sk
cz en
MENU
KONTAKTOVAŤ
OBCHODNÉ MIESTA
PRIVÁTNI
BANKÁRI
ÚSTREDIE
BLOG
AN
Majú štáty aspoň na splácanie úrokov z dlhu?
20.10.2011

Pri hodnotení schopnosti firiem splácať svoje záväzky sa často používa ukazovateľ debt/EBITDA alebo net debt/EBITDA. Zdanlivo zložitý pojem EBITDA znamená „earnings before interest, taxes, depreciation and amortization“, teda zisk pred úrokmi, zdanením, odpismi a amortizáciou“. Ide v podstate o cashový zisk firmy pred zahrnutím úrokových nákladov a daní, keďže odpisy a amortizácia sú ne-cashové účtovné položky. Čistý dlh (net debt) zase predstavujú úročené záväzky firmy (úvery, pôžičky, vydané dlhopisy...) znížené o cash, ktorý má firma na účtoch. Čím je pomer net debt/EBITDA nižší, tým lepšie. Najlepší bude príklad: ak firma generuje 25 mil. eur čistého cashu pred úrokmi a zdanením (EBITDA) a má čistý dlh 100 mil. eur, tak net debt/EBITDA = 4 (100 / 25 ). Ak by firma znížila čistý dlh na 50 mil. eur a EBITDA ostane zachovaná, tak net debt/EBITDA klesne na 2. Keďže banky považujú za zdravú hodnotu ukazovateľa aj číslo 4, ostaňme pri pôvodnom príklade. Ak je čistý dlh 100 mil. eur a priemerné úročenie tohto dlhu je 5,0 % p. a., tak za rok zaplatí firma na úrokoch 5 mil. eur. Má však dostatočnú rezervu na ich splácanie, keďže vygeneruje 25 mil. eur čistého cashu. Samozrejme, časť tohto cashu sa použije na dane a časť na investície do hmotného a nehmotného majetku. Ale aj tak ostáva dostatočná rezerva na splácanie úrokov.

Pozrime sa teraz na štát. Za ukazovateľ EBITDA by sme mohli považovať rozdiel bežných príjmov a výdavkov štátu bez výdavkov na úroky zo štátneho dlhu (tzv. primárny prebytok/deficit). Problém je, že väčšina štátov eurozóny (vrátane Slovenska)  má už primárny deficit záporný. Takže na rozdiel od zdravých firiem, ktoré vygenerujú cash vo výške niekoľkonásobku ročných úrokov, bežný štát vygeneruje záporný cash a ešte mu ostáva zaplatiť úroky (o istine radšej ani nehovoríme)! Povedzme si to na príklade Slovenska. Čísla nebudú presné, budeme trochu zaokrúhľovať. Čoskoro bude verejný dlh Slovenska 30 miliárd eur. Bežné príjmy nech sú 13 mld. eur a výdavky 15 mld. eur. Rozdiel je mínus dve miliardy. Ak je priemerné úročenie nášho dlhu 4,0 % p. a., ročne zaplatíme na úrokoch 1,2 miliardy eur. Takže ideálne by mal byť rozdiel bežných príjmov a výdavkov opačný – plus 2 miliardy eur, aby sme vedeli s rezervou platiť úroky. Zároveň by to znamenalo, že istina nášho dlhu by ďalej nerástla. Je to utópia? Je to normálne. Len finančný svet bol v posledných rokoch postavený na hlavu...

Späť