenia, kým nebude zničené akékoľvek ohnisko nákazy vo svete. To znamená, že obmedzenie „pracovnej kolektivizácie“ bude skutočnosťou dlhšie ako niekoľko mesiacov.

Úprimne, všetky segmenty každej ekonomiky tým budú zasiahnuté. Dôležité je si uvedomiť, že narušená bude aj ponuková a aj dopytová stránka ekonomiky. Dobre sa bude dariť zdravotnému sektoru, ktorý zaznamená silný rast dopytu. Zároveň, ako chránené odvetvie, bude mať zachované podmienky pre svoje fungovanie, a teda ponuka zostane nenarušená. 

Vcelku uspokojivo sa bude vodiť neelastickým sektorom, čiže takým, po ktorých produktoch je dopyt takmer vždy. Tu dopyt asi nevzrastie, ale minimálne sa nezníži. Zároveň sú tieto sektory tiež chránené. Ide o sektory základnej spotreby a utilít.

Dobre sa bude dariť aj IT sektoru, pretože nevyžaduje fyzický kontakt. Tu bude dopad minimálny, len do úrovne problémov „podkladového biznisu“, a teda problémov zákazníkov IT sektora. Podobnú charakteristiku, pričom so silným zachovaným dopytom (elektronický “odber“ služieb), zaznamená telekomunikačný sektor.

Horšie sa bude dariť priemyselnému sektoru. V malých priemyselných firmách môže byť problém s ponukou malý (zjednodušene – ľudia budú môcť chodiť do práce), ale problém nastane pri veľkých priemyselných firmách. tam výpadky už nastávajú. A pri zosieťovaní aktivít malé firmy často závisia od veľkých. Udržať v chode veľké priemyselné firmy bude kľúčovou výzvou establishmentu v najbližšom období. Významnou pomocou sa dnes ukazuje byť toľko kritizovaná robotizácia, ktorá je prítomná najmä v priemyselnom sektore.

Pokiaľ ide o sektor bežnej spotreby, podľa ekonometrických meraní je tam krátkodobá elasticita vysoká, ale dlhodobo nízka – prakticky to znamená, že najprv sa dopyt zníži, ale neskôr sa prudko zvyšuje (zjednodušene – najprv kúpu aut odložím, ale neskôr ho kúpim, aj keby som nemal čo jesť). Problém je tu s ponukou – toto odvetvie nie je štátom chránené, nejde o životný záujem. Celkovo sú vyhliadky toho sektora z krátkodobého pohľadu negatívne, dlhodobo ale nie.

Problémy nastanú v materiálovom sektore a v energetickom sektore. Oba sú náročné na fyzickú prítomnosť zamestnancov na pracovisku, navyše dopyt klesá a s ním aj cena produktu. Tu budú veľké problémy.

Zaujímavým fenoménom je posledný zo sektorov, finančný sektor. Ponuka služieb zostáva zachovaná, pretože vo veľkej miere možno využiť home office. Zároveň, fungovanie toho sektora je pre fungovanie ekonomiky absolútne nevyhnutné. Po lekcii, akú nám udelil Lehman Brothers, je na prvých miestach watch listu každej vlády a prirodzene aj centrálnej banky. Ponuka služieb by mala byť zachovaná. Zároveň, veľká časť dopytu po bankových službách je elektronická. Avšak, bankový a neskôr aj poistný sektor budú čeliť problémom svojich dlžníkov. Možno sa im budú snažiť odložiť splátky, čo pri súčasnej cene peňazí, nie je veľmi nákladnou záležitosťou, avšak centrálne banky budú musieť ustrážiť dostatočnú likviditu v sektore. Vo všeobecnosti, podľa skúseností, sa finančnému sektoru darí tak ako celej ekonomike, a tak sa mu bude dariť priemerne, ale na druhej strane dostane veľkú pomoc.

Pokiaľ ide o jednotlivé ekonomiky, všetky budú zasiahnuté, pretože ide o globálny šok a vírus sa navyše šíri vo veľkých vyspelých ekonomikách, aj v tých s vysokým podielom zahraničného obchodu na HDP – tie majú celosvetovo veľký vplyv. Miera dopadu sa bude samozrejme líšiť. Najviac bude zasiahnuté Taliansko. Krajina už teraz balansovala na hrane recesie a je jasné, že sa do recesie dostane. Nielenže oslabí už doteraz slabý dopyt domácností, ale aj zahraničný dopyt, ktorý významne podržal taliansku ekonomiku ešte pred väčším poklesom. Kapacita vlády stabilizovať ekonomiku je mizivá a aktuálny vývoj verejného rozpočtu ide prudko proti nej. Už vôbec na udržanie solventnosti vláda potrebuje udržať aspoň neklesajúce HDP a nerastúce výnosy na štátnych dlhopisoch, pretože náklady na verejný dlh sú veľmi významnou výdavkovou položkou talianskeho rozpočtu. A obe premenné sú a budú negatívne. Výnosy prudko stúpajú a ak sa vysoko udržia aj v nasledujúcich mesiacoch, deficit sa prehĺbi. Podiel verejného dlhu na HDP začne opätovne stúpať. Rastúce výnosy aspoň krátkodobo zase oslabia tamojší bankový sektor, ktorý ešte stále bojuje s vysokým podielom nesplácaných úverov najmä v podnikovom sektore.

Významne budú zasiahnuté tie krajiny, ktoré majú kombináciu významného podielu priemyslu na HDP a ich otvorenosti (podielu exportu na HDP). Ide hlavne o niektoré ekonomiky v Ázii a v Európe. Konkrétne o Čínu, Južnú Kóreu, Thajsko, Singapur, Japonsko. V Európe sú najviac ohrozené ekonomiky Írska, Nemecka, Česka, Slovenska, Rumunska a Slovinska. V Nemecku možno bezpochyby očakávať v prvom polroku technickú recesiu, to znamená šokovú recesiu bez ďalších štrukturálnych zmien v producentskom či spotrebiteľskom správaní. Problémom Nemecka je aj to, že sa nedostatočne razantne postavilo k opatreniam na zabránenie šírenia nákazy.

Naopak, o niečo menej budú zasiahnuté ekonomiky s vyšším podielom služieb na svojom HDP, pretože tu je väčšia možnosť využívania digitálneho transferu produktu. Samozrejme, do služieb patria aj reštaurácie, kaviarne, hotely – tie budú veľmi zasiahnuté. Celkovo v službách je silné USA a Kanada, v Európe Veľká Británia, Francúzsko, Luxembursko, Švajčiarsko. V Ázii Hong Kong. Prognózu však výrazne sťažuje to, že okrem Hong Kongu žiadna z nich ešte nerobila účinné protivírusové opatrenia a to najhoršie ich ešte čaká.

Rozvojové a rýchlo sa rozvíjajúce krajiny by boli pri takom stupni šírenia vírusu ako majú vyspelé krajiny zasiahnuté viac, pretože podiel fyzickej kolektívnej práce na HDP je vyšší. Zatiaľ je tam prítomnosť vírusu oveľa nižšia, jednak kvôli nižšej celkovej domácej a zahraničnej mobilite obyvateľstva a jednak, zdá sa, kvôli ich polohe v teplejších oblastiach (?).

Ďalej, aktuálny pokles cien ropy síce oslabí energetický sektor, ale celkovo je pre čistých importérov ropy pozitívny, pretože zvýši čistý príjem obyvateľstva a zvýši domácu spotrebu. Ide predovšetkým o Áziu - o Južnú Kóreu, Japonsko, Čínu, Indiu a aj iné ázijské krajiny. Ropa bude stimulom aj pre takmer všetky európske krajiny a krátkodobo aj pre USA. Naopak negatívne zasiahne čistých exportérov ropy, napríklad Rusko, Venezuelu, Kanadu, Brazíliu, Vietnam. Veľmi negatívny dopad to bude mať v Iráne, ktorý nesužuje len pokles cien ropy, ale aj katastrofálny vývoj koronavírusu v kombinácii s obnovenými sankciami voči tamojšiemu režimu.

Celkovo je tento šok porovnateľný so šokom, ktorý sme zažili v roku 2008 a 2009. Je tu však niekoľko rozdielov, najprv tie pozitívne.

V roku 2008 - 2009 a neskôr sa museli ekonomiky vyrovnať s dlhoročnou hypotekárnou alebo inou úverovou bublinou. Väčšinou si to odniesol verejný sektor, kde sa prudko zvýšil podiel verejného dlhu. Dlh domácností sa transformoval do dlhu štátu, ktorý je aj tak však v konečnom dôsledku dlhom domácností. To trvalo nejaký čas, dôsledky sú doteraz. Aktuálne však nie je žiadna bublina, ktorá by mala spľasnúť, jednoducho ide o okamžitý šok. Ak by koronavírus teraz pominul, žiadne vážne ekonomické dôsledky by nemal.

Pozitívnym je aj to, že už vieme, ako na takýto šok reagovať. Teraz napríklad americká centrálna banka znížila sadzby z 1.75% na 0.25% behom dvoch zasadnutí v priebehu dvoch týždňov, v roku 2008 to z podobnej úrovne 2% na 0.25% trvalo od októbra do decembra dva mesiace. A to bola americká centrálna banka vtedy jedna z tých „pohotovejších“. Kríza 2008 - 2009 sprísnila kritéria pre bankový sektor a pod. Jednoducho, teraz sú inštitúcie viac pripravené. A budú aj cielenejšie. Predpokladám, že aj „oni vedia“, že Taliansku bude treba pomôcť.

Pozitívnym je aj príklad Číny ako krajiny, ktorá už porazila vírus. Už teraz je príkladom úspešnej ochrannej politiky a je a inšpiráciou aj pre niektoré prvky hospodárskej politiky.

Negatívnym rozdielom je to že nie je čas na zlé rozhodnutia, akýkoľvek zlý krok sa vypomstí viacnásobne. Napríklad na mnohotisícovej povolenej manifestácii za práva žien 8.3. na MDŽ v španielskom Madride niesla jedna z manifestujúcich transparent s nápisom „Machismo kills more than coronavirus“. Nuž, uvidíme...

Ďalším negatívom je, že teraz je prítomný ponukový a aj dopytový šok. Obyvatelia v karanténe a nebodaj chorí neodoberajú produkty, služby, producenti sú bez akýchkoľvek tržieb, ale majú fixné náklady (nájomné, energie, úvery, dane), to znamená okamžite produkujú stratu. Ak nemajú vytvorené dostatočné rezervy, rýchlo zbankrotujú. Výpadok ľudí v kaviarňach, obchodoch, holičstvách nie je možné nahradiť žiadnou stimuláciou, lebo ľudia musia byť buď v karanténe alebo budú doma či v nemocnici chorí, nateraz niet inej možnosti (neskôr sa ale nájdu cesty ako doručiť službu zákazníkovi). Jednoducho bude potrebné odložiť náklady firiem, kým sa dopyt po ich tovaroch a službách neobnoví.

Ak si zoberieme rok 2008 - 2009, vtedy americká ekonomika klesala medzištvrťročne až 4 štvrťroky za sebou od 3Q 2008 do 2Q 2009, najviac v 4Q 2009, o 2.1%. Medziročne klesla najviac v 2Q 2009, o 3.9%.

Klesala aj eurozóna, ale jej pokles nebol tak vyrovnaný ako v USA. Je to dané tým, že išlo o globálny šok a európska ekonomika je otvorenejšia ako americká a zahraničný obchod je volatilnejší ako spotreba domácností. Hospodárstvo eurozóny medzištvrťročne spomaľovalo tiež 4 štvrťroky po sebe, od 2Q 2008 do 1Q2009, najviac v 1Q 2009, o 3.2%. V 2Q 2009 európska ekonomika už stagnovala, na rozdiel od americkej, ktorá ešte klesala – zahraničný šok pominul a v Európe už začali účinkovať tzv. automatické stabilizátory, napríklad vyplatené sociálne dávky. Medziročne najviac klesla v 1Q 2009, o 5.7%. Nemecká ekonomika je z veľkých ekonomík Európy najotvorenejšia, a tak tam medzikvartálny pokles v 1Q 2009 vrcholil až na 7.7% a medziročne tiež v 1Q 2009 o 6.9%.

V Japonsku bol prepad ešte prudší - v 1Q 2009 klesol HDP medzištvrťročne o doslova brutálnych 17.8% a medziročne o 8.8%. Čína sa počas krízy 2008 - 2009 do recesie ani nedostala. Jej HDP rástlo medzištvrťročne vždy s výnimkou poklesu v 1Q 2009 o 12%, ale to bolo spôsobené sezónnosťou HDP v súvislosti s pracovným voľnom kvôli oslavám Nového roku. Medziročne najhorší výsledok mala čínska ekonomika v 1Q 2009, kedy sa jej rast spomalil na +6.4%.

Takéto čísla by mohli vykázať tieto ekonomiky aj dnes, berme to ako výsledok najhoršieho možného vývoja. V skutočnosti však bude výsledok asi o niečo lepší.

Absolútne kľúčové je teraz zabrániť, aby sa ekonomiky dostali do takzvanej deflačnej pasce. To je situácia, keď chýba dopyt po tovaroch a službách, firmám sa znižujú tržby, zisky, potom prepúšťajú zamestnancov, ďalej sa znižuje dopyt po tovaroch a službách atď., roztáča sa deflačná špirála.

Toto centrálne banky a vlády pochopili a konajú. Len za posledné týždne sa prudko znižovali úrokové sadzby v USA, Kanade, Austrálii, vo Veľkej Británii, v Nórsku, Česku, Poľsku, Srbsku, na Ukrajine, v Turecku. Centrálne banky USA, Kanady, Veľkej Británie, Japonska, eurozóny a Švajčiarska sa dohodli na vzájomnej podpore likvidity. FED ohlásil nový program kvantitatívneho uvoľňovania (zatiaľ ) za 700 mld. USD a vyhlásil viaceré ďalšie špeciálne cielené programy dodávania likvidity pre sektory, ktoré to budú potrebovať. ECB zatiaľ zvýšila objem kvantitatívneho uvoľňovania na 750 mld. EUR do konca roku. Ďalšie programy budú nepochybne nasledovať a pridajú sa aj iné centrálne banky.

Pravdepodobne dôležitejšiu úlohu teraz zohrajú vlády, ktoré môžu byť adresnejšie, keďže miera postihnutia vírusom sa odvetvovo veľmi líši. V USA je zatiaľ schválených 100 mld. USD pomoci malým firmám, aby mohli poskytnúť svojim zamestnancom dvojtýždňovú platenú dovolenku, ďalej na bezplatné testovanie ľudí na vírus a aj na potravinovú pomoc. Rokuje sa o ďalšej ďalších 850 mld. až 1 bil. USD (5% HDP) priamych platieb domácnostiam a daňovým úľavám pre obyvateľstvo a firmy. Prostredníctvom svojej štátnej banky KfW poskytne Nemecko firmám neobmedzený cash, aby sa zabránilo narušeniu dodávateľsko – odberateľských vzťahov a vytvoreniu druhotnej platobnej neschopnosti. Bude odložená aj daňová povinnosť. Podobné opatrenia vytvárajú aj iné vlády.

Oproti rokom 2008 - 2009 je teraz vyšší podiel digitalizácie, elektronizácie, „homeofficiácie“. Ak sa napríklad bavíme len o priemyselných robotoch, ich počet sa za 10 rokov v Európe a USA zdvojnásobil, v Ázii zoštvornásobil. Aktuálne je najvyššia hustota priemyselných robotov na svete v Južnej Kórei, Singapure, Nemecku a v Japonsku, vysoko nadpriemernú robotizáciu má aj Švédsko, Dánsko, USA, Taliansko, Belgicko, Taiwan a ďalšie krajiny, aj Slovensko. Bude potrebné „len“ zabezpečiť disponibilnú pracovnú silu.

Ďalej, ide len o dopytovo – ponukový šok, nie o bublinu, ktorú treba absorbovať. Rieši sa likvidita ekonomických subjektov, nie ich solventnosť, čo je síce náročnejšie na okamžitú reakciu, ale celkovo jednoduchšie.

Koronavírus je síce vysoko infekčný, ale neprenáša sa bežným dotykom, musí sa zaniesť do slizníc (oči, nos, ústa). Nosenie rúšok je veľmi účinným spôsobom ochrany a keď pominie prvá panika a začnú klesať počty novonakazených, karanténa sa uvoľní a bude sa hľadať na makro a mikro úrovni riešenie, ako sa vrátiť „k starému životu“. Naučíme sa žiť aspoň niekoľko mesiacov s rúškami v kaviarňach, obchodoch, v hromadnej doprave tak ako nosia nikáb niektoré moslimské ženy takmer po celý svoj život. Mimochodom, v moslimskom Iráne bude zaujímavé pozorovať vplyv nosenia masiek u mužov na vnímanie postavenia žien v spoločnosti.

V prvom polroku 2020 sa ekonomický rast spomalí, je veľmi pravdepodobné, že sa väčšina ekonomík dostane do recesie. Čísla budú asi lepšie ako v roku 2008 - 2009, ale štruktúra bude podobná – najlepšie sa stále bude vodiť Číne, menej USA a ešte menej eurozóne. Japonsko dopadne lepšie ako pred 10 rokmi, lebo je teraz viac naviazané na Čínu, ktorá zvládla hlavné štádium koronavírusu veľmi skoro.

Aktuálny pokles a nasledujúci hospodársky vývoj nebude mať tvar písmena „L“, pretože nejde o štrukturálny problém, ktorý by uväznil ekonomiky na nižších úrovniach, jednoducho raz ten vírus porazíme. Nebude mať ani tvar „V“, pretože zatiaľ nie je objavený liek a vakcína, ktorá by de facto výrazne skrátila prepad. Skôr bude mať tvar písmena „U“, to znamená niekoľko spomaľujúcich kvartálov, a potom postupný nábeh. Je to preto, lebo vírus je stále hrozbou, kým nepominie posledný nakazený na svete a to môže aj vzhľadom na rozličné strategické a ochranné politiky štátov trvať.

Musíme sa pripraviť na to, že v nasledujúcich týždňoch, mesiacoch a štvrťrokoch sa budú zhoršovať najprv predstihové ukazovatele – indikátory dôvery, priemyselné objednávky, stavebné povolenia a pod., potom priebežné ukazovatele – priemyselná produkcia, inflácia, predaj áut a potom následné ukazovatele – HDP, verejné zadlženie, default rates a pod. Čaká nás teda dlhá séria negatívnych ukazovateľov, ktorá môže trvať do budúceho roka a musíme sa na to psychicky pripraviť a hodnotiť ich triezvo. Pánom situácie je ale, samozrejme koronavírus.

Prognóza šírenia vírusu je prvou premennou, ktorá nás zaujíma. Druhou, pre investora dôležitou premennou, je jeho vplyv na svetovú ekonomiku a treťou premennou je reakcia finančného trhu. To investora zaujíma najviac.

V januári sa prudko zvyšoval počet nakazených v Číne a svet to považoval len za lokálnu záležitosť, tak ako napríklad SARS v roku 2003. Od začiatku februára sa dokonca podarilo tamojšiu situáciu stabilizovať. Prípadov v zahraničí bolo len málo a pribúdali pomaly. Akcie rástli.

V polovici februára však trhom zamávali niektoré negatívne indikátory dôvery v priemysle a hneď na to sa prevalil zrazu a prudko sa zvyšujúcu počet chorých v Taliansku. To odštartovalo prudký prepad akcií, výnosov na dlhopisoch, nárast kreditných prirážok na korporátnych dlhopisoch.

Pokles akcií nie je jednosmerný, dobré dni sa striedajú so zlými. Napríklad pri americkom akciovom indexe S&P 500 bol rekordom pokles vo štvrtok 12.3. o 9.5%, potom v piatok 13.3. nárast o 9.3% a následne pondelok 16.3. pokles o 12%. Volatilita je teraz na úrovni najvyšších hodnôt, ktoré sme poznali v rokoch 2008 a 2009. Priemerný denný pohyb S&P 500 smerom hore alebo dole je okolo 5%, pri európskom indexe Stoxx 600 a nemeckom DAXe je to okolo 3%, japonskom Nikkei 225 2% a čínsky Shanghai Composite z toho (zdanlivo) paradoxne vyšiel najlepšie, s dennou volatilitou 1.5.%

Veľmi negatívne trh zareagoval hlavne na dve správy. Jedným z nich bolo zníženie sadzieb americkou centrálnou bankou na začiatku marca z 1.75% na 1.25%, až o 0.50 percentuálneho bodu. Trh očakával síce mimoriadne zníženie, ale len o 0.25%. Zrazu sa zdalo, že situácia je vážnejšia ako si trh myslel. A druhýkrát to FED „zaklincoval“ 16.3., keď stiahol sadzby až o 1 percentuálny bod na 0.25%, tak ako v roku 2008. Trh si naplno uvedomil, že depresia je späť. Druhou šokujúcou správou bolo rozhodnutie Saudskej Arábie zvýšiť ťažbu ropy a znížiť ceny potom, čo sa OPEC nedohodol s Ruskom na obmedzení ťažby, aby tak udržali ceny ropy vyššie. Tie totižto od začiatku roku pod vplyvom klesajúceho dopytu z Číny klesali. To prilialo ďalší olej do ohňa.

Celkovo od vrcholu 19.2. a v podstate od začiatku roku 2020 (od začiatku roku do 20. februára rástli akcie len veľmi mierne) padol americký S&P 500 o štvrtinu, európsky Stoxx 600, nemecký DAX a japonský Nikkei 225 takmer o tretinu a čínsky Shanghai Composite len o 10%. Otázka za milión je, „či je to dosť“.

Pozitívnou skúsenosťou je, že vo všeobecnosti v panike to trhy s poklesom preháňajú. Napríklad, len za posledných 10 rokov máme na S&P 500 viacero takýchto evidencií. Samotný najväčší pokles za mnohé desaťročia v roku 2008 a 2009 index vyrovnal už na začiatku roku 2011 a nebyť začínajúceho defaultu Grécka v roku 2010, bolo by to ešte skôr. Ďalší, už nie taký prudký pokles indexu nastal v lete 2011, keď Spojeným štátom znížila rating agentúra Standard & Poor´s kvôli rastúcemu dlhu. Akcie boli späť už o pol roka. A napríklad prudký prepad akcií v závere roku 2018 index hravo dohnal už na jar 2019. Jednoducho, tak ako sa v dobrých časoch prihodí skôr niečo zlé (čierna labuť), v panike sa nakoniec ukáže, že situácia nie je až tak zlá ako sa zdá. To samozrejme neznamená, že koronavírus treba podceňovať.

Aktuálne je (doterajší) vrchol paniky. V najbližších týždňoch bude „dusno“. Štáty budú oznamovať zvyšujúci sa počet chorých a mŕtvych a firmy odložené investičné a náborové plány. Z makroúdajov sa budú zhoršovať najprv predstihové a potom priebežné ukazovatele. Do toho sa budú centrálne banky a vlády predháňať kto prijme aké opatrenie. Trh bude hltať nové správy o pokroku v testoch, lieku, vakcíne. Situácia bude neprehľadná a akcie budú ako na hojdačke.

Práca na odpovedi, či akcie už klesali dosť, bude v najbližších dňoch a týždňoch „takmer vedecká práca“, ktorej sa budeme samozrejme aj my intenzívne venovať.

Čo zatiaľ vieme?  

Akcie skorigovali o štvrtinu, niekde až o tretinu. Ak aj zoberieme do úvahy fakt, že boli pred krízou mierne nadhodnotené, musíme si položiť otázku, či nás čaká pokles ekonomického outputu o štvrtinu či tretinu. Áno, ekonomiky sa dostanú do recesie, avšak treba si uvedomiť aj to, recesia nie je medziročný prepad outputu o štvrtinu či tretinu, ale povedzme o 5%. A teraz, hlavne v súvislosti sa nastupujúcimi prognózami a „strašením“ recesiou si treba uvedomiť, že medzi rastom a recesiou je dnes oveľa tenšia čiara ako v minulosti. Keď napríklad v roku 2007 rástla eurozóna o 3.5%, na prepad do recesie potrebovala spomalenie o viac ako o 3.5 percentuálneho bodu. Dnes pri 1% raste oveľa menej, stačí spomalenie o 1+ percentuálny bod . To má úplne iné makroekonomické dôsledky. Pri recesii si treba teda viac ako v minulosti všímať jej hĺbku.

Ak zoberieme do úvahy recesiu v roku 2008 - 2009, vtedy sa prepadali zisky firiem v americkom indexe S&P 500 o tretinu, o niečo viac ako dnes klesla hodnota indexu. V Európe a Japonsku klesali zisky viac, ale neskoršom období (2010) zase rýchlejšie rástli (zisk bol volatilnejší) a aj tak sa správali podľa amerického indexu. Z tohto pohľadu je aktuálna cena akcií viac – menej fér.

Zároveň platia pozitívne a aj negatívne faktory, ktoré odlišujú dnešnú situáciu od vtedajšej doby (sú popísané vyššie), najmä dnešná vyššia akcieschopnosť vlád a centrálnych bánk.

Významne pozitívnym faktorom a stimulom pre akciového investora je aj to, že pri súčasných výnosoch nie sú bezpečné dlhopisy pre akcie alternatívou. Výnos amerického 10 ročného dlhopisu bol na jar 2009 4%, teraz 1%, Dvojročný americký výnos – vtedy 1.5%, teraz 0.4% (pri rovnakej hlavnej úrokovej sadzbe). Nemecký 10 ročný výnos bol na jar 2009 na úrovni 3.5%, dnes je na -0.3% atď.

Pri korporátnych dlhopisoch, hlavne pri emitentoch so špekulatívnym ratingom (high – yieldové dlhopisy) sa budú zvyšovať default rates. Prirážky sa už zvýšili, ale výrazne menej ako sa tak stalo v roku 2008 a 2009. Z dlhodobého pohľadu „to nevadí“ a je to investičná príležitosť, lebo nie je možné normálne fungovanie ekonomík bez úverovania, a teda bez základnej dôvery. Prirážky budú musieť raz klesnúť. Ak by sa však prirážky vyvíjali tak ako v roku 2008 - 2009 , budú ešte rásť. A to najmä pri amerických high yieldoch – v USA všeobecne a hlavne pri menších firmám sú default rates vyššie, to investori vedia. Tu bude veľmi závisieť od politík centrálnych bánk a hlavne vlád ako sa im podarí rozseknúť problém vzniku platobnej neschopnosti a aj jej dominového efektu.

Celkovo na akcie nemožno teraz zanevrieť. Treba zostať zainvestovaný, veľmi diverzifikovať. Napriek perspektíve veľkého šírenia koronavírusu v USA určite nezabudnúť na americké akcie, bez nich to nepôjde. Lepšie vyhliadky majú skôr väčšie firmy, ktoré sú sami geograficky a aj produktovo diverzifikované.

Pretože ak sa nájde vakcína alebo liek, akcie pôjdu prudko nahor bez ohľadu na to v akom stave ekonomiky budú. A tu nevieme ani „hodiny ani minúty“.

Dovtedy sa treba spoľahnúť na dve veci – jednak že súčasný problém s tržbami, s odložením investícií a pod. je už započítaný a jednak na kreativitu vlád a centrálnych bánk v zabránení domino efektu a kreativitu firiem, aby si našli cestu k svojmu zákazníkovi. A tieto, hoc i malé úspechy, môžu podržať akcie pred ďalším poklesom.

Komodity sú aj nie sú zaujímavou investičnou alternatívou. Ropa však patrí tie zaujímavé. Aktuálne sa pohybuje jej cena okolo 23 (WTI) či 28 (Brent) dolárov za barel. To je nominálne najmenej od roku 2003. Reálne (po započítaní producentskej inflácie) sú ceny ešte nižšie a dlhodobo neudržateľné. Takáto cena je v podstate na úrovni nákladov na ťažbu v piesku, čo je najlacnejší spôsob ťažby. Na zachovanie bridlicovej ťažby v USA je potrebné udržať cenu ropy aspoň na 40 USD za barel. To znamená, že skôr či neskôr sa musí cena ropy zvýšiť nad 40 USD, smerom k 50 USD za barel. To sú pre (nie krátkodobého) investora desiatky percent zisku.

Priemyselné kovy tiež padli, ale nie veľmi, o 15%. Je to síce viac, ako čínske akcie (Čína je hlavným odberateľom komodít), ale výrazne menej ako iné akciové indexy. To znamená „tak akurát“. Ale ak zoberieme do úvahy, že na návrat potrebujú upokojenie situácie aj na vyspelých trhoch, majú menší potenciál ako vyspelé trhy.

Drahé kovy prudko oslabili. Zlato kleslo z takmer 1700 pod 1500, vyše 10%. Ukázalo sa to, čo tvrdíme už niekoľko rokov, že zlato neplní funkciu uchovávateľa hodnoty v krízových situáciách. A zvlášť v tejto, ktorá má veľmi špecifické parametre. Na ďalší vzostup bude potrebné zrýchlenie inflácie, čo je málo pravdepodobné.

Padli aj agrokomodity, nie však hlboko pod strednodobý trend. Z pohľadu investora nie sú zaujímavé.

Pokiaľ ide o meny, tie teraz nemá zmysel riešiť. Vo všeobecnosti sa meny obchodujú na krátko, technicky a s pákou. Meny majú tendenciu kumulovať všetky nerovnováhy v ekonomikách a v tejto situácii, keď naozaj nevieme, kto bude viac a kto menej porazený, nie je racionálne staviť na jedného koňa. A aj potenciál výnosov je horší. Napríklad eurodolár: aktuálne je na 1.08, ak by šiel na paritu, dolárový investor by zarobil 7.5%. Ak by šiel na 1.15 ako bol len nedávno, 9.3.2020, eurový investor by zarobil 6.5%. To je v porovnaní s alternatívami málo.

Koronavírus nie je koniec sveta. Ľudstvo ho prekoná, ide len o to, s akými nákladmi. Žiaľ, vírus nie je ekonomický fenomén, ekonómovia a investori s ním skúsenosti nemajú, tieto náklady možno odhadnúť len veľmi hrubo. Aj preto dnes treba byť v investičných rozhodnutiach odvážny. Ale ako hovoril už Napoleon: „Úspech sa vždy a všade začína odvahou“.

Autor: Richard Tóth, hlavný ekonóm

Späť