Svetový obchod je základným pilierom hospodárskeho rastu vo svete. Dekády trvajúca globalizácia spojila krajiny sveta do jedného klbka krajín, ktoré si navzájom vymieňali tovary a služby čoraz efektívnejšie, rýchlejšie a lacnejšie, ako by to bolo bývalo v porovnaní s domácou produkciou. Pre všetky krajiny združené vo Svetovej obchodnej organizácii je dobré a prospešné, keď svetový obchod funguje bez prekážok a prerušení podobným situácii po prepuknutí pandémie covid-19.

Kľúčovou prioritou je zodpovedať tri kľúčové otázky: Ako možno dosiahnuť, aby obchod fungoval pre viacero ekonomík naraz? Ako pritom možno dosiahnuť, aby obchod fungoval pre čo možno najviac ľudí? A ako podporovať dosiahnutie týchto cieľov?

Základom je poznanie, že svetový obchod má dobré výsledky ako hnacia sila inklúzie.

Napriek tomuto úspechu zostáva príliš veľa ekonomík a ľudí pozadu. Preklenutie tejto priepasti si vyžaduje komplexnú stratégiu, ktorá integruje otvorený obchod s doplnkovými politikami jednotlivých krajín, ktoré podporujú väčšiu medzinárodnú spoluprácu.

Pre Svetovú obchodnú organizáciu to znamená, že sa musí zamerať najmä na súdržnosť politík. Komplexné výzvy predstavujú najmä megatrendy, akými sú napríklad klimatická zmena, digitálna transformácia a nárast geopolitického napätia.

Obchod ako hnacia sila inklúzie
Od založenia Svetovej obchodnej organizácie pred 30 rokmi sa rozdiely v príjmovej úrovni medzi ekonomikami dramaticky zmenšili. Od roku 1995 sa príjmy na obyvateľa v ekonomikách s nízkymi a so strednými príjmami takmer strojnásobili, zatiaľ čo celosvetový príjem na obyvateľa vzrástol približne o 65 percent. Tento proces konvergencie sa však od globálnej finančnej krízy spomalil a počas pandémie covidu-19, ktorá najviac zasiahla rast chudobnejších ekonomík, sa dokonca zvrátil.

Súvislosť medzi rýchlosťou konvergencie ekonomík s nízkymi a so strednými príjmami a ich zapojením sa do svetového obchodu je však zarážajúca. Ekonomický výskum naznačuje, že vo vzťahu medzi týmito dvoma veličinami ide o viac než len o koreláciu. Simulačná analýza naznačuje, že zníženie nákladov na obchodovanie viedlo v rokoch 1995 až 2020 k o 20 až 35 % rýchlejšej príjmovej konvergencii ekonomík s nízkymi a so strednými príjmami. Toto zistenie je v súlade s ekonometrickými dôkazmi, podľa ktorých obchodné reformy v rozvojových ekonomikách zvýšili hospodársky rast o 1,5 percentuálneho bodu.

Členstvo vo Svetovej obchodnej organizácii zvýšilo obchod medzi jej členmi v priemere o 140 percent, čo zdôrazňuje výhody otvoreného, na pravidlách založeného multilaterálneho obchodného systému. Krajiny Svetovej obchodnej organizácie rástli počas obdobia pristúpenia o 1,5 percentuálneho bodu rýchlejšie, čo bolo spôsobené reformami riadenia.

Táto obchodom riadená konvergencia zlepšila život stoviek miliónov ľudí. Podiel ľudí žijúcich v extrémnej chudobe v ekonomikách s nízkymi a so strednými príjmami sa od roku 1995 znížil zo 40 na približne 11 percent, zatiaľ čo podiel obchodu na HDP týchto ekonomík sa zdvojnásobil z približne 16 na 32 percent. Tento posun výrazne prispel k zníženiu podvýživy a dojčenskej úmrtnosti, ako aj k zlepšeniu prístupu k vzdelaniu, zdravotnej starostlivosti a elektrickej energii.

Na rozdiel od všeobecného presvedčenia sa príjmová nerovnosť v rámci ekonomík za posledných 30 rokov v priemere nezvýšila. Giniho index, ktorý je najpoužívateľnejším ukazovateľom nerovnosti, v širokom spektre ekonomík počas tohto obdobia dokonca mierne klesol. Okrem toho príjmová nerovnosť len slabo súvisí s otvorenosťou obchodu a v otvorenejších ekonomikách je o niečo nižšia. To je v súlade s ekonomickou teóriou, ktorá uznáva, že v obchode sú síce víťazi aj porazení, ale vo svojej podstate nevedie k väčšej príjmovej nerovnosti.

Všeobecný názor, že konkurencia v oblasti dovozu v priemyselne vyspelých krajinách viedla len k stratám, už neplatí. Namiesto toho sa odhaľujú významné zisky. Zatiaľ čo v Spojených štátoch niektoré výrobné regióny zaznamenali po zvýšení obchodu s Čínou pokles príjmov, regióny zamerané na poľnohospodárstvo a služby zaznamenali nárast príjmov. Podobne v Nemecku oblasti s odvetviami, ktoré konkurujú dovozu, ako je textil, čelili stratám zamestnanosti, ale regióny špecializované na odvetvia, ako je automobilový priemysel, sa po zvýšení obchodu s Čínou a so strednou a s východnou Európou rozšírili.

Príliš veľa ekonomík a ľudí stále zaostáva
Konvergencia príjmov a globálna hospodárska integrácia boli nerovnomerné, v dôsledku čoho niektoré ekonomiky zaostávajú. V rokoch 1996 až 2021 tretina ekonomík s nízkymi a so strednými príjmami, ktoré predstavujú 13 percent svetovej populácie, rástla v prepočte na obyvateľa pomalšie ako priemerná ekonomika s vysokými príjmami, čo viedlo skôr k divergencii ako ku konvergencii.

Tieto divergujúce ekonomiky sa nachádzajú najmä v Afrike, Latinskej Amerike a Karibiku a na Blízkom východe. Okrem toho niektoré z konvergujúcich ekonomík dobiehajú veľmi pomaly. Ak by rástli rovnakým tempom ako v posledných troch desaťročiach, tretina konvergujúcich ekonomík s nízkymi príjmami by v nasledujúcich troch desaťročiach stále nedosiahla status stredne príjmovej ekonomiky.

Hoci každá divergenčná ekonomika má svoje vlastné jedinečné charakteristiky, možno ich vo všeobecnosti rozdeliť do dvoch skupín. Tri štvrtiny divergenčných ekonomík majú účasť na obchode nižšiu, ako je priemer ich príjmovej skupiny. Zvyšná štvrtina vykazuje relatívne vysokú úroveň zapojenia sa medzinárodného obchodu, ale špecializuje sa predovšetkým na vývoz komodít. Vysoká závislosť od vývozu komodít je kľúčovým rizikovým faktorom divergencie. Tieto ekonomiky tiež prijímajú podstatne menej priamych zahraničných investícií ako ich rovesníci, čo nie je prekvapujúce vzhľadom na to, že účasť na obchode a diverzifikácia sú často prepojené s výrobnými aktivitami nadnárodných spoločností.

Vysoké obchodné náklady sú kľúčovým faktorom, ktorý spôsobuje nízku obchodnú úroveň zapojenia niektorých divergenčných ekonomík.

Index obchodných nákladov WTO, ktorý meria pretrvávajúce frikcie v medzinárodnom obchode v porovnaní s domácim obchodom, ukazuje, že obchodné náklady sú výrazne vyššie v krajinách s nízkymi a so strednými príjmami, najmä v oblasti výroby a služieb. Tento rozdiel je obzvlášť výrazný v prípade najmenej rozvinutých krajín, kde sú obchodné náklady v porovnaní s krajinami s vysokými príjmami vyššie o 47 percent vo výrobe a o 50 percent v službách. Na rozdiel od iných regiónov čelia Afrika a Blízky východ ďalšej výzve, ktorou sú vyššie obchodné náklady pri obchodovaní v rámci vlastných regiónov v porovnaní s partnermi zvonka.

Ekonomiky bohaté na zdroje sa často snažia diverzifikovať svoju produkciu nad rámec svojich hlavných vývozných komodít, čo je problém známy ako holandská choroba. K tomu dochádza, keď prosperujúci vývoz komodít sťažuje vytvorenie konkurencieschopných výrobných alebo poľnohospodárskych odvetví. Prekážky pre priame zahraničné investície vrátane „mäkkých“ faktorov, ako je nepriaznivé investičné prostredie, tento problém ešte zhoršujú. Okrem toho eskalácia ciel na vývozných trhoch, kde sa clá zvyšujú od surovín k polospracovaným tovarom a sú najvyššie na hotové výrobky, môže brániť rozvojovým ekonomikám v diverzifikácii smerom k výrobkom s vyššou pridanou hodnotou.

Tak ako príliš veľa ekonomík zaostáva, zaostáva aj príliš veľa ľudí. Nerovnosť v rámci krajiny napriek miernemu poklesu za posledných 30 rokov zostáva v absolútnom vyjadrení vysoká. Napríklad priemerný Giniho koeficient je dnes podobný ako na začiatku 20. storočia. Okrem toho percento najlepšie zarábajúcich vo všetkých ekonomikách stále dostáva v priemere 15,8 percenta celkového príjmu.

Je preto pochopiteľné, že diskusie o obchode sa zároveň zaoberajú nerovnosťou. No obchodná integrácia nie je v silnej korelácii s nerovnosťou. V niektorých ekonomikách sa nerovnosť zvyšuje, zatiaľ čo v iných ju zintenzívnenie obchodu znižuje. Užitočnejším prístupom je skúmať, ako spravodlivo sa rozdeľujú zisky z obchodu. Zmena dynamiky obchodu vytvára víťazov a porazených, ako takmer každá hospodárska zmena. Problémy vznikajú vtedy, keď sú straty veľmi koncentrované, aj keď celkové zisky prevažujú, ako to zvyčajne býva.

Kľúčovým, ale často prehliadaným aspektom ziskov z obchodu sú výhody pre spotrebiteľov vyplývajúce z nižších cien a väčšej rozmanitosti výrobkov. Výskum ukazuje, že tieto zisky sú neúmerne výhodné pre domácnosti s nízkymi príjmami, ktoré míňajú viac na dovážaný tovar, ako sú potraviny, a menej na neobchodované služby, ako je stravovanie. Tieto výhody sa však nie vždy dostanú ku všetkým spotrebiteľom, často v dôsledku nekonkurencieschopných distribučných sektorov, ktoré zachytávajú prebytok z klesajúcich cien alebo vysokých nákladov vnútorného obchodu, ktoré spôsobujú, že obchodovaný tovar je v odľahlých oblastiach drahý.

Tieto výhody pre spotrebiteľov vyplývajú z nárastu produktivity, keď sa pracovníci a kapitál presúvajú z menej produktívnych do produktívnejších firiem, odvetví alebo regiónov, čím sa využívajú komparatívne výhody a úspory z rozsahu. Naopak, menej produktívne firmy, odvetvia alebo regióny strácajú zdroje v dôsledku konkurencie zo strany dovozu. Hoci tento aspekt často dominuje vo verejných diskusiách, je dôležité uviesť ho do kontextu. Výpočty naznačujú, že v 14 najľudnatejších ekonomikách sú dovoznou konkurenciou ovplyvnené menej ako dve percentá obyvateľstva.

Čistý vplyv obchodu na jednotlivých pracovníkov je výsledkom kombinácie dovoznej konkurencie, prístupu k lacnejším zahraničným vstupom a vývozných príležitostí. Tieto tri kanály pôsobia na rôznych úrovniach – povolanie, sektor a región – a vytvárajú širokú škálu potenciálnych vplyvov. Viacvrstvové účinky obchodu na pracovníkov znamenajú, že tieto vplyvy sa budú v jednotlivých ekonomikách a dokonca aj medzi podobnými pracovníkmi značne líšiť. Jedno je však jasné, protekcionizmus nie je účinnou politikou na ochranu pracovníkov, pretože často vedie k nezamýšľaným dôsledkom. Napríklad, hoci vyššie clá môžu chrániť pracovné miesta v odvetviach, ktoré konkurujú dovozu, v prípade odvetných opatrení obchodných partnerov môžu ohroziť aj pracovné miesta v odvetviach, ktoré sú závislé od medziproduktov alebo sú orientované na vývoz. Okrem toho majú clá tendenciu byť regresívnou daňou, ktorá neúmerne postihuje najchudobnejších.

To, čo skutočne bráni spravodlivému rozdeleniu ziskov z obchodu, sú prekážky, ktoré bránia pracovníkom v prechode k novým príležitostiam. Štúdie ukazujú, že náklady pracovníkov na zmenu odvetvia alebo povolania po obchodných šokoch sa môžu rovnať niekoľkonásobku ich ročnej mzdy. Hoci sú tieto náklady významné všade, obzvlášť výrazné sú v rozvojových ekonomikách, kde sú v priemere o tretinu vyššie ako v ekonomikách s vysokými príjmami.

Riešenie tejto medzery si vyžaduje komplexnú stratégiu
Skutočná inklúzia si vyžaduje komplexnú stratégiu, ktorá spája otvorený obchod s podpornými domácimi politikami a účinnou medzinárodnou spoluprácou. Pre WTO je zrejmou prioritou zachovanie otvoreného, predvídateľného a nediskriminačného multilaterálneho obchodného systému. To je však v dnešných podmienkach náročná úloha. Zahŕňa obnovenie plne funkčného a prístupného systému urovnávania sporov, čo je cieľ, na ktorom členovia WTO aktívne pracujú.

Megatrendy, ako sú zmena klímy, digitálna transformácia a geopolitické napätie, si vyžadujú politiky účinne integrované so širšími medzinárodnými a domácimi politickými rámcami.

Napríklad digitálny obchod má veľký potenciál aj pre menej integrované ekonomiky. Tieto príležitosti však možno využiť len so správnymi doplnkovými investíciami, napríklad do vzdelávania a digitálnej infraštruktúry.

Katalyzátorom obchodu sú tri kľúčové oblasti. Prvou oblasťou je spolupráca pri vykonávaní dohôd o uľahčení obchodu, ktoré by mohli zvýšiť účasť najmenej rozvinutých krajín na medzinárodnom obchode.

Druhou oblasťou je aktualizácia súboru pravidiel, aby odrážali skutočnosť, že budúcnosť obchodu je v službách, je digitálna a ekologická. Mnohé sektory služieb totiž stále čelia značným obmedzeniam, ekonomiky s nízkymi príjmami majú obmedzenú účasť na digitálnom obchode a environmentálne politiky súvisiace s obchodom nie sú dostatočne koordinované.

Treťou oblasťou je zlepšenie výmeny informácií, osvedčených postupov a vykonávanie zberu a analýzy údajov. Tento prístup je však účinný len vtedy, ak vysoko príjmové krajiny aktívne pracujú na zlepšení účasti najmenej rozvinutých krajín. A to vyžaduje stratégiu, ktorá integruje otvorený obchod s doplnkovými domácimi politikami a podporuje väčšiu medzinárodnú spoluprácu.

Mário Blaščák
Autor článku je externý prispievateľ a komentátor diania na finančných trhoch.