Vedeli ste, že najstaršia nepretržite fungujúca mincovňa na svete je u nás v Kremnici? Mincami v nej vyrazenými platíme nielen my na Slovensku, ale aj v desiatkach krajín po celom svete. O jej histórii o plánoch do budúcnosti, ako aj o investičných príležitostiach, ktoré mince ponúkajú, sme sa rozprávali s Vlastimilom Kalincom, riaditeľom Mincovne Kremnica.

> Kremnická mincovňa funguje už takmer 700 rokov, čo z nej robí najstaršiu kontinuálne fungujúcu mincovňu na svete. Čo stálo pri jej zrode? Čomu vďačíme za to, že práve na Slovensku sa môžeme pýšiť takýmto unikátom?

Začiatky mincovne v Kremnici siahajú naozaj hlboko do minulosti, až na začiatok 14. storočia. Vtedy v Uhorsku vymrel rod Arpádovcov a na trón sa dostal kráľ Karol Róbert z Anjou. Okrem Uhorska už predtým vládol aj Neapolsku a Sicílii, ktoré podobne ako zvyšok dnešného Talianska boli na vrchole európskej civilizácie, keďže práve toto územie bolo rodiskom renesancie. Karol bol na svoju dobu pokrokový kráľ a do Uhorska priniesol finančnú a menovú reformu, čoho prirodzeným predpokladom bola nová mena. Dohodol sa preto so svojím švagrom Jánom Luxemburským, že spoločne porušia dovtedajší pápežov monopol na zlaté mince, čo bola na tú dobu naozaj nevídaná vec. Ján mu poslal svojich skúsených mincových majstrov z Kutnej Hory a z baníckej osady Kremnicsbánya urobil 17. 11. 1328 kráľovské mesto s právom raziť zlaté mince.

A prečo práve Kremnica? Na jej území sa už predtým nachádzali zlaté bane a zlato tu vyťažené malo pomerne vysokú rýdzosť. Dukáty, ktoré sa tu razili, mali navyše výbornú reputáciu po celej Európe ako „tvrdá mena“, pretože na rozdiel od iných mincí pri dukátoch našťastie panovníci nikdy nepristúpili k tomu, aby sa v nich znížil podiel zlata, ktoré tvorilo až takmer 99 percent ich hmotnosti. Boli k tomu prinútení až za vlády Jozefa II., ktorý chcel centralizovať Rakúsko-Uhorsko a rozhodol znížiť podiel zlata na úroveň viedenského dukátu.

> Sedem storočí je skutočne dlhý čas a história mincovne by vystačila aj na samostanú knihu. Aj napriek tomu nám stručne opíšte najvýznamnejšie míľniky, ktoré sa v dejinách tohto podniku udiali.

Niekoľko kníh o mincovni už skutočne napísaných bolo. Môže byť trochu subjektívne, čo niekto považuje za míľnik. Asi by sa dali rozdeliť do niekoľkých druhov.

Mincovňa bola vždy podnik zviazaný so štátom, takže politickými míľnikmi boli výmeny panovníckych rodov, rakúsko - uhorské vyrovnanie, vojny od husitských až po tie moderné, vznik a rozpad štátov až po vznik samostatného Slovenska. Toto  všetko mincovňu ovplyvňovalo viac ako iné výrobné podniky.

Za odvetvové míľniky možno považovať prechod od mincí z drahých kovov na takzvané fiat money, teda peniaze nekryté zlatom, ktorými platíme v súčasnosti. V čase sa menila aj technológia razby, v súčasnosti napríklad používame aj laser. Významným míľnikom z nedávnej minulosti bol prechod z európskym národných mien (aj slovenskej koruny) na nadnárodnú menu euro.

Podnikovými míľnikmi boli stavby jednotlivých závodov. Celkovo boli postavené tri. „Starý“, pôvodný, ktorý už nefunguje a v súčasnosti slúži ako obytný dom, „nový“, ktorý založil Žigmund Luxemburský v mestských hradbách okolo roku 1430 a bol lepšie chránený pred nájazdmi husitov, a „horný“, najnovší, ktorý vznikol v 70. rokoch počas minulého režimu.

> Čo je tajomstvom takmer 700-ročného úspechu mincovne? V čom porazila svojich konkurentov, z ktorých väčšina už dávno neexistuje?

Pri takej dlhej histórii to často býva aj otázka šťastia a nie toho, čo sa stalo, ale toho, čo sa nestalo. Zánik podnikov, ako je mincovňa, spôsobuje často nejaký externý faktor, nejaká udalosť. Ako príklad môžem uviesť situáciu po vzniku Československa. Maďari po rozpade Uhorska mincovňu kompletne vyrabovali, nestihli odviezť iba archív. So strojmi odišli do Budapešti aj mnohí pracovníci. Ministerstvo financií vtedajšieho Československa malo preto zámer mincovňu v Kremnici úplne zrušiť a novú vybudovať v Prahe.

Jej udržanie v Kremnici môžeme pripísať akémusi genius loci a know-how, ktoré sa tu doslova dedilo z generácie na generáciu.

Istý faktor možno pripísať aj lokácii mincovne – kým v zahraničí boli mincovne väčšinou umiestnené v metropolách v historických centrách na pozemkoch, ktoré sa postupne stávali čoraz lukratívnejšími, a teda mincovne, vo svojej podstate strojárske podniky, boli vytláčané na predmestia, my v Kremnici sme boli týchto tlakov ušetrení.

Našou konkurenčnou výhodou je predovšetkým reputácia. Samozrejme, najdôležitejším kritériom v medzinárodných tendroch býva cena, takže musíme neustále inovovať a pracovať na našej efektívnosti a produktivite.

> Aké mince sa v Kremnici razili v dávnej i nedávnej minulosti a aké mince razíte dnes?

V minulosti sa razili mince, ktorých hodnotu zabezpečoval obsah kovov. Razili sa teda zo zlata, striebra, z medi a rôznych mincových zliatin, ako sú rôzne mosadze, bronzy, meď, nikel. Dnes je toto charakteristické len pre zberateľské a investičné mince.

Obehové mince sa razia najmä z ocele, a to buď nehrdzavejúcej, alebo galvanicky pokovovanej.

Čo sa týka geografického rozloženia mincí, ktoré u nás razíme, podiel našich objednávok pre Národnú banku Slovenska tvorí asi 3 % obratu. Drvivá väčšina nášho biznisu pochádza teda zo zahraničných tendrov, počas našej novodobej histórie sa u nás vyrazili mince pre vyše 60 krajín od Latinskej Ameriky cez Afriku až po Áziu. „Našimi“ kremnickými mincami sa platilo alebo platí napríklad v Nepále, Kostarike, Paraguaji, Guatemale, Indii, na Kube, v Tunisku a mnohých ďalších krajinách. Neskromne si trúfnem citovať konkurentov, že za posledných 15 rokov patríme v medzinárodných tendroch medzi top 5 najúspešnejších mincovní spolu s mincovňami vo Fínsku, Poľsku, Holandsku alebo Francúzsku.

Naša mincovňa má vo svete cveng a do istej miery nás aj reprezentuje. Napríklad v Banco Central del Paraguay som dostal paradoxnú otázku: „Poznáme Mincovňu Kremnica od mnohých zahraničných kolegov, pretože dodávala mince do väčšiny krajín Latinskej Ameriky, ale, prosím vás, kde je to Slovensko?“

> Existujú štatistiky, koľko mincí sa odhadom v Kremnici vyrazilo od jej vzniku až doteraz?

Historické štatistiky sú k dispozícii najmä na zlaté dukáty, ale s denármi, grajciarmi a inými drobnými mincami z bežných farebných kovov je to už horšie. V osemnástom storočí mincovňu navyše postihol veľký požiar zlievarne pri ktorom bola časť dokumentov zničená.

Historicky zdokumentovaných máme doposiaľ vyše 30 miliárd mincí, odhadom až do 35 miliárd.

Razilo sa z kovov vyťažených v okolí Kremnice (Štiavnica, Bystrica), výnimkou bolo obdobie po objavení Ameriky, keď Španieli do Európy z Nového sveta začali dovážať obrovské objemy zlata, ktoré z kapacitných dôvodov nemali kde spracovať.

O skutočne zahraničnom obchode v mincovni môžeme hovoriť až po prvej svetovej vojne, keď na troskách Rakúsko  -Uhorska a Osmanskej ríše vzniklo mnoho nástupníckych štátov, ktoré potrebovali svoju menu. V Kremnici sa vtedy razili napríklad srbské a bulharské mince. Druhou vlnou zahraničných zákaziek bol pre mincovňu proces dekolonizácie „spriatelených“ afrických štátov v šesťdesiatych rokoch minulého storočia (Guinea, Alžírsko, Tunisko).

> Čo všetko okrem mincí sa v kremnickej mincovni vyrába?

Väčšinu našej produkcie tvoria práve obehové mince pre bežný platobný styk. V menšej miere razíme aj zberateľské a pamätné mince, napríklad nedávno to boli mince pre Estónsko s motívom „sláva Ukrajine“.

V licencii tiež razíme investičné mince zo striebra aj zlata s rôznymi motívmi od historických až po zobrazenie motívov fauny a flóry. Pre štátne orgány vyrábame štátne vyznamenania, medaily, služobné odznaky. Výnimočne sme vyrobili štátne vyznamenania aj pre zahraničie, naposledy pre Poľsko, alebo dokonca aj špecializované náradie, napríklad razidlá, ale to naozaj len v mimoriadnych prípadoch.