Koža je moja životná vášeň, hovorí majiteľ bratislavského brašniarskeho ateliéru Verbua, ktorého sme navštívili priamo pri práci. Porozprával nám o tom, ako sa spolu s manželkou dostal k tomuto remeslu, aj o tom, ako vznikajú luxusné výrobky z kože, ktoré vyrába s dôrazom na kvalitu, originalitu a zdedené skúsenosti.

> Ako sa Francúz pôvodom z Normandie a Slovenka z Nového Mesta nad Váhom dostali k nápadu otvoriť si luxusný brašniarsky ateliér v Bratislave?

Do Bratislavy som prišiel študovať medzinárodné vzťahy ešte v roku 2008 a počas štúdia som stretol Veroniku, ktorá tiež v tom čase študovala intermédiá na VŠVU. Ona bola dôvod, prečo som sa rozhodol ostať na Slovensku aj po škole. Prácu s kožou mám však takpovediac v rodine – môj otec v tejto oblasti podnikal dlhé roky a v meste Saint-Arnoult prevádzkoval ateliér Au sellier. V jeho dielni som sa pohyboval celé detstvo a priučil sa od neho remeslu maroquinerie, teda umeniu spracovania kože. Keď mi otec oznámil, že plánuje odísť do dôchodku a chce mi ateliér prenechať, dlho som nerozmýšľal. Koniec koncov aj Veronika má k umeniu blízko.

Späť do Francúzska sa mi však nechcelo vracať, jednak som tu už mal vybudovaný vlastný život, jednak som v Bratislave videl veľký potenciál na tento druh podnikania, keďže remeselných brašnárstiev tu vtedy bolo len zopár. Ani otec už nových klientov nehľadal, takže všetko do seba „zapadlo“.

> Premiestniť tradičnú kožiarsku výrobu z Normandie do Bratislavy asi nebolo jednoduché. Ako si spomínate na úplné začiatky podnikania a s čím všetkým ste sa museli popasovať?

Máte pravdu, nebolo to vôbec jednoduché a od prvotného nápadu pokračovať v otcových šľapajach, akurát na Slovensku, až po samotné otvorenie ateliéru prebehli dlhé mesiace príprav. Trvalo rok, kým sme si s teraz už manželkou našetrili na rozbeh biznisu, obaja sme vtedy pracovali v korporátnej sfére.

Nasledovalo intenzívnych 6 mesiacov priamo v otcovej dielni vo Francúzsku, kde sme sa od neho obaja učili techniky spracovania a šitia. Ja som, samozrejme, nejaké základy už mal, rozhodne som však vtedy nebol majstrom tohto remesla ako môj otec. Keď sme cítili, že je ten správny čas pohnúť sa ďalej, naložili sme prakticky celú otcovu dielňu, všetky stroje a náradie, do kamióna a previezli sme ju do Bratislavy.

Prvý ateliér sme otvorili v roku 2013 na Košickej ulici v budove už neexistujúcej Cvernovky, po dvoch rokoch sme sa presťahovali sem na Račiansku ulicu, odkiaľ to máme aj bližšie k nám domov.

> Ako sa vám podarilo rozbehnúť biznis? A aký význam vlastne má názov vášho ateliéru – Verbua?

Názov je kombinácia krstného mena mojej manželky Veroniky a fonetického prepisu prvých hlások môjho – a vlastne teraz už aj manželkinho – priezviska Boisanfray.

Už od začiatku sme vnímali, že výroba z kože má na Slovensku tradíciu a ľudia majú kvalitné ručne robené výrobky z kože radi, my sme si však z Francúzska priniesli vlastné know- how a chceli sme veci robiť trochu inak.

Spočiatku sme svoje produkty predstavovali na mestských podujatiach ako Dobrý trh a Urban Market, do povedomia verejnosti nám pomohli dostať sa aj spolupráce s rôznymi fashion blogerkami, neskôr si nás začali všímať aj časopisy.

Pamätám sa aj na úplne prvú kabelku, ktorú sme predali. Bol to tyrkysový model Retro, ktorý sme mali vystavený na galavečere Holandskej obchodnej komory. Doteraz tento typ patrí k našim bestsellerom.