sk
SK
CZ | EN
MENU
KONTAKTOVAŤ
OBCHODNÉ MIESTA
PRIVÁTNI
BANKÁRI
ÚSTREDIE
BLOG
AN
Čo je to „tá známa durácia”?
01.03.2019

Durácia je pojem, s ktorým sa stretávajú najmä dlhopisoví investori. Skúsim vysvetliť, čo presne znamená, a prečo by sa mal každý investor pred kúpou dlhopisového nástroja zaujímať aj o tento parameter.

Skúsme to najskôr trochu jednoduchšie. Ak sa na to pozrieme lingvisticky, tak pojem pochádza z angličtiny (duration), a teda znamená trvanie. Trvaním sa v tomto prípade myslí doba splatnosti dlhového cenného papiera, veľa ľudí si preto duráciu zamieňa s počtom rokov dlhopisu (dlhopisového fondu) do splatnosti. To je pravda len v prípade, že dlhopis dostane iba jednu platbu, a to nominálnu hodnotu v dobe splatnosti – napríklad ako zero bond, alebo po slovensky dlhopis bez kupónu. Ten sa emituje s diskontom voči nominálnej hodnote a celý výnos je tvorený rozdielom medzi nákupnou cenou a sumou zinkasovanou pri splatnosti alebo predčasnom predaji. Čím však bude frekvencia vyplácania kupónov častejšia, tým bude durácia odlišnejšia od počtu rokov do splatnosti (bude menšia). Rovnaké tvrdenie platí o výške kupónu dlhopisu – čím vyšší kupón, tým kratšia durácia.  A prečo by toto všetko malo zaujímať investora?

Podľa definície je durácia miera citlivosti ceny dlhopisov na zmenu úrokovej sadzby. Čím je durácia vyššia, tým je vyššia aj táto citlivosť a naopak. Napríklad, ak dôjde k zníženiu úrokových sadzieb na trhu o 1 %, cena predtým nakúpeného dlhopisu s duráciou 3 sa zvýši približne o 3 %, zatiaľ čo cena dlhopisu s duráciou 5 sa zvýši približne o 5 %. To je ten pozitívny príklad. Ak však očakávam, že sadzby sa budú zvyšovať napríklad o spomínané 1 %, tak dlhopis s duráciou 3 mi poklesne v cene o 3 % a dlhopis s duráciou 5 mi poklesne na cene o 5 %. To je síce nepríjemné, ale nemusí to ešte znamenať katastrofu. Skúsme si však predstaviť ešte extrémnejší príklad. V USA sa úrokové sadzby v rokoch 2004 až 2006 menili dosť podstatne – konkrétne od júna 2004, kedy boli na úrovni 1 %, rástli až do júna 2006, a to na úroveň 5.25 %. Za presne 2 roky sa teda zvýšili o 4.25 %. Ak by som vlastnil v tom období dlhopis (alebo dlhopisový fond) s duráciou povedzme 10, tak by cena môjho dlhopisu (fondu) klesla o neuveriteľných 42.5 %.

Nebudem však len strašiť. Zoberiem teraz opačný prípad – výrazný pokles úrokových sadzieb. Stále budem predpokladať, že mám dlhopis s veľmi dlhou duráciou 10. Úrokové sadzby v USA klesli v rozmedzí  september 2007 až december 2008 z úrovne 5.25 % až na úroveň 0.25 %, čiže za rok a tri mesiace o celých 5 %.  Môj dlhopis by tak teoreticky za takéto krátke obdobie na cene zarobil celých 50 %.

Uvedené percentuálne zisky/straty pritom nie sú vymyslené. Obe takéto obdobia zmeny úrokovej sadzby v USA naozaj nastali a investori, ktorí držali dlhopisy s vysokou duráciou, museli sledovať extrémne výkyvy s ich cenou.

Záverom tohto blogu by teda malo byť odporúčanie na obozretnosť pri nákupe dlhopisového nástroja, o akú duráciu sa jedná. Ak má investor presvedčenie, kam by sa mali úrokové sadzby  pohnúť, môže dokonca špekulovať s výberom dlhopisového nástroja so zreteľom na tento parameter. Ak si investor myslí, že sadzby, ktoré ovplyvňujú jeho dlhopis, budú rásť, mal by kúpiť dlhopis s krátkou duráciou, prípadne ho nenakúpiť vôbec a rozhodnúť sa pre iný druh cenného papiera. A naopak, ak si myslí, že sadzby budú klesať, nemusel by sa báť nakúpiť dlhopis s dlhšou duráciou. Celý článok som venoval iba vybranej problematike úrokového rizika. Na finančnom trhu sú však aj iné typy rizík, ako napríklad kreditné riziko, menové riziko, riziko emitenta, riziko likvidity, atď. Kvôli jednoduchosti a lepšej ilustrácii som od iných typov rizík v tomto článku abstrahoval.

Marin Pivarči

Späť