Britskí voliči v súčasnosti tvrdia, že by v novom referende hlasovali za opätovné pripojenie k EÚ. Až teraz im jasne dochádza, že odtrhnutím od EÚ stratili najmä prísun pracovnej sily, na čo doplácajú parciálne sektory ekonomiky vrátane zdravotníctva.

Británia po prvýkrát hovorí, že by hlasovala za opätovné pristúpenie k Európskej únii, ak by sa konalo nové referendum, ktoré by zvrátilo rozhodnutie z roku 2016.

Podľa rešpektovaného politického prieskumu verejnej mienky od prieskumnej agentúry YouGov väčšina Britov, teda až 55 percent, tvrdí, že ak by sa referendum o vystúpení z Európskej únie konalo teraz, hlasovali by za zotrvanie.

Traja z desiatich, presnejšie, 31 percent opýtaných tvrdí, že by hlasovali za vystúpenie. No celkový pomer hlasov je 64 percent v prospech zotrvania v EÚ k 36 percentám v prospech brexitu.

Tento rok sa uskutočnilo množstvo prieskumov verejnej mienky, ktoré ukázali, že väčšina Britov si teraz myslí, že brexit bol chybou a pre Veľkú Britániu to bolo zlé rozhodnutie.

Napríklad až 86 percent ľudí mladších ako 25 rokov tvrdí, že by sa radi vrátili do EÚ.

Londýn trpí

Slováci v Londýne potvrdzujú ideový posun Britov. Mnohí z nich žijú a pracujú v Londýne, kde prevláda kozmopolitný životný štýl. Počas referenda o brexite až 60 percent Londýnčanov podporilo zotrvanie Veľkej Británie v EÚ. Teraz, keď je brexit definitívnou realitou, je podpora návratu Británie do EÚ najvyššia od roku 2016. Až 58 percent Britov v celej krajine by podporilo návrat do štruktúr EÚ.

Maroš zo Senca, ktorý pracuje v Londýne už 15 rokov v oblasti riadenia ľudských zdrojov, o tom vie svoje. „Briti to rozhodnutie určite ľutujú. Aspoň značná časť áno,“ hovorí na stretnutí počas svojej slovenskej dovolenky. „Pracovná sila tu značne poľavila, pretože každý rozumný človek to už zabalil,“ vysvetľuje. Ide hlavne o zemné práce, čiže tie najdôležitejšie, najmenej ohodnotené a hlavne tie najťažšie. Tie teraz nemá kto robiť.

„Keď sa teraz rozprávam s ľuďmi, všímam si, že práve odliv ľudí, čo robiť vedeli, spôsobil, že tí, ktorí sedeli pokojne doma na benefitoch, sú teraz tlačení hľadať si prácu. V deviatich z desiatich prípadov sa to však udeje tak, že sa zaregistrujú, že chcú pracovať, a v lepšom prípade prídu pracovať na deň či dva, no potom sú náhle chorí alebo už neprídu vôbec,“ vysvetľuje príklady z praxe.

Samostatným fenoménom je britská inflácia. Potraviny a tovar z EÚ sú, pochopiteľne, drahšie pre clo, nehovoriac o tom, koľko to trvá, kým sa novinky z EÚ dostanú na britský trh. Ako príklad uvádza Maroš nový Iqos, ktorý bol na trhu v EÚ už od začiatku roka. „K nám na britský trh sa dostal v novembri,“ zašomral si Maroš.

Masívny posun

Voliči sa v Londýne masívne otočili konzervatívcom chrbtom. Výsledky v troch doplňujúcich voľbách v polovici júla odrážajú túto zmenu nálad. Toryovia, teda Konzervatívna strana, si tesne udržali jedno londýnske kreslo vďaka lokálnemu sporu o labouristickú daň na znečisťujúce staršie autá – mnohé z nich vlastnia chudobnejší voliči.

Ale aj tu nárast podielu hlasov labouristov a pokles hlasov konzervatívcov naznačuje, že už nikto neverí línii posledných piatich premiérov z radov Konzervatívnej strany, že EÚ je pre Britániu zlá.

Sedem rokov po hlasovaní za odchod z Európy, ktoré bolo založené na štvrťstoročí permanentného klamstva a lží v dobre financovanej kampani za brexit. Tú masívne podporovala britská tlač vrátane BBC a komentárov na stránkach liberálnoľavicového Guardianu. „Teraz sa však Britom otvárajú oči a mnohí z nich hovoria, že to všetko bola chyba,“ potvrdzuje Maroš zo Senca, ktorý žije a pracuje v Londýne. Podľa neho by sa mnohí jeho kolegovia radi vrátili do objatia EÚ.

Koláč nakoniec nechutí tak dobre

V Británii zvyčajne trvá dve a viac volebných období, kým sa vymení vláda. Preto je vyjadrenie britských voličov, že by hlasovali za zrušenie brexitu, pozoruhodne rýchlym obratom.

Tento prieskum je veľkou porážkou pre tých, ktorí hlásali, že brexit bude veľkým úspechom, ostatní Európania budú kopírovať Spojené kráľovstvo a Británia mimo EÚ bude prekvitať.

To bola línia premiérov, ktorí nasledovali Davida Camerona, ideového vodcu brexitu. Vymyslel ho a voličom ho sľúbil v čase, keď nemal čo iné ponúknuť. No a keď sa brexit stal realitou, stiahol sa ako jedovatý had späť do ústrania.

Nasledovala ho Theresa Mayová, ktorá sľubovala, že „brexit bude fungovať“, no nedokázala s EÚ vyrokovať seriózne podmienky výstupu. Mayovú nasledoval pokrytec Boris Johnson, ktorého parlamentná kariéra sa skončila neslávne, a nakoniec prišla fantáziami zmätená Liz Trussová, ktorá snívala o radikálnych ekonomických reformách, no namiesto toho spôsobila dlhopisovú krízu a po pár dňoch v úrade sa zaradila na líderskú pozíciu na zozname najkratšie slúžiacich premiérov v britskej histórii. Teraz je pri moci piaty v línii konzervatívnych premiérov Rishi Sunak.

Ten dúfa v pragmatickejší vzťah s Európou, ale stále musí prostredníctvom BBC a tlače klamať svojim straníckym verným, že brexit otvoril pre Britániu novú pozitívnu éru.

Cisárove nové šaty

Británia to dobre vie, nikto na špici politickej reprezentácie, ale ani v médiách a v ekonomike však nie je pripravený povedať, že hlavný strojca myšlienky brexitu, jej dirigent a cisár je teraz nahý a nemá na sebe oblečené žiadne šaty.

Čo sa teda teraz stane? Úprimne povedané, takmer nič. Všetci súčasní členovia konzervatívneho kabinetu stoja na strane brexitu. Bol to predsa bývalý predseda Konzervatívnej strany David Cameron, ktorý to celé vymyslel a zorchestroval, a keď sa idea naplnila obsahom, odišiel z vrcholných priečok britskej politiky do poradenského biznisu.

Absurdné je, že ani súčasní politici nevidia zhubný účinok brexitu na britskú spoločnosť.

Príkladom je Penny Mordauntová, ktorá je od septembra 2022 predsedníčkou Dolnej snemovne britského parlamentu. Tá v roku 2016 povedala voličom, že EÚ sa chystá umožniť Turecku a jeho 82 miliónom občanov vstúpiť do EÚ a využiť ustanovenia o slobode pohybu, aby prišli a žili vo Veľkej Británii. Pre voličov to musel byť strašiak. Dostatočne veľký strašiak na to, aby sa priklonili k brexitu. No krutou pravdou je, že túto lož stále obhajuje. Ona ani ďalší členovia kabinetu nechcú a ani nemôžu priznať, že to bola chyba.

Kde je Labouristická strana?

Labouristická strana jednoducho nechce, aby sa otázka Európy a brexitu otvárala na každom kroku, kým sa neskončia voľby a kým labouristi nevytvoria po rokoch vládu.

Nová línia anglickej pravice, čiastočne podporovaná ľavicovými komentármi v Londýne, je, že kontinentálna Európa skĺzava do rúk krajnej pravice alebo do rúk „neofašistov“, ako ich nazýva bývalý premiér Gordon Brown.

Jedine Británia je teraz skutočne liberálnou krajinou a s Európou Viktora Orbána, Giorgie Meloniovej, Mateusza Morawieckého a čoskoro možno aj Marine Le Penovej zjavne nechce mať nič spoločné.

Anglický pocit nadradenosti nad kontinentálnymi dedičmi Franca či Mussoliniho pomáha uzatvárať diskusiu o tom, ako by sa Spojené kráľovstvo mohlo znovu stať súčasťou Európy alebo sa k nej dokonca pripojiť.

Liberálni demokrati, ktorí boli v rokoch 2010 – 2015 v koalícii s Davidom Cameronom a ktorí Cameronovi umožnili usporiadať referendum, tiež vylučujú „opätovné pripojenie“ ako slogan volebnej kampane.

Hoci prieskum verejnej mienky a ich vlastné získanie kresiel pravých modrých toryovcov v doplňujúcich voľbách v polovici júla im môže dodať odvahu. No to isté platí pre zelených a škótskych nacionalistov, pričom obidve strany sa silne usilujú o opätovné pripojenie k EÚ.

A čo britský obchod?

Podnikatelia začínajú byť zúfalí, ale do plnokrvnej kritiky brexitu sa zatiaľ neodvážia pustiť.

Ekonomickí lídri Británie odložili požiadavky na niektoré politiky opätovného spojenia s Európou až na obdobie po voľbách.

Keď do konca roka 2024 bude práve labouristická vláda musieť riadiť a niesť zodpovednosť za Britániu po brexite, budeme svedkami každodenných útokov na labouristických ministrov za to, že nerobia nič na podporu britského podnikania, ktoré je teraz odstavené od hospodárstva EÚ.

BBC, ktorá počas vrcholného obdobia brexitu zaradila Nigela Faragea do svojej hlavnej politickej relácie Question Time viac ako akúkoľvek inú politickú osobnosť, sa teraz zmienke o tomto probléme fungovania Británie po brexite jednoducho vyhýba.

Z najdôležitejšej rannej spravodajskej relácie BBC sa nedávno stala 15-minútová diskusia o inflácii. Európu sa neodvážil nik spomenúť, hoci väčšina ekonomík porovnateľných so Spojeným kráľovstvom má oveľa nižšiu infláciu a všetci zamestnávatelia sa zhodujú, že strata prístupu k širšej ponuke európskeho trhu práce, ktorú má konkurencia, tlačí na to, aby ceny vo Veľkej Británii rástli.

Záver

Prieskumy verejnej mienky vo Veľkej Británii naznačujú, že ide o všetko alebo o nič. Je priam neuveriteľné, že krajina v takom krátkom čase odmietla rozhodnutie, politiku a jej propagátorov, za ktoré občania hlasovali len pred siedmimi rokmi.

Spojeným štátom trvalo 13 rokov, kým si uvedomili, že rozhodnutie z roku 1920 zaviesť prohibíciu bola hlúpa chyba, a preto odhlasovali návrat k zdravému rozumu.

Hnutie rejoin, teda snahy o opätovné primknutie Británie k EÚ, musí ešte nájsť nové silné hlasy a finančnú podporu, takže zatiaľ sa nič nezmení.

Británia však bude musieť čoskoro začať vážne uvažovať o opätovnom spojení s Európou a napraviť chybné rozhodnutie o brexite.

Bude veľmi dôležité, ako sa to urobí, kto to urobí a aký jazyk sa na dosiahnutie tohto cieľa použije.

Autor: Mário Blaščák, externý prispievateľ a komentátor diania na finančných trhoch