sk
SK
CZ | EN
MENU
KONTAKTOVAŤ
OBCHODNÉ MIESTA
PRIVÁTNI
BANKÁRI
ÚSTREDIE
BLOG
AN
Smart beta ETF – o čo ide?
08.11.2018

K investovaniu na finančných trhoch môžete pristúpiť rôzne, v princípe však dvomi hraničnými spôsobmi. Buď na základe vlastného rozhodnutia nakupujete/predávate tie „správne“ nástroje v tom „správnom“ čase, alebo si jedným nákupom zaobstaráte portfólio, ktoré iba pasívne kopíruje nejaký diverzifikovaný akciový index (zostaňme na akciovom trhu).   

 

Ten prvý, t.j. aktívny prístup, reprezentujú najmä štandardné podielové fondy (...naozaj ešte investujete do predražených podielových fondov?). Ten druhý, t.j. pasívny prístup, predstavujú tradičné, trhovo vážené ETF-ká. O rozdieloch medzi aktívnym a pasívnym prístupom sa toho už popísalo veľa. Kto chce mať na číslach dokázané, že veľká väčšina aktívnych portfólií nedokáže prekonať výkonnosť pasívnej stratégie, môže sa o tom presvedčiť napr. tu: https://us.spindices.com/spiva/#/reports.

Ale čo tak tieto dva prístupy skombinovať? Iste, môžete si za polovicu kapitálu kúpiť ETF-ko a za druhú vyberať jednotlivé akciové tituly. Teda, samozrejme za predpokladu, že máte know-how, ako takéto akcie vyberať, pretože inak je to len gambling. Ak však takéto know-how nemáte, je tu iná možnosť. Kombináciu pasívneho a aktívneho prístupu poskytujú aj tzv. smart beta ETF, resp. faktorové ETF.

O čo ide? Nechcem vás nudiť teóriou, keďže historické korene faktorového investovania treba hľadať v akademických prácach zo 60. rokov minulého storočia týkajúcich sa modelu oceňovania kapitálových aktív a neskoršej teórie arbitrážneho oceňovania.  

Poďme ale ku koreňu veci. Smart beta stratégie sa zapojením faktorov, ktoré boli identifikované za hybnú silu výnosov na akciových trhoch, snažia zlepšiť kombináciu výnosu a rizika investície. Portfólio takéhoto ETF-ka je zostavené a rebalancované pomocou vopred stanovených a zverejnených pravidiel (t.j. bez priebežných zásahov nejakého portfólio manažéra podľa jeho uváženia, resp. vývoja trhu), čím sa podobajú tradičným ETF-kám vrátane nízkych priebežných nákladov, tzv. TER.

Zároveň sa však snažia vylepšiť kombináciu výnos vs. riziko práve zapojením týchto faktorov (pričom štruktúra portfólia nemusí odrážať trhovú kapitalizáciu ako u štandardného ETF), a to s cieľom poraziť tak trhový index, ako je to u aktívnych investícií. Postupom času sa používanie týchto 6 faktorov ustálilo ako zobrazuje tabuľka:

  1. Hodnota (Value)

Čo sleduje:

nadvýnos akcií, ktoré majú nižšiu cenu ako svoju fundamentálnu hodnotu

Čím sa meria:

cena voči účtovnej hodnote, cena voči zisku...

  1. Veľkosť (Size)

Čo sleduje:

nadvýnos akcií s malou trhovou kapitalizáciou

Čím sa meria:

trhová kapitalizácia

  1. Volatilita (Volatility)

Čo sleduje:

nadvýnos akcií firiem s menšou volatilitou cien voči priemeru trhu

Čím sa meria:

štandardná odchýlka, Beta...

  1. Dividenda (Dividend)

Čo sleduje:

nadvýnos akcií, ktoré vyplácajú stabilne vyššiu dividendu ako priemer trhu

Čím sa meria:

dividendový výnos

  1. Kvalita (Quality)

Čo sleduje:

nadvýnos akcií firiem, ktoré majú nízke zadĺženie, stabilný rast ziskov...

Čím sa meria:

ukazovatele rentability, ukazovatele zadĺženosti, silný cash-flow...

  1. Momentum (Momentum)

Čo sleduje:

nadvýnos akcií, ktorých ceny doteraz rástli pri silných objemoch obchodov

Čím sa meria:

historické relatívne zhodnotenie voči rôznym obdobiam

 

Zásadná otázka však je, či takýto prístup funguje aj v praxi, nie iba v akademických prácach. Čo keď je to iba marketingový ťah na prilákanie záujmu nových investorov? Pozrime sa preto na výsledky reálnych smart beta ETF, ktoré si každý môže kúpiť aj prostredníctvom Privatbanky.

Čiastočnou komplikáciou je, že smart beta ETF-ká zatiaľ neexistujú dostatočne dlho na to, aby obsiahli niekoľko hospodárskych cyklov, vrátane „medvedieho“ trhu. Musíme si tak vystačiť s 10-ročným horizontom (aj to nie u všetkých) porovnateľných reprezentantov, ktorý však už môže čo-to naznačiť. Keďže najdlhšiu históriu majú smart beta ETF orientované na americký trh (čuduje sa niekto, že Európa aj tu zaostáva?), tak je za „benchmark“ použitý index S&P500 v podobe najpopulárnejšieho a najväčšieho ETF-ka na trhu (posledný riadok).     

Faktor

ETF ticker

Celková výkonnosť (p.a.)*

Volatilita*

 

 

7 rokov

10 rokov

7 rokov

10 rokov

Hodnota

IUSV

12,4 %

11,3 %

12,5 %

16,8 %

Veľkosť

IJR

14,3 %

14,1 %

15,8 %

20,2 %

Volatilita

SPLV

12,5 %

NA

10,5 %

NA

Dividenda

SDY

13,0 %

12,2 %

11,3 %

15,0 %

Kvalita

SPHQ

14,0 %

12,2 %

11,4 %

14,5 %

 -

SPY

13,9 %

13,1 %

12,3 %

15,8 %

*Celková výkonnosť zahŕňa zmenu ceny aj reinvestíciu dividend. Údaje sú platné k 31.10.2018  v USD. Zdroj dát: Bloomberg.  

Aký je teda výsledok? Stratégia na nízku volatilitu naozaj funguje, investor môže dosiahnuť výrazne nižšiu rozkolísanosť cien. Druhou stranou mince je však aj nižší výnos. Naopak, najvyššiu výkonnosť priniesla stratégia na firmy s nízkou trhovou kapitalizáciu, ale za cenu výrazne vyššej volatility. Nie každému investorovi však volatilita vadí, nie je to jediné meradlo rizika. Ak sa ale pozrieme na kombináciu výnosu aj rizika, tak najlepšie vychádza investícia do kvalitných firiem s finančnou silou.*Celková výkonnosť zahŕňa zmenu ceny aj reinvestíciu dividend. Údaje sú platné k 31.10.2018  v USD. Zdroj dát: Bloomberg.  

Poznámka č. 1: v tabuľke chýba faktorové ETF na momentum. Bohužiaľ, na trhu nie je takéto ETF porovnateľné s indexom S&P500, ktoré by zároveň malo 10 alebo aspoň 7-ročnú históriu. Pre ilustráciu, Invesco DWA Momentum ETF (vznik 3/2007) sa viaže na spoločnosti z indexu NASDAQ a dosiahlo celkovú výkonnosť za 10 rokov 13,6% p.a. a volatilitu 17,9%.    

Poznámka č. 2: použité boli nasledovné ETF.

IUSV US -  iShares Core S&P U.S. Value ETF (vznik 7/2000)

IJR US - iShares Core S&P Small-Cap ETF (vznik 5/2000)

SPLV US - Invesco S&P 500® Low Volatility ETF (5/2011)

SDY US - SPDR® S&P® Dividend ETF (vznik 11/2005)

SPHQ US - Invesco S&P 500® Quality ETF (vznik 12/2005)

SPY US - SPDR® S&P 500® ETF (vznik 1/1993)

 

Autor: Pavol Ondriska

 

Späť