sk
SK
CZ | EN
MENU
KONTAKTOVAŤ
OBCHODNÉ MIESTA
PRIVÁTNI
BANKÁRI
ÚSTREDIE
BLOG
AN
Kryptomeny sú veľkým hitom – sú aj dobrou investíciou? II.
14.12.2017

Transakcie s bitcoinmi sú spracúvané v blokoch (odtiaľ názov „blockchain“, doslova „reťazec transakcií“), pričom transakcie v jednom bloku sú považované za transakcie vzniknuté v jednom čase. Bloky sú očíslované, takže blok, ktorý má vyššie číslo, je neskorší, ako blok s nižším číslom. O vytváranie blokov a overovanie transakcií sa starajú „mineri“ (ťažiari), ktorí za to dostávajú aj odmenu v bitcoinoch. Aby nenastala kolízia, nebolo vytvorených veľa blokov v jednom čase, systém je nastavený tak, že vytvorenie jedného bloku trvá v priemere 10 minút. V prípade, že sa zvýši výpočtová sila a priemerný čas vytvorenia nového bloku klesne povedzme na 5 minút, algoritmus automaticky zvýši obtiažnosť matematickej úlohy tak, aby sa priemerný čas opäť zvýšil na cca 10 minút.

A tu je spomínaná genialita. Súčasťou overovania bloku je aj riešenie ťažkého matematického problému. Samotné overenie transakcií (teda overenie digitálnych podpisov a toho, že v danom bloku neminie nikto viac bitcoinov, ako má na účte) zaberie zlomok sekundy. Ale tá matematická úloha je taká ťažká, že ju aj najvýkonnejšie počítače riešia niekoľko minút, teda stovky sekúnd. To následne zabezpečí, že bloky idú pekne za sebou, nevznikajú kolízie a zároveň je systém odolný voči útočníkom („hackerom“). Ak by chcel niekto transakcie prepísať, zmeniť, potreboval by na to ohromnú výpočtovú silu a pravdepodobnosť prepísania starších transakcií sa násobne znižuje. Kdesi som čítal, že pravdepodobnosť toho, že niekto dokáže zmeniť transakcie, ktoré sú staré povedzme jeden deň a viac, je taká nízka ako pravdepodobnosť, že sa zrazia dva atómy z opačných koncov galaxie. Takže bezpečnosť bitcoinu a ďalších kryptomien je založená na matematike a pravdepodobnosti.

Čo je fascinujúce a ja osobne pokladám za oveľa zaujímavejšie ako samotný bitcoin, je technológia blockchain. Keď si uvedomíte tú myšlienku, zistíte, že je úplne jedno, či robíte databázu transakcií s bitcoinom alebo databázu prevodov v katastri nehnuteľností. Princíp je rovnaký, presúva sa nejaké aktívum od osoby A ku osobe B. Databázy transakcií založené na blockchaine majú nasledovné vlastnosti:

> Sú otvorené, transparentné, ktorýkoľvek užívateľ vidí celú históriu transakcií od počiatku až doteraz (Výhodou, okrem iného je aj to, že ak je v transakciách nejaká chyba, vyšší počet kontrolórov zabezpečí jej rýchlejšie odstránenie).

> Databáza je distribuovaná, takže každý užívateľ môže mať celú databázu alebo len časť, ktorá sa ho týka.

> Neexistuje centrálna autorita, ktorá by transakcie kontrolovala, menila alebo rušila, napriek tomu je bezpečný a spoľahlivý, keďže pracuje na báze kryptografie a pravdepodobnosti, ktoré zaručujú bezpečnosť a neprepisovateľnosť  transakcií.

> Systém je zvyčajne oveľa lacnejší ako klasické systémy, ktoré slúžia na overovanie, spracovanie a archiváciu transakcií.

Aby ste mali predstavu, o akú revolučnú technológiu ide, tak uvediem, že veľké banky a iné inštitúcie investujú do výskumu a vývoja aplikácií založených na blockchaine stovky miliónov dolárov ročne a toto číslo prudko rastie. Uvedomme si, že v zásade by bolo možné na báze blockchainu evidovať akékoľvek transakcie. Nielen prevody peňazí, ale aj prevody cenných papierov, prevody nehnuteľností, akýchkoľvek práv, atď. Uvidíme, niektoré múdre hlavy tvrdia, že blockchain revolúcia bude porovnateľná s tým, čo spôsobilo masové rozšírenie internetu.

Späť ku kryptomenám. Prečo vlastne vznikli? Určite v tom zohrala úlohu finančná kríza, keď bola výrazne podkopaná dôvera k tradičným bankám aj finančnému systému ako takému. Nie je náhoda, že návrh bitcoinu sa objavil koncom roka 2008, keď finančná kríza vrcholila a prvé bitcoiny boli emitované v januári 2009. Čiže kryptomeny sú jednak odpoveďou na svet, kde tradičné peniaze sú výrazne ovplyvnené správaním centrálnych bánk (znehodnocujú sa) a tiež sú reakciou na stále sa zostrujúcu reguláciu, keď je regulované a kontrolované prakticky všetko.

Výhody verzus nevýhody

Poďme si teda zosumarizovať, aké sú výhody a nevýhody bitcoinu (vybral som ho ako najpopulárnejšiu kryptomenu s najväčšou trhovou kapitalizáciou).

Výhody:

> Umožňuje rýchly transfer hodnoty. Bit­ coiny dokážete poslať komukoľvek na sve­ te, pričom budú pripísané na účet príjem­ cu zhruba o hodinu (zahraničné prevody, najmä mimo Európy, trvajú niekoľko dní).

> Zníženie nákladov – zahraničné prevody klasických peňazí mimo krajín eurozóny sú drahé – často je minimálny poplatok 50 eur a celkový 1 percento a viac. Pri prevodoch bitcoinov poplatky existujú tiež, ale sú rádovo nižšie.

>   Neexistencia  centrálnej  autority  –  to, že neexistuje žiadna centrálna banka ani iná inštitúcia, ktorá vydáva alebo reguluje bitcoiny, má za následok, že nehrozí kvantitatívne uvoľňovanie, bezbrehé tlačenie nových peňazí, ktoré majú za následok znehodnotenie danej meny.

>  Limitovaný počet bitcoinov – algoritmus, na základe ktorého sa vytvárajú nové bitcoiny (aktuálne 12,5 bitcoinu zhruba každých 10 minút) zaručuje, že bitcoiny pribúdajú presne určeným tempom, ktoré sa spomaľuje a celkový počet bitcoinov je limitovaný počtom 21 miliónov. Z toho tiež vyplýva, že bitcoin je deflačná mena, nepodlieha inflácii.

> Žiadna kontrola prevodov – prevody bitcoinov sa dejú mimo klasických bankových systémov, takže nepodliehajú žiadnym procedúram na prevenciu prania špinavých peňazí.

Nevýhody:

> Bitcoin nie je oficiálna mena – väčšina krajín neuznáva bitcoin ako oficiálne platidlo, a to, čo som uviedol medzi výhodami (žiadna kontrola prevodov) je zároveň aj obrovská nevýhoda – neviem si predstaviť, že v dnešnom svete, kde sa stupňuje tlak proti praniu špinavých peňazí, sa štáty a regulátori budú len tak nečinne prizerať narastajúcej mase kryptomien (cca 100 miliárd dolárov v čase, keď píšem tieto riadky). Inými slovami, tlak regulátorov bude zrejme znižovať hodnotu kryptomien aj obmedzovať ich rozširovanie medzi bežnú populáciu (ľudia sa budú jednoducho báť vlastniť niečo zakázané).

> Možnosť nenávratnej straty – hoci sú bitcoiny digitálnymi aktívami, v niektorých aspektoch sa podobajú hotovosti  – ak stratíte hotovosť, tak ste o ňu nenávratne prišli, ak stratíte číslo účtu pri klasických peniazoch, nič sa nedeje, prídete do banky, predložíte občiansky preukaz a peniaze sú opäť dostupné. Ak stratíte prístupový kód ku bitcoinom (takzvaný súkromný kľúč), tak sú navždy stratené.

> Obrovská volatilita ceny – ako sme si povedali vyššie, bitcoiny umožňujú rýchly transfer hodnoty. Zároveň však nie sú vhodné na uchovávanie hodnoty, keďže denné poklesy alebo nárasty ich ceny sú aj v desiatkach percent. Pamätám si prípad, keď jedna z kryptomien stratila v priebehu jediného dňa 99 percent svojej hodnoty!

Záver

Nechcem uraziť taxikárov, ale hovorí sa, že ak už aj taxikári začnú o niečom hovoriť ako o výbornej investícii, treba sa mať na pozore. Téma bitcoinu (a iných kryptomien) naozaj rezonuje už aj medzi bežnými ľuďmi a kdekto sa ma na to pýta. Je ale dôvodom na (akúkoľvek) investíciu fakt, že cena vzrástla päťnásobne? Čo ak následne klesne o 90 %? Som fascinovaný tým, že Slováci a Česi sa boja investovať do akcií, lebo ich cena je volatilná. Ale reálne uvažujú o investícii do bitcoinu, kde je niekoľkonásobne vyššia! Pritom za akciami sú reálne zisky, reálny biznis, reálne dividendy. Za bitcoinom nie je nič. Neexistuje žiadna metóda, ako vypočítať akúsi vnútornú hodnotu alebo fair cenu. Ako argument som počul aj to, že bitcoinov je limitované množstvo. Áno, ale prakticky všetky vzácne kovy sú v limitovanom množstve, pritom sa nedá tvrdiť, že ich cena kontinuálne rastie.

Navyše, kryptomien je už dnes vyše 700. Ako vieme, že práve bitcoin bude ten, ktorý sa bude naďalej používať, naďalej bude populárny? Čo ak bude iná kryptomena ďaleko populárnejšia a popularita bitcoinu klesne? A čo regulácia? Myslíte si, že kryptomeny budú voľne pribúdať a budú sa za ne kupovať drogy, zbrane, financovať terorizmus a kompetentní sa budú nečinne prizerať?

Odpovedzte si sami...Už vidím, ako sa do mňa niektorí obujú, keď bude bitcoin stáť 10 alebo 20 tisíc dolárov a ja som tvrdil, že to nie je dobrá investícia. Stojím si za svojím slovom. Ak bude stáť aj osemkrát viac ako dnes, bude to hlavne preto, že bude predmetom ošiaľu, investičnej horúčky, nie kvôli svojmu fundamentu. Rovnako však jeho cena môže klesnúť o 90 percent, keď tí, ktorí ho vo vidine rýchleho zbohatnutia budú chcieť predať, lebo jeho cena poklesne a začnú byť nervózni. Lenže keď bude masa predávajúcich – neinformovaných a ziskuchtivých – veľká, cena sa bude nekontrolovateľne rútiť dole.

Späť