sk
SK
CZ | EN
MENU
KONTAKTOVAŤ
OBCHODNÉ MIESTA
PRIVÁTNI
BANKÁRI
ÚSTREDIE
BLOG
AN
Rast úrokových sadzieb bude pomalý I.
17.04.2018

Téma zvyšovania úrokových sadzieb v eurozóne už nejaký čas zaznieva v médiách, takže logicky sa nad ňou zamýšľajú aj naši klienti a pýtajú sa, čo to bude pre nich znamenať. A hoci sme sa už tejto téme venovali, skúsime opäť a trochu inak.


Prečo sú úrokové sadzby také nízke?
Na začiatok treba povedať, že sme niekoľko posledných rokov žili v období historicky najnižších úrokových sadzieb. Základná sadzba ECB je od septembra 2014 prakticky nulová. Termínované vklady sú vo väčšine bánk úročené len desatinami percenta, a to aj pri dvoj- alebo trojročnej viazanosti.


Veľmi nízke sú aj výnosy štátnych dlhopisov. Napríklad 10-ročný slovenský štátny dlhopis má výnos len okolo 1,00 % p.a. Zaujímavé je, že Slováci držia najviac peňazí v bankách, na bežných účtoch a termínovaných vkladoch, celkovo viac ako 30 miliárd eur ku koncu roka 2017. Problémom je, že drvivá väčšina týchto peňazí reálne nezarába. Ak je inflácia v intervale 1,0 – 1,5 % p.a. a priemerné úročenie bankových vkladov dosahuje len niekoľko desatín percenta, tak tieto peniaze reálne strácajú na hodnote. Pozrime sa na konkrétne čísla, aby sme si to lepšie uvedomili:
 
Ako vidíme, úroky, ktoré ako-tak pokrývajú infláciu, sa dajú nájsť len pri termínovaných vkladoch so splatnosťou nad 2 roky. Na druhej strane, termínované vklady poskytujú vyšší výnos ako štátne dlhopisy, takže pre konzervatívneho investora, ktorý nechce „ani počuť“ o iných alternatívach, sú stále dobrou voľbou.


A prečo teda sú tie úroky také nízke? Žijeme v eurozóne, ktorá je zoskupením veľmi rôznorodých štátov – od Nemecka, ktorému sa momentálne výborne darí až po Taliansko a Grécko, ktoré zápasia s vysokým štátnym dlhom a slabým rastom ekonomiky. Nastavenie úrokových sadzieb je také, aby „nezabíjalo“ najslabších členov eurozóny. Samozrejme, nízke úroky boli hlavne odpoveďou na jednu z najväčších finančných kríz za posledných 100 rokov.


Ako pomáhajú nízke úroky v boji s krízou a nízkym hospodárskym rastom? Niekoľkými spôsobmi:
> úvery pre firmy sú lacnejšie, takže im pomáhajú zvýšiť zisk alebo prežiť ťažké krízové obdobie;
> úvery pre obyvateľstvo (najmä hypotéky) sú lacnejšie, takže sa zvyšuje dopyt po bytoch, domoch, čo zase pomáha sektoru stavebníctva;
> pri nižších úrokových sadzbách (podľa ekonomickej teórie, pravda býva často iná) nie sú sporiace produkty také atraktívne, ľudia preto viac míňajú, čo opäť pomáha firmám zvyšovať tržby.

A zdá sa, že aj nízke úrokové sadzby pomohli naštartovať ekonomiku eurozóny, ktorá už nejakú dobu celkom slušne rastie. Vidno to aj na Slovensku, naša ekonomika je úzko naviazaná na nemeckú, máme vysoký hospodársky rast aj nízku nezamestnanosť.

Prečo by sa mali úrokové sadzby zvýšiť?
Ako sme si pred chvíľou uviedli, ekonomika eurozóny sa naštartovala, aj keď sú pomerne výrazné rozdiely medzi jednotlivými krajinami. Nemecko, Slovensko, Česká republika rastú rýchlo, ale napríklad Taliansko a Francúzsko oveľa pomalšie. Dlh eurozóny sa stabilizoval, v pomere k HDP už nerastie, v podstate stagnuje. Takže všetko nasvedčuje tomu, že už nepotrebujeme také nízke úrokové sadzby.


Niekto si môže povedať, že nízke úroky majú svoje pozitíva (vymenované vyššie), tak prečo by nemohli zotrvať večne? Ale je zrejmé, že nízke úroky prinášajú aj viacero negatív:
> znehodnotenie úspor konzervatívnych investorov, sporiteľov (ak sú úrokové sadzby nižšie ako inflácia);
> riziko vzniku bublín, napríklad na realitnom trhu (lacné hypotéky ženú ceny bytov vyššie, plus sa byty stávajú investičnou alternatívou ku vkladom v bankách, takže sa zvyšujú aj špekulatívne nákupy);
> zvýhodnenie dlžníkov pred sporiteľmi: naozaj, čím nižšie úrokové sadzby, tým lepšie pre dlžníkov a horšie pre tých, ktorí majú naakumulované úspory;
> pri ultranízkych úrokových sadzbách môžu prežiť aj firmy alebo štáty, ktoré by pri normálnych úrokových sadzbách skrachovali: kapitalizmus bol vždy založený na prirodzenom výbere, kde prežijú tí lepší a najslabší musia trh opustiť – pomocou veľmi nízkych sadzieb prirodzený výber deformujeme.


Zhrnuté a podčiarknuté, začínajú prevažovať dôvody na postupný rast úrokových sadzieb aj v eurozóne.
 

Rast úrokových sadzieb bude pravdepodobne postupný a pomalý
Najprv si pripomeňme, že okrem nízkych úrokových sadzieb bojovala ECB proti kríze, slabému hospodárskemu rastu a nízkej inflácii aj inými zbraňami, konkrétne vykupovaním dlhopisov na trhu (tieto operácie dostali vznešený názov „kvantitatívne uvoľňovanie“). Efekty takéhoto masívneho výkupu (aktuálne 30 miliárd eur mesačne) sú minimálne dva:
> zvyšujú ceny dlhopisov, teda znižujú ich výnos, čím sa znižujú dlhodobé úrokové sadzby (základná sadzba ECB vo výške 0,00 % p.a. ovplyvňuje hlavne krátkodobé úrokové sadzby);
> keď nejaká inštitúcia (banka) predá dlhopisy, má voľnú likviditu, voľný cash, ktorý v ideálnom prípade investuje do úverov, čím zase napomáha podnikateľskej aktivite.
Teraz si už môžeme zhrnúť dôvody, prečo bude s najväčšou pravdepodobnosťou rast úrokových sadzieb v eurozóne pomalý a postupný:
> najprv musí skončiť vykupovanie dlhopisov zo strany ECB, ktoré bude trvať minimálne do septembra 2018;
> hospodársky rast v krajinách eurozóny je nerovnomerný, v niektorých je slabučký a neprimerané zvýšenie úrokov by ho mohlo „zabiť“;
> verejný dlh viacerých krajín eurozóny je vyšší ako pred krízou (Taliansko, Grécko,...) a každé zvýšenie úrokov bude bolieť, pretože bude znamenať vyššie úrokové náklady; toto nebezpečenstvo sa týka aj bánk a firiem, ktoré nie sú v najlepšej kondícii;
> rast na akciových trhoch, aj rast hospodárstva USA už trvá nadpriemerne dlho – zvyšuje sa pravdepodobnosť, že sa tento rast spomalí alebo dokonca zastaví; vzhľadom na globalizovanú ekonomiku je málo pravdepodobné, žeby sa v eurozóne dvíhali sadzby, ak už budú príznaky stagnácie, nebodaj recesie;
> demografia vo vyspelých krajinách sa zhoršuje (áno, neradi si to pripustíme, ale keby nebolo migrantov, vymierame), čo tiež znižuje hospodársky rast;
> obvyklý pohyb sadzieb na jednom zasadnutí ECB je 0,25 percenta, nie viac (väčšie pohyby sú výnimočné, v prípadoch, žeby sa ekonomika zjavne prehrievala).

Summa summarum, je veľmi málo pravdepodobné, že do troch (ale trúfam si povedať aj piatich) rokov budú sadzby v eurozóne povedzme na úrovni okolo 4 percent.
Nabudúce si povieme niečo o tom, čo má robiť investor v časoch pomalého rastu úrokových sadzieb.

 

Autor: Mgr. Michal Staňo, riaditeľ Odboru treasury

Späť