sk
SK
CZ | EN
MENU
KONTAKTOVAŤ
OBCHODNÉ MIESTA
PRIVÁTNI
BANKÁRI
ÚSTREDIE
BLOG
AN
Time To Say Goodbye, Greece!
28.02.2012

21.2.2012 sa Grécko dohodlo s krajinami eurozóny (tzv. euroskupinou) a MMF na podmienkach druhého balíku pomoci. A teda:

  • súkromní veritelia:
    - odpíšu 53.5% nominálnej hodnoty dlhu,
    - ďalších 31.5% dlhu bude vymenených za nové grécke štátne dlhopisy so splatnosťou od 3 do do 30 rokov so sadzbou od 2 do 4.3%
    - a 15% bude vymenených za krátkodobé papiere ESFS (len táto suma je relevantná, a teda v podstate súkromní veritelia môžu stratiť 85% svojej investície)
    - tieto podmienky sa uplatnia pre všetkých súkromných veriteľov, a pre tých, ktorí nesúhlasia (uplatní sa tzv. Collective Action Clause)
  • Eurosystém (ECB a centrálne banky eurozóny) sa bude podieľať na pomoci tak, že:
    - ECB sa vzdá zisku z nakúpených cenných gréckych dlhopisov v rámci programu výkupu štátnych dlhopisov (Securities Markets Programme),
    - krajiny, ktoré sa podieľajú na pomoci Grécku, znížia úročenie na 1.5 percentuálneho bodu nad trh (namiesto doterajších marží 2 – 3 percentuálnych bodov)
    - národné centrálne banky, ktoré majú grécke dlhopisy vo svojich portfóliách, sa vzdajú úrokov
  • Európska únia (Komisia) a MMF vyšlú do Atén stálu delegáciu, ktorá bude dohliadať na hospodársku politiku Grécka
  • celá pomoc sa bude uskutočňovať prostredníctvom zvláštnych účtov pod kontrolou EÚ a MMF
  • 50 mld. EUR z pomoci pôjde na rekapitalizáciu domáceho bankového sektora, pričom dostupnosť zdrojov z ECB pre grécke banky má byť zachovaná (podmienky pre kolaterál sa majú prispôsobiť)
  • do 12. marca 2012 sa má uskutočniť proces výmeny starých gréckych dlhopisov za nové
  • v roku 2013 má Grécko dosiahnuť primárny prebytok verejného rozpočtu (prebytok bežného hospodárenia bez nákladov na obsluhu verejného dlhu).

Hoci najmä financujúca strana vyjadrila spokojnosť s výsledkami rokovaní, je niekoľko faktorov, prečo si myslíme, že plán má veľmi malú šancu na úspech.

1. Predpoklady rastu ekonomiky sú len iluzórne

Plán počíta s prepadom ekonomiky v roku 2011 o 4.3%, ale v roku 2013 by už mala stagnovať. A v roku 2014 dokonca rásť o 2.3% a v roku 2015 o 2.9%. Toto je vysoko nepravdepodobné. Grécko nebude rásť tak ako to veriteľské inštitúcie naprojektovali.

Krajina bola dlhodobo dotovaná eurofondami a nadmernými verejnými výdavkami, výsledkom bola dlhodobá nadmerná spotreba domácností. Keďže krajina bude v nasledujúcich rokoch pod stresom, nezamestnanosť v súkromnom sektore bude narasť. Rovnako sa krajina zaviazala prepustiť v nasledujúcich 4 rokoch 150 tis. zamestnancov vo verejnom sektore z celkového počtu 700 tis. (20%). Tí sa pravdepodobne len v malej miere zamestnajú v súkromnom sektore a teda ak sa ich mzda nenahradí v plnej miere podporou v nezamestnanosti, budú ďalej oslabovať domáci dopyt.
Krajina sa nemôže spoliehať ani na zahraničný dopyt. Vývoz tovarov na HDP je spolu s Cyprom najnižší v EÚ (v roku 2008 pod 10% HDP). To znamená, aj keby sa hoci aj zdvojnásobil, nebude významným. Okrem toho, len tretina exportu je aspoň mierne sofistikovaná, väčšinu exportu tvoria produkty s nízkou pridanou hodnotou a Grécko má ich produkciu privysoké mzdové náklady.

Ani podiel služieb na HDP nie je v rámci EÚ vysoko nadpriemerný, a to napriek tomu, že sa Grécko považuje za významnú turistickú destináciu. Navyše, turisti potrebujú stabilitu, ktorá v Grécku nie je alebo sú ochotní tolerovať aj nestabilitu, ale pri nižších cenách. V oboch prípadoch sa nemožno spoliehať na to, že turisti krajinu z biedy vytiahnu.  Krajina sa nemôže ani sústrediť na verejné a ani na súkromné kapitálové investície, ktoré by mohli rast stabilizovať.

Naopak, na to, aby sa Grécko dostalo do rovnováhy, by malo výrazne schudobnieť (bližšie v predchádzajúcom komentári). Orientácia na rast je chybou.

Podobný scenár ako v chudobnejšom a voči zahraničiu otvorenejšom Pobaltí, kde hospodárstva prudko padli a potom sa rýchlo pozviechali, sa tu jednoducho opakovať nebude.

2. Dosiahnuť prebytok primárneho hospodárenia je (takmer) nemožné

Krajina mala naposledy primárny prebytok (výsledok bežného hospodárenia bez nákladov na verejný dlh) v roku 2002. Odvtedy ale HDP na hlavu v prepočte na paritu kúpnej sily meny narástol o tretinu – za pomoci verejného rozpočtu.

A hlavne – ekonomická kontrakcia a nezamestnanosť zníži výber priamych daní (dane z príjmov) a aj nepriamych daní (DPH), a teda zníži príjmy verejného rozpočtu. O to viac bude potrebné znižovať výdavky. To spôsobí ďalšiu kontrakciu, ďalší pokles daňových príjmov.

A napokon, podarí sa vôbec znižovať výdavky? Prepustí sa v nasledujúcich štyroch rokoch 150 tis. zamestnancov vo verejnom sektore (tzn. ročne takmer 40 tis.), keď nie je vôľa prepustiť ani len 15 tis. v tomto roku?

3. Krajina nemá autority na implementáciu pomoci

Radikálne reformy sa v žiadnej krajine nezaobídu bez „ideového vodcu“, ktorý musí byť aj ekonomicky zdatný a aj politicky silný, aby reformy vedel presadiť a aby boli udržateľné. Grécko nemá žiadnu takúto autoritu.

Súčasný minister financií Evangelos Venizelos je „profesionálny minister“ (od roku 1994 viedol 7 rôznych ministerstiev), a je právnik. Nie je ekonomickým odborníkom. Súčasný premiér Lucas Papadimos je určite ekonomickým odborníkom, ale nie je politikom.

4. Krajina nemá inštitúcie na implementáciu pomoci

Grécko nemá základné inštitúcie na implementáciu hospodárskej politiky. Gréci zlyhávajú v samotnom zostavovaní štatistických údajov, a teda ich ani nemôžu použiť na reálny výkon hospodárskej politiky. Napríklad samotní predstavitelia priznávajú, že nemôžu zvyšovať dane, lebo aj tak by ich každý obchádzal – a preto sa musia sústrediť na výdavkovú stranu.

Mimochodom – aký je stav v privatizácii, ktorú má Grécko už vyše roka realizovať?

5. Krajina nemá sociologické predpoklady na prudké zmeny

Miera spoločenskej zodpovednosti je v Grécku – súdiac napríklad podľa rebríčkov korupcie či množstva štrajkov – mimoriadne nízka. Obyvateľstvo dlhodobo zvyknuté na spotrebu nad rámec vlastnej produktivity, nie je a nebude schopné prijať hlboké spoločenské zmeny, ktoré krajinu čakajú. To bude ďalej ohrozovať najmä citlivý turistický priemysel, ktorý by sa inak mohol stať jedným z ťahúňov zmeny. Krajina napriek tomu, že je desiatky rokov najväčším poberateľom eurofondov na obyvateľa v rámci EÚ (dokonca viac ako nové členské krajiny EÚ), nedokázala ich využiť na štrukturálnu zmenu.    

Vôľa nie je ani zo strany politikov. Novembrový návrh na vypísanie referenda zo strany predchádzajúceho premiéra Jorgosa Papandrea bol síce šokom pre zahraničie, ale logickým krokom v rámci krajiny, ktorý mal prebrať grécku populáciu. Návrh rýchlo zanikol a dokonca v tejto situácii si lídri jednotlivých politických strán dovoľujú vydávať predvolebné populistické vyhlásenia o odmietaní pomoci. Opatrenia tak nemožno dostať do praxe.

Dlhodobá recesia by mohla výrazne oslabiť konkurencieschopnosť ekonomiky aj tým, že vyvolá vlnu odchodu vzdelanej populácie do zahraničia.

6. Citlivý bankový sektor a financovanie spotreby z úspor

V roku 2010 klesol objem vkladov v gréckom bankovom systéme medziročne o 25 mld. EUR (približne 10%) a v roku 2011 o 40 mld. EUR (približne 20%). Za poklesom vkladov stáli v roku 2010 takmer výlučne domácnosti, v roku 2010 sa domácnosti podieľali na poklese dvomi tretinami.

Z toho vyplývajú dva závažné problémy – bankový sektor sa stáva citlivejším, závislejším na financovaní zo zdrojov ECB a stáva sa ďalším zdrojom nestability. A ďalším problémom je to, že domácnosti pravdepodobne použili časť svojich úspor na financovanie svojej spotreby v rokoch 2010 a 2011. Tým nafúkli HDP a budúce čísla (bez tejto „podpory úspor“) môžu byť ešte horšie.  A ďalej, domácnosti sa tak vzdali časti vankúša, ktorý by ich ochránil pred nastávajúcimi ťažkými časmi. 

7. Devalvácia by mohla byť impulzom

Keby Grécko vystúpilo z eurozóny, nová drachma by takmer isto devalvovala, aj viac ako o 50%. Okrem toho, že by sa tým znížili záväzky v cudzích menách, bol by to výrazný exportný impulz, tzn. najmä pre to, v čom je Grécko medzinárodne konkurencieschopné – pre turistický ruch. Zároveň by zdražel dovoz, čo by stimulovalo domácich podnikateľov nahradiť dovážené produkty domácimi.

Proti devalvácii teoreticky hovorí odliv kapitálu z krajiny (krajina s posilňujúcou sa menou zvyčajne priťahuje kapitál a naopak). Krátkodobý kapitál by bolo možné udržať aj vysokými úrokovými sadzbami (čo by pravdupovediac síce zabrzdilo úverovanie, ale na druhej strane pomohlo udržať vklady v krajine), dlhodobý len stabilnou perspektívou. Keďže tá nie je tak či tak, z tohto pohľadu je devalvácia „neškodná“. Inflácia by bola vysoká, ale len krátkodobo. 

Vystúpenie z eurozóny by bolo aj účinnou hrozbou pre ďalšie krajiny, ktoré by sa mohli zdráhať potrebné reformy uskutočniť. Napríklad pre Portugalsko.

8. Čo s verejným dlhom (a hlavne po roku 2020)?

Aktuálne (odhad ku koncu roka 2011) má Grécko verejný dlh na úrovni približne 350 mld. EUR, HDP 220 mld. EUR a podiel dlhu na HDP približne 160%. V roku 2020 je naprojektovaný podiel verejného dlhu na HDP na úrovni 120.5% (z pohľadu ekonóma je až úsmevné naprojektovať vývoj tohto ukazovateľa v úplne nestabilnom prostredí o 9 rokov s presnosťou na desatinné miesto). A pritom sa očakáva rast nominálneho HDP. Keďže sme skeptickí k rastu HDP (dokonca k jeho udržaniu na tejto úrovni), udržať takýto podiel dlhu na HDP považujeme za vysoko nepravdepodobné bez ďalších škrtov dlhu.

Ak by sme sa aj mýlili, Grécko v roku 2020 s tak vysokým dlhom a napokon tak vysokým HDP nebude konkurencieschopné a ani solventné a pripravené na financovanie sa finančnom trhu.

Záver

Krajina má pred sebou toľko nášľapných mín, že len s veľkým úsilím a splnením všetkých podmienok ju možno súčasným programom nastaviť na cestu dlhodobej solventnosti vo verejných financiách. Ak sa je dariť nebude, bude opätovne témou rokovaní politikov a bankárov a pritiahne aj pozornosť aj na ďalšie krajiny eurozóny.

Ak Gréci myslia svoje ozdravenie vážne, mali by z eurozóny vystúpiť. Aj preto, aby proces bol plne pod ich kontrolou. V skutočnosti sa zdá, že v ich bytostnom záujme je v eurozóne zostať. Aby sa tak celá menová únia stala ich rukojemníkmi a oni v tichosti prečkali jej prechod na fiškálnu úniu. Tam by sa stali jedným z regiónov, ktorým sa dlhodobo nedarí. A tak sťahujú eurozónu do neistoty. A to nie je v záujme menovej únie, a teda ani Slovenska.

 

 

 

Späť