sk
SK
CZ | EN
MENU
KONTAKTOVAŤ
OBCHODNÉ MIESTA
PRIVÁTNI
BANKÁRI
ÚSTREDIE
BLOG
AN
Americký úrokový Halloween
30.11.2014

Akcie sú od polovice septembra pod stresom. Ten odštartovala americká centrálna banka, keď opätovne znížila objem nakupovaných cenných papierov do svojho portfólia z 25 na 15 mld. USD mesačne. Podľa očakávaní by mala na konci októbra rozhodnúť o ukončení programu a nasleduje už len zvyšovanie sadzieb.

K tlaku na akcie prispeli aj negatívne dáta z nemeckej ekonomiky a horšia prognóza svetového rastu od MMF na tento rok okorenená (neprezieravým) vyhlásením, že akcie sú nadhodnotené.  Ak zoberieme do úvahy, že pri Nemecku ide zatiaľ o volatilné dáta bez potvrdenia trendu a že predpovede finančných inštitúcií bývajú často najprv neprimerane optimistické a následne s blížiacou sa skutočnosťou zvyknú prehodnocovať smerom nadol, potom ostáva strach zo zvyšovania úrokových sadzieb. Ten však nie je na mieste minimálne z dvoch dôvodov. Po prvé, aj tak nevieme, kedy centrálna banka sadzby začne zvyšovať (to by sme sa museli obávať prakticky stále), a po druhé, aj keď ich napokon začne zvyšovať, finančný trh tým zvyčajne netrpí. 

O tom, kedy začne centrálna banka zvyšovať sadzby, sa často začne špekulovať hneď po tom, ako ich zníži. USA znížili sadzby na aktuálnu úroveň v decembri 2008, a tak už prakticky 6 rokov trh odhaduje, kedy sa FED odhodlá k opačnému kroku. Špekulácie sa zintenzívnili v máji – júni minulého roka, keď vtedajší guvernér Ben Bernanke oznámil, že prebiehajúci program kvantitatívneho uvoľňovania sa začne postupne zužovať. A ten sa aj od januára 2014 pravidelne zužuje. 

Pri odpovedaní na otázku, kedy teda začne americká centrálna banka zvyšovať sadzby, si môžeme pomôcť viacerými metódami. Napríklad odhadmi analytikov. Podľa malej časti z tých, ktoré oslovila agentúra Bloomberg, budú sadzby rásť už v prvom štvrťroku 2015. Väčšina aktuálnych prognóz však smeruje do druhého a tretieho štvrťroku a opäť malá časť do posledného štvrťroku 2015. A podľa jednej významnej banky až v roku 2016. 

Iný zdroj predstavujú priame obchody na trhu, názor trhu tak možno implicitne vyčítať podľa výnosu a splatnosti finančných nástrojov na trhu. Toto je významnejší prístup, lebo kým analytici riskujú len svoju reputáciu, pri priamych obchodoch na trhu už investori riskujú vlastné peniaze (aj keď niekedy je reputácia viac ako peniaze). Aj tu sa začína zvyšovanie sadzieb od januára, ale „hlavný prúd“ štartuje v júni 2015 a kulminuje v treťom štvrťroku 2015. 

Tretí, najdôležitejší zdroj sú vyjadrenia samotných členov bankovej rady. Podľa posledného spoločného prieskumu zo septembra by mala hlavná sadzba na konci roku 2015 dosiahnuť 1,375 %. Ak zoberieme do úvahy kalendár zasadnutí bankovej rady na rok 2015 a pripustíme, že na každom zasadnutí zvýši sadzbu štandardne o 0,25 percentuálneho bodu, potom FED začne zvyšovať sadzby v apríli. Ide o pomerne odvážny plán, aj keď podľa posledných vyjadrení niekoľkých členov sa ich odhodlanie mierni - novšie vyjadrenie dvoch členov (vrátane viceguvernéra Stanleyho Fischera) ho datuje na polovicu roka 2015. A James Bullard, prezident pobočky FED-u v St. Louis dokonca spochybnil aj očakávané ukončenie QE3 na konci októbra, aby tým banka zbytočne neoslabila inflačné očakávania. Mierne inflačné očakávania sú potrebné pri tvorbe cien, miezd a pod. v súkromnom sektore, t. j. sú dôležité z pohľadu rastu domáceho dopytu. Celkovo sa zdá, že momentálne sú americkí centrálni bankári naladení na polovicu roka 2015. Ak je pravda, že centrálna banka pozná fundament dobre a uvažuje strednodobo, potom by k veľkej zmene názorov prísť nemalo. Z minulosti sú známe prípady, keď centrálne banky rýchlo menili už aj dopredu avizované rozhodnutia podľa aktuálnej situácie na trhu. 

FED sa rozhodne podľa aktuálnych ekonomických parametrov, samozrejme, v kontexte ich udržateľnosti v strednodobom a dlhodobom horizonte. Sleduje predovšetkým trh práce a inflačný výhľad (ten  s trhom práce úzko súvisí). Keď Ben Bernanke v decembri 2012 povedal, že pri miere nezamestnanosti na úrovni 6,5 % a nižšej začne FED zvyšovať sadzby, trh sa sústredil na sledovanie miery nezamestnanosti. To však nie je zďaleka jediný dôležitý parameter. Banke napríklad pomáha index podmienok na trhu práce (FED Labor market Conditions Index), ktorý sumarizuje 19 rôznych ukazovateľov zamestnanosti, nezamestnanosti, miezd, naberania a prepúšťania pracovnej sily, voľných pracovných miest a spotrebiteľskej a podnikateľskej dôvery. FED okrem toho sleduje aj ďalšie parametre, napríklad priemernú dĺžku nezamestnanosti a pod. Bolo by príliš zjednodušujúce, keby sme tvrdili, že na zvyšovanie sadzieb stačí, že sa hodnota tohto indexu každý mesiac zvyšuje. Skôr bude potrebné, aby aspoň významná časť z týchto 19 parametrov dosiahla uspokojivé hodnoty (trh práce sa už „nebude mať kam“ zlepšovať). Je predpoklad, že centrálna banka začne zvyšovať sadzby až vtedy, keď bude trh práce ako celok v takej dobrej kondícii, že bude tlačiť infláciu nahor. 

Sadzby sa teda začnú zvyšovať až vtedy, keď sa bude hospodársky rast považovať za prirodzený, organický. V tomto sú akcioví hráči a FED na rovnakej lodi. Ak FED v strednodobom horizonte (1 – 2 roky) očakáva rast ekonomiky a zvyšuje sadzby, je to len podporný argument pre akciových hráčov ísť do akcií alebo akcie držať. 

Rast ekonomiky nielen prirodzene ťahá akcie nahor (lebo sa zvyšujú zisky, tržby podnikov), ale platí aj opačný vzťah - rast vyspelých západných ekonomík nie je celkom dobre možný bez rastu cien akcií. To platí najmä pre anglosaské ekonomiky, kde sú akcie vo veľkej miere súčasťou bohatstva domácností a pokles ich cien akcií vedie domácnosti a následne firmy k väčšej opatrnosti, k zníženiu spotreby a investícií a v konečnom dôsledku k spomaleniu hospodárskeho rastu. 

Rast akciového trhu bol za posledné roky založený na likvidite centrálnych bánk. Obmedzenie likvidity bolo brané ako hrozba pre akcie a dôvod pre korekciu na akciovom trhu. Celá táto koncepcia je však absurdná. Úlohou centrálnych bánk nie je tvoriť zisk spoločností, ale korigovať hospodársky cyklus jedným alebo druhým smerom tak, aby sa ekonomika dlhodobo blížila k svojmu potenciálu. A potenciál tvoria firmy, domácnosti, nie centrálna banka. A tak, ak centrálna banka zvyšuje sadzby, mal by to byť pre trhy signál, že považuje trh za schopný „vytvárať si likviditu sám“. A, naopak, ak centrálna banka likviditu dodáva, trhu neverí. 

Prakticky však nie je akciový trh z rastúcej ekonomiky „nadšený“ hneď, ako je to v prípade centrálnej banky . Keď vo februári 1994 začal FED zvyšovať sadzby, akcie v USA asi dva mesiace klesali (celkovo skorigovali do 10 %) a potom do decembra 1994 stagnovali. Rásť začali až potom. Pri podobnej situácii o 10 rokov neskôr, asi mesiac po začatí zvyšovania sadzieb v júli 2004, akcie klesali o cca 7 %, potom spolu so sadzbami rástli. 

A keď Európska centrálna banka v decembri 2005 odštartovala cyklus zvyšovania sadzieb, európsky akciový index Stoxx 600 len pokojne pokračoval v rastovom trende od roku 2003 – tak ako americký S&P 500. Jednoducho boli európske akcie viac ovplyvnené rastom amerických akcií než úrokovou politikou ECB. Mimochodom, rast amerických akcií je nevyhnutnou podmienkou na rast globálnych akcií.  

Akciový investor sa zvyšovania sadzieb v USA teda obávať nemusí. FED na najbližšom zasadnutí 28. – 29. októbra pravdepodobne rozhodne o ukončení programu QE3 alebo o ponechaní posledných 5 mld. USD mesačných nákupov. Ak sa bude trh práce tak ako doteraz zlepšovať a bude hroziť zvýšenie inflácie, centrálna banka sadzby zvýši. Bude však postupovať veľmi opatrne, postupne a rozvážne, lebo časť nezamestnaných sa nedarí zapojiť do pracovného procesu a okrem toho mzdy rastú pomaly. Navyše doposiaľ nevýrazné inflačné očakávania ešte oslabil pokles cien ropy, čo môže, mimochodom, ešte viac oslabiť budúci rast miezd. FED tak môže pokojne odložiť zvyšovanie sadzieb aj na rok 2016 či ešte neskoršie. Na rozhodnutie FED-u by mal vplyv aj prípadný významný pokles na akciovom trhu (a tento odklad by pravdepodobne akciám pomohol). 

V každom prípade, samotné zvyšovanie sadzieb v USA nebude mat negatívny vplyv na akcie. Vplyv na akcie budú mať iné faktory. Napríklad celosvetovo konkurencia v podobe slabých dlhopisových výnosov, v eurozóne očakávania z ďalších likviditných opatreni ECB a (ne)reformy európskych vlád a pod.  

Aj pri zvyšovaní sadzieb majú akcie budúcnosť. Treba byť opatrný skôr tam, kde sa úrokové sadzby nezvyšujú.

Späť