sk
SK
CZ | EN
MENU
KONTAKTOVAŤ
OBCHODNÉ MIESTA
PRIVÁTNI
BANKÁRI
ÚSTREDIE
BLOG
AN
Štyri neisté oblasti vývoja americkej ekonomiky
22.06.2016

Májové dáta o počte novovytvorených pracovných miest okrem poľnohospodárstva v americkej ekonomike, tzv. Nonfarm Payrolls, poskytli znepokojujúci výsledok − iba 38-tisíc pracovných miest. V porovnaní s tohtoročným mesačným priemerom na úrovni 212-tisíc ide o hlboko podpriemerný výsledok. Naskytá sa preto otázka, či spomalenie najímania v máji predstavuje dočasnú odchýlku od dlhodobého priemeru alebo signalizuje spomalenie rastu pracovného trhu?

Hovorí sa, že by sa nemal prikladať príliš veľký význam jednému mesačnému výsledku. Pri štatistikách z trhu práce by sme sa preto mali pozerať na dlhodobejší trend. V minulom roku pracovný trh v USA vytvoril 2,66 milióna pracovných miest. To predstavuje mesačný priemer 222-tisíc. Miera nezamestnanosti v najväčšej ekonomike sveta klesla z krízových 10 % na súčasných 4,7 %. Okrem toho ďalší indikátor pracovného trhu, tzv. quits rate, podiel pracovníkov dobrovoľne opúšťajúcich svoje pracovné miesta dosiahol v apríli 2 % a priblížil sa k predkrízovým maximám. Nárast počtu takýchto odchádzajúcich zamestnancov signalizuje ich istotu v pracovný trh a presvedčenie, že tam existuje viacero ponúk na zamestnanie sa.

Rast miery inflácie k cieľovým 2 % a približovanie sa k prirodzenej miere nezamestnanosti sú pritom dva rozhodujúce faktory, ktoré zohľadňuje americká centrálna banka (FED) pri svojich rozhodnutiach o monetárnej politike, čo momentálne predstavuje rozhodnutie o tom, či zvýšiť hlavnú refinančnú úrokovú sadzbu, a ak áno, kedy. Guvernérka americkej centrálnej banky Janet Yellenová pritom na jednom zo svojich posledných verejných vystúpení zdôraznila štyri neisté oblasti vývoja americkej ekonomiky.

Prvou z nich je domáci dopyt. Americká ekonomika sa vyvíja rýchlejším tempom ako väčšina svetových ekonomík, pričom jej rast podporuje silný domáci dopyt, a to predovšetkým vo forme spotrebiteľských výdavkov. Otázkou teda zostáva, či dokáže rásť domáci dopyt uprostred významných globálnych vplyvov.

Druhou oblasťou je práve ekonomická situácia v zahraničí. Neistota zo začiatku tohto roka spájaná predovšetkým s výhľadom čínskeho hospodárskeho rastu po čase poľavila. Momentálne riziko predstavuje blížiace sa referendum o zotrvaní Veľkej Británie v Európskej únii. Prípadné vystúpenie tejto krajiny z európskeho zoskupenia môže mať výrazné ekonomické dôsledky a nárast neistoty, čím by vplývalo aj na americké hospodárstvo.

Napriek poklesu miery nezamestnanosti pracovný trh v USA bojuje s negatívnym javom vo forme poklesu produktivity práce. Zatiaľ čo pracovný trh rastie solídnym tempom, miera rastu HDP zaostáva. Od roku 2011 rastie produktivita práce v priemere o 0,5 % ročne, čo je výrazne nižšie ako dlhodobý trend na úrovni 2,5 %. Možno sa domnievať, že hlboká recesia znamenala odloženie investícií, výdavkov na vedu a výskum, čo má za následok dlhšie trvajúci efekt a v súčasnosti sa to prejavuje v nižšej produktivite práce.

Otázne je aj to, kedy americká ekonomika dosiahne svoj inflačný cieľ na úrovni 2 %. Zastabilizovanie cien ropy a zastavenie posilňovania dolára podporujú inflačné tlaky, a ak sa situácia nezmení, FED predpokladá prinavrátenie sa k inflačnému cieľu do dvoch rokov. Cena ropy a kurz dolára sa však môžu pohybovať nepredvídateľne. Ďalšie posilnenie podmienok na trhu práce však môže takisto podporiť rast inflácie.

Uvedené oblasti budú popri miere nezamestnanosti a inflácie pozorne sledovať predstavitelia FED-u,  hrajú totiž dôležitú úlohu pri rozhodovaní o výške úrokovej sadzby a ďalšom smerovaní monetárnej politiky v USA.

Späť