sk
SK
CZ | EN
MENU
KONTAKTOVAŤ
OBCHODNÉ MIESTA
PRIVÁTNI
BANKÁRI
ÚSTREDIE
BLOG
AN
Zlato – mýty a fakty žltého kovu
03.12.2019

Zlato je fenomén, ktorý má pre mnohých až magickú príťažlivosť. Často môžete započuť názor, že zlato je uchovávateľ hodnôt či investíciou na istotu. Je to ale naozaj tak? Poďme sa spolu zlatu pozrieť „na zúbky“. 

 

Začnime základnými údajmi, ktoré predznamenávajú, prečo tento „žltý kov“ tak púta pozornosť. Čo to vlastne zlato je? Na hodinách chémie ma kedysi naučili, že zlato je prvok, ktorý sa nachádza na 79. mieste periodickej sústavy chemických prvkov pod skratkou Au (latisky Aurum). Zaujímavé sú však jeho vlastnosti. Hustota zlata je 19,3 gramu na centimeter kubický. Pre lepšiu predstavu, kocka s dĺžkou hrany iba 10 cm tak bude mať hmotnosť až 19,3 kg. Nekoroduje, odoláva vzduchu aj vode a dokonca aj bežným kyselinám. Je tepelne aj elektricky dobre vodivé. A v neposlednom rade je veľmi tvárne a kujné.

O zlate

Zlato je teda takmer nezničiteľné, dobre deliteľné a ešte aj pekne vyzerá. V neposlednom rade je ho málo. Tieto jedinečné vlastnosti predurčovali, aby sa stalo jedným z prvých platidiel v histórii ľudstva. Najprv ako kúsky zlata či odliatky, neskôr ako mince. Prvé, nám známe obojstranné mince, boli v 7. storočí n. l. (viac o histórií peňazí sme písali v minulom čísle nášho časopisu) razené v dnešnom Turecku práve zo zlata (resp. zliatiny zlata a striebra).

Zlato sa veľmi rýchlo stalo aj symbolom moci a bohatstva. Mimochodom, jedným z najbohatších vládcov v dejinách bol údajne mansa (vo význame kráľ) Kanku Musa, vládca kráľovstva Mali v západnej Afrike s bájnymi mestami Timbuktu a Djenné (mešity vystavané z hliny udivujú dodnes). Ríša zbohatla vďaka ťažbe zlata a medi, ale aj z karavánového obchodu. Ako pravý muslim sa Musa v roku 1324 vybral na púť do Mekky. Zobral si so sebou nielen manželky, služobníctvo a vojakov, ako sa na kráľa patrí, ale aj zásoby zlata, ktoré údajne nieslo 100 tiav (každá 120 kg zlata) a 500 otrokov (každý 2,5 kg zlata). To by v dnešných cenách zlata predstavovalo zhruba 640 mil. USD. Keď sa počas cesty zastavil na niekoľko mesiacov v Káhire, veľkoryso rozdával zlato za rôzne služby, čím sa podľa historických záznamov muslimských autorov prepadla cena zlata voči iným tovarom v meste o pätinu. Trvalo viac ako 10 rokov, kým sa trh so zlatom v Káhire spamätal (viac napr. tu: https://www.ancient.eu/Mansa_Musa_I/). I keď stredoveké záznamy zvyknú preháňať, Musa rozhodne nebol žiaden chudák.

Hľadanie bájneho Eldoráda

V súvislosti so zlatom, resp. bohatstvom, používa mnoho ľudí ešte aj dnes úslovie „nájsť Eldorádo“, teda akési miesto plné zlata, či ešte lepšie zdroj peňazí. V skutočnosti ide o legendu, ktorá vznikla počas španielskeho objavovania (alebo skôr dobýjania a vyvražďovania) Južnej Ameriky. Niekedy začiatkom 16. storočia sa rozšíril príbeh o pozlátenom kráľovi (španielsky „El Hombre Dorado“), neskôr pretransformovaný do významu „zlatá krajina“. Indiáni totiž vraj kdesi v horách pri korunovácii svojho nového kráľa hádžu do veľkého jazera zlato a diamanty. Ešte predtým sa zároveň v jazere umyje aj samotný kráľ, celý posypaný zlatým prachom. Conquistadorom hnaným túžbou po zlate viac nebolo treba.

Veľa ľudí po celom svete hľadalo (a stále hľadá) zlato, ale iba niektorí ho aj našli. Najväčšiu známu nájdenú zlatonosnú „hrudu“ objavili iba pár centimetrov pod zemou v Austrálii v roku 1869. Dostala príznačné meno „Welcome Stranger“ a tento „cudzinec“ sa dostal aj na austrálsku poštovú známku. Hruda mala rozmery približne 61 x 31 cm a celkovú hmotnosť vyše 100 kg, pričom hmotnosť vytaveného zlata dosahovala zhruba 72 kg, resp. 2 315 trojských uncí. V dnešných cenách zlata to predstavuje zhruba 3,5 mil. USD. Mimochodom, trojská unca pochádza z merného systému v ranom stredoveku podľa francúzskeho mesta Troyes a predstavuje vyše 31,103 gramov.

Zlato láka ľudí od nepamäti, ale pritom sa ho až také množstvo nevyťažilo. Podľa odhadov World Gold Council doteraz vyťažený objem zlata prestavuje cca 194-tisíc ton, čo je kocka s dĺžkou strany takmer 22 metrov. Nie až tak veľa, však? A v zemi údajne zostáva odhadom ešte 54-tisíc ton.

Ako sme sa už dozvedeli, zlato sa v minulosti používalo najmä ako symbol moci a bohatstva či na ozdobu. Do dnešných dní sa toho  až tak veľa nezmenilo. Aj v súčasnosti sa používa najmä na výrobu ozdôb s cieľom skrášliť sa či dať niečo najavo. (Viete, čo je nápadné na usmievajúcej sa žene v Uzbekistane?

...Skúste si to „vygúgliť“, ak nemáte osobnú skúsenosť). A naozaj, zlatnícke výrobky tvorili v roku 2018 až vyše polovicu celosvetového dopytu po zlate, o čo sa postarali najmä India a Čína. Asi štvrtina celkového dopytu išla na vrub investičného zlata (tehličky, prúty, mince...) a 15 % obstarali centrálne banky zapĺňaním svojich trezorov. A napokon, priemysel tvoril menej ako desatinu z celkového dopytu po zlate. Presné čísla aj za iné roky môžete nájsť tu: https://www.gold.org/goldhub/data/ gold-supply-and-demand-statistics. 

Nie je zlato ako zlato

Rýdzosť zlata (a iných drahých kovov) sa udáva v karátoch. Čisté zlato má 24 karátov, avšak 100 %-ná čistota je technicky sotva dosiahnuteľná, takže 24-karátove zlato má rýdzosť 99,95 % - 99,99 %. Štandardné zlaté šperky v našich končinách až tak zlaté nie sú, ich rýdzosť je zvyčajne 14 karátov. Ak má teda niečo 14 karátov, je to zo 14/24 tvorené zlatom a z 10/24 iným kovom. V takom prípade to však potom už nie je žltý kov, keďže nadobúda iné farebné odtiene podľa pridaného kovu v zliatine.

Malá historická odbočka. Slovo karát údajne pochádza z arabského slova „qirat“, resp. gréckeho „kerátion“, vzťahujúceho sa na semenná stromu rohovníka obyčajného. Vyznačujú sa relatívne ustálenou hmotnosťou a veľkosťou, takže ich používali stredovekí arabskí obchodníci na váženie zlata a iných drahých kovov. 

Zlato je vraj investičnou istotou. Naozaj?

Zlato je zavedenou triedou investičných aktív. Má ale veľkú nevýhodu. Z akcie dostávate dividendu, z dlhopisu kupón a z termínovaného vkladu úrok (zatiaľ). Z držby zlata ale nemáte žiadny priebežný príjem. Nemá tak vnútornú hodnotu. Nedá sa vypočítať ani teoretická cena, ktorej je zlato hodné. Zhodnotenie investície je tak závislé iba od rastu ceny, ktorá je určovaná dopytom a ponukou.

V aktuálnom prostredí nízkych úrokových sadzieb však táto nevýhoda stráca význam. Práve záporné úrokové sadzby na trhu menej rizikových dlhopisov podporili aktuálny dopyt po zlate a jeho cena narástla. Vzťah medzi cenou zlata a objemom dlhopisov vo svete so záporným výnosom do splatnosti dobre ilustruje graf č. 1. 

 

V budúcom pokračovaní sa pozrieme nielen na 50-ročný graf vývoja cien zlata, ale si ukážeme porovnanie akciového indexu S&P 500 a štátnych dlhopisov USA so zlatom.


Autor: Pavol Ondriska, Produktový manažér

Späť