sk
SK
CZ | EN
MENU
KONTAKTOVAŤ
OBCHODNÉ MIESTA
PRIVÁTNI
BANKÁRI
ÚSTREDIE
BLOG
AN
Čo bolo treba kúpiť a čo predať na konci roku 2011?
04.01.2013

Hoci bol finančný trh v roku 2012 najpokojnejší za posledných päť rokov, ceny niektorých investičných nástrojov sa hýbali veľmi výrazne. Zaujímalo nás, do ktorých z nich sa oplatilo na konci roku 2011 investovať a ktorým sa bolo treba vyhnúť. Pozreli sme sa na nástroje v rámci celého sveta a vo všetkých triedach aktív.

Pri peňažnom trhu sme na zjednodušenie porovnávali hlavné úrokové sadzby krajín sveta. Na dlhopisovom trhu nás zaujímali desaťročné štátne dlhopisy, na akciovom trhu národné a sektorové akciové indexy, na komoditnom trhu nástroje vo všetkých štyroch komoditných odboroch a na menovom trhu najmä kurzy najvýznamnejších mien sveta voči euru.

Peňažný trh

Najkonzervatívnejší peňažný trh tradične prináša najnižší výnos. Držba peňazí neprinášala nič alebo takmer nič vo Švajčiarsku, v Japonsku a napríklad aj v Bulharsku. Naopak, držať peniaze na účte sa vcelku oplatilo vo Venezuele, v Pakistane a Libanone, kde takmer počas celého roka bola hlavná sadzba centrálnej banky niečo nad 10 %. Na druhej strane inflácia v Pakistane a Libanone bola práve okolo 10 % a vo Venezuele dokonca vyše 20 %, a tak reálny výnos by mohol byť aj záporný.

Z vyspelých krajín mali počas roka najvyššiu hlavnú úrokovú sadzbu, okolo 4 – 6 %, Island a Austrália (tá ju však v priebehu roka postupne znižovala a teraz je na 3 %). Ostatné vyspelé krajiny mali úrokové sadzby od 0 % vo Švajčiarsku do 2,5 % na Novom Zélande. Rozvojové krajiny mali vyššie sadzby, ale s výnimkou troch spomenutých boli všetky do 10 %. A mali spravidla aj vyššiu infláciu. Priemerne (obyčajný priemer) za celý svet bolo možné v uplynulom roku na peňažnom trhu zarobiť približne 4 – 5 %, čo je len o percento viac ako priemerná svetová inflácia.

Štátne dlhopisy

Výnos desaťročného dlhopisu bol takmer v každej krajine v priebehu roka o niečo vyšší než tamojšia hlavná úroková sadzba – s výnimkou napríklad Číny alebo Austrálie. Najvyšší priemerný výnos na svete (15 – 30 % v priebehu roka 2012) poskytovalo Grécko, nad 10 % sa dostali napríklad aj Portugalsko, Pakistan a Vietnam. Výnosy dlhopisov tzv. bezpečných krajín (s nízkym kreditným rizikom) sa pohybovali (takmer) celý rok pod 2 % - v USA, Kanade, vo Veľkej Británii, v Nemecku, Holandsku, Japonsku, vo Švajčiarsku, v Škandinávii (okrem Nórska) a potom aj v Hongkongu, Singapure a na Taiwane.

Pokiaľ ide o kapitálové zhodnotenie, a teda o rozdiel medzi cenou dlhopisu na začiatku a na konci roka 2012, najlepšie si počínal grécky desaťročný dlhopis, ktorý dokázal priniesť až vyše 200% zhodnotenie (výnos klesol z 35 % na 12 %), 50 % zarobil portugalský dlhopis. Nadpriemerné kapitálové zhodnotenie priniesol aj maďarský, taliansky, slovenský či peruánsky dlhopis. Pokles výnosov a nárast ceny týchto dlhopisov nastal vďaka poklesu celkovej averzie k riziku, ale treba dodať, že ak by kreditná udalosť nastala, investor by mohol stratiť až 100 % svojej investície. Kapitálové výnosy pri bezpečných štátnych dlhopisoch boli výrazne nižšie, od 0 do 5 %.  

Akcie

Z vyše 90 národných akciových indexov si v roku 2012 najlepšie počínal venezuelský IBC s rastom na úrovni 300 %. Na druhom a treťom mieste bol turecký ISE 100 National a pakistanský Karachi 100 Index, v oboch prípadoch s rastom približne 50 %. V Európe sa najlepšie darilo estónskemu indexu OMX Tallinn (takmer 40 %). Z významných indexov – americký S&P 500 sa v roku 2012 zhodnotil o vyše 13 %, nemecký DAX o takmer 30 % a japonský Nikkei o takmer 23 %. Na opačnom konci rebríčka skončil cyperský CSE s prepadom vyše 60 % (pričom napríklad grécky národný index skončil v desiatke najlepších) a ukrajinský PFTS s prepadom takmer 40 %.

Priemerný rast na akciovom trhu (obyčajný priemer) bol 13 – 14 %. Z celkového počtu asi 80 % indexov rástlo a 20 % klesalo, pričom takmer polovica zo všetkých národných akciových indexov vzrástla v roku 2012 o viac ako 10 % a vyše 2/3 indexov vzrástlo o viac ako 5 %.  

Podľa sektorového členenia (index MSCI World) sa nadpriemerne darilo finančníctvu a bežnej spotrebe, ktorá vzrástla približne o štvrtinu. Základná spotreba, zdravotníctvo a IT vzrástli o 10 – 15 %. Vcelku uspokojivý rast dosiahol aj materiálový sektor (okolo 8 %). Telekomunikácie rástli zanedbateľným tempom a energie a utility dokonca mierne (do 2 %) poklesli. 

Komodity

Podľa Rogers International Commodity Index Total Return vzrástli ceny komodít celkovo o 2 %, keď najviac, o takmer 8 %, vzrástli ceny drahých kovov. Priemyselné kovy vzrástli o vyše 4 %, poľnohospodárske komodity o takmer 2 % a energie o  takmer 2 % klesli.

Z energií mierne, o 3,5 %, vzrástla cena ropy (typu Brent), o niečo viac ako cena benzínu. Cena plynu však vzrástla o pätinu a plyn sa tak stal jednou z najvýnosnejších komodít.  Na druhej strane cena uhlia výrazne, takmer o pätinu, klesla.

V segmente drahých kovov vzrástli všetky „položky“ (zlato, striebro, platina, paládium), pričom rozdiely v miere rastu boli spomedzi komoditných odvetví najmenšie – od +6,3 % pri zlate po +9,8 % pri platine.

Pri priemyselných kovoch boli rozdiely v raste cien významné, keď najväčší zisk si pripísal cín (+ vyše 20 %). Celkom dobre sa darilo aj olovu a zinku. Cena niklu poklesla a úplne prepadla cena ocele (o viac ako  40 %). Ďalšie významné priemyselné kovy – hliník a meď – rástli približne 3% tempom.

Veľké rozdiely zaznamenalo aj poľnohospodárstvo. Na jednej strane cena kávy prepadla v priebehu roka o tretinu, bavlny o pätinu a cukru o šestinu, ale, naopak, cena pšenice a sóje o pätinu vzrástla. Ošípané, hovädzí dobytok a cena kukurice vzrástli o 2 – 8 %.

Meny

V porovnaní so 170 menami sveta euro oslabilo v roku 2012 v troch štvrtinách prípadov a voči štvrtine mien posilnilo. V priemere voči všetkým krajinám posilnilo o 3 % (množstvo mien je naviazaných na USD, ktorý voči euru mierne oslabil).

Z tridsiatky najvýznamnejších mien euro oslabilo voči dvom tretinám a voči tretine posilnilo, priemerne oslabilo približne o 1 %. Najviac, o približne 10 %, v priebehu roka 2012 voči euru posilnili poľský zlotý a maďarský forint. Vcelku dobre sa darilo aj kolumbijskému a čilskému pesu a nórskej korune, ktoré posilnili o 6 – 8 %. Naopak, najmenej sa darilo argentínskemu pesu a japonskému jenu, voči ktorým euro posilnilo o približne 15 %. Z krajín BRIC euro oslabilo len voči Rusku, voči ostatným členom (Brazília, India a Čína) posilnilo.

Záver

Absolútnym víťazom sa stal venezuelský akciový index IBC (aj napriek vyššej inflácii v krajine). Naopak, absolútnou prehrou by bola na konci roku 2011 investícia do mjanmarskej meny (kjatu), pretože tamojšia centrálna banka zaviedla v apríli 2012 pohyblivý kurz a kurz kjatu voči euru sa z jedného dňa na druhý zreálnil z 8,5 MMK na takmer 1 100 MMK za euro.

Celkovo sa v roku 2012 dobre darilo dlhopisom a zároveň aj akciám, čo nebýva obvyklé (keď sa zhoršuje celkový hospodársky výhľad, znižujú sa výnosy na dlhopisoch, rastie ich cena a zároveň cena akcií klesá a naopak). A teda, takýto výsledok dlhopisov a akcií je výsledok zlepšenia vnímaného kreditného rizika na finančnom trhu. To je však z pohľadu budúcnosti pomerne nestabilné.

Dlhodobé výnosy bezpečných krajín sú často nižšie než 2 %. A práve na 2 % cielia centrálne banky infláciu, výnosy bezpečných krajín tak ponúkajú záporný reálny výnos (obsahujú ako keby poplatok za bezpečné uloženie). Potenciál ďalšieho zníženia výnosu a ďalšieho kapitálového zhodnotenia je obmedzený aj pri bezpečných dlhopisoch.

Akcie zaznamenali v roku 2012 významný rast, opäť však ide skôr o odraz zníženia vnímaného kreditného rizika, nie odraz zlepšenia hospodárskej situácie, fundamentu. A hlavne prudké rasty v niektorých krajinách boli len dôsledkom veľmi nízkej bázy, z ktorej rástli. Takýto vývoj takmer určite nie je udržateľný.

Komodity vcelku stagnovali a za akciami zaostávali (čo tiež nie je obvyklá situácia). Vzrástli však všetky hlavné komodity v jednotlivých komoditných odvetviach (zlato a striebro, meď a hliník, pšenica a kukurica, ropa a plyn).

Meny ako celok boli najmenej atraktívne na investovanie, lebo ponúkali pri relatívne vysokom „predpovedacom“ riziku slabé výnosy. 

Celkovo sa opäť ukázalo, že diverzifikácia investičných nástrojov má zmysel.

Späť