V Číne dochádza k historickej zmene, ktorá bude mať dlhodobý vplyv na domáce aj globálne hospodárstvo. Podľa jej štatistického úradu sa celkový počet obyvateľov krajiny v roku 2022 znížil o 850-tisíc na 1,412 miliardy. To síce predstavuje len nepatrných šesť stotín percenta, no ide o prvý pokles od roku 1961, keď v krajine zúril veľký hladomor.

Nepríčetná politika Veľkého skoku vpred pod vedením komunistického vodcu Mao Ce-tunga bola v 50. rokoch minulého storočia zmesou sociálneho zbedačovania más, zlého riadenia a radikálnych zmien v poľnohospodárstve, ktoré dominovalo ekonomike krajiny. To v kombinácii s prírodnými katastrofami spôsobilo za tri roky smrť zhruba 30 miliónov Číňanov.

V najbližšom období sa situácia môže dokonca zhoršiť, a to výrazne rýchlejšie, ako sa očakávalo, keďže počet úmrtí prevyšuje počet narodených detí. Odkedy krajina upustila od svojej prísnej politiky nulovej tolerancie covidu, smrteľné prípady nákazy sa medzi obyvateľstvom rýchlo šíria a môžu viesť k miliónom obetí. No muselo by zomrieť o 14 miliónov Číňanov viac, ako sa ich narodí, aby sa ich počet scvrkol o jedno percento. A také čísla by sa komunistický režim snažil zakryť za každú cenu.

Nástrahy lunárneho nového roku

Po lunárnom novom roku však možno čelíme práve takejto novej situácii. Pre Číňanov je to najvýznamnejší sviatok v roku, ktorý sa tradične spája s presunom stoviek miliónov ľudí z preľudnených veľkomiest na východe krajiny do vidieckych sídel nekonečného čínskeho stredozemia. Po skúsenosti veľkomiest, ktoré nezvládali covidový nápor, je málo pravdepodobné, že si s tým poradia vidiecke úrady. Dôsledky môžu byť traumatizujúce.

Čína je už dlho kľúčovým zdrojom pracovnej sily a dopytu, ale pôrodnosť v krajine stále klesá, pretože páry odkladajú narodenie detí alebo sa rozhodnú ich nemať z ekonomických dôvodov. V minulom roku sa v Číne narodilo len 6,77 dieťaťa na tisíc obyvateľov, čo predstavuje pokles oproti roku 2021, keď sa narodilo 7,52 dieťaťa, a najnižšiu zaznamenanú pôrodnosť. A to aj napriek tomu, že čínski komunisti v roku 2015 zrušili politiku jedného dieťaťa a o šesť rokov neskôr zaviedli stimuly, ktoré podporujú ľudí, aby mali viac detí.

Nielen Čína je pod demografickým tlakom

Táto dlho očakávaná udalosť je výsledkom desaťročia trvajúceho poklesu čínskej pôrodnosti. V priebehu 21. storočia to bude mať za následok neustále klesajúci počet obyvateľov. Podľa súčasných odhadov OSN sa celkový počet obyvateľov Číny do roku 2050 zníži o 100 až 200 miliónov.

Demografická trajektória Číny nie je zďaleka taká nezvyčajná. Nasleduje cestu, ktorú vytýčil zvyšok východnej Ázie. Počet obyvateľov Japonska dosiahol vrchol v roku 2008 a odvtedy neustále klesá, pričom celkový počet obyvateľov v súčasnosti klesá približne o pol milióna ročne. Taiwan sa v roku 2020 preklopil do záporného rastu, Južná Kórea v roku 2021. Ak sa počet obyvateľov v krajine zmenšuje alebo rastie, nepredstavuje to samo osebe krízu. Oveľa dôležitejšou otázkou je skôr to, či štátne orgány dokážu účinne reagovať na výzvy, ktoré takéto trendy predstavujú. Existujú vážne otázky, či Peking túto úlohu zvládne.

Dôvody poklesu obyvateľov Číny

Po prvé, Peking pomaly upravuje existujúce politiky, aby reagoval na rýchle starnutie Číny. Zoberme si napríklad dôchodky. Už viac ako desať rokov čínski predstavitelia pravidelne hovoria o potrebe zvýšiť oficiálny vek odchodu do dôchodku z neudržateľne nízkej úrovne stanovenej v polovici 20. storočia. V súčasnosti pre ženy stále platí vek odchodu do dôchodku na úrovni 55 rokov a pre ženy robotníčky dokonca len 50 rokov. Oficiálny vek odchodu do dôchodku pre mužov je 60 rokov, no finančné tlaky na systém sa zvyšujú. Peking sa však opakovane vyhýba verejnej opozícii zo strany mestských elít, ktoré najviac profitujú z existujúcej politiky, a nepodnikol žiadne zmysluplné reformy. Súčasná centrálna politika sa opäť obmedzuje na neurčité gestá smerom k zvýšeniu veku odchodu do dôchodku do roku 2025.

Po druhé, nie je jasné, či Peking bude schopný alebo ochotný vytvoriť nové rámce, ktoré by reagovali na vznikajúce potreby. Kľúčovým príkladom je práca a migrácia. Inde vo východnej Ázii boli prílevy zahraničných pracovných síl kľúčovou súčasťou reakcií štátov a spoločností na rýchle starnutie obyvateľstva. Za posledných tridsať rokov sa v Japonsku, Južnej Kórei a na Taiwane percentuálny podiel zahraničných obyvateľov neustále zvyšoval až na 2-4 percentá z celkového počtu obyvateľov. Veľkú časť z toho tvoria prílevy migrujúcich pracovníkov – často na krátkodobé zmluvy bez možnosti získania občianstva – na vyplnenie hospodárskych medzier, ktoré sa uvoľnili alebo vytvorili v dôsledku demografických zmien. Napríklad na Taiwane v súčasnosti pracuje približne 800 000 migrujúcich pracovníkov – predovšetkým z juhovýchodnej Ázie, ktorí plnia kľúčové úlohy v stavebníctve, priemysle a v oblasti starostlivosti o starších ľudí.

V Číne sa počet migrujúcich pracovníkov z vidieka do miest, ktorí v období reforiem podporovali desaťročia rýchleho hospodárskeho rastu, znižuje. A čínska populácia domácich migrujúcich pracovníkov tiež rýchlo starne – priemerný vek bol v roku 2021 42 rokov v porovnaní s 34 rokmi v roku 2008. Keďže do Číny prakticky neprúdi žiadna pracovná sila, zostáva nejasné, kto, ak vôbec niekto, sa objaví, aby zaplnil toto prázdne miesto.