Minulý rok dal investorom po celom svete zabrať, priznáva v rozhovore riaditeľ nášho Odboru asset management Mojmír Hojer a ponúka svoje predikcie, ako sa svet financií bude vyvíjať v nasledujúcom období.

Sme síce už v prvom kvartáli nového roka, ale obzrime sa späť ešte aj za tým minulým. Ako hodnotíte rok 2022 z pohľadu investorov?

Ako náročný (povzdych). Po celkom sľubnom štarte sa predošlý rok niesol v znamení rozkývaných trhov, napríklad na akciách sa počas dvanástich mesiacov roka 2022 trend zmenil až jedenásťkrát. Trhy akoby hľadali nové ekvilibrium.

Príčinou bola vysoká inflácia a z nej vyplývajúce obavy z krokov centrálnych bánk a takisto následnej recesie a to prinášalo poklesy. Tie boli najstrmšie približne v polovici roka, napríklad benchmarkový akciový index S&P 500, v ktorom je zastúpených päťsto veľkých amerických spoločností obchodovaných na burze, uzavrel prvý polrok v najhlbšom prepade za posledné polstoročie.

Rok 2022 nám tak priniesol prvý „medvedí“ trh na akciách od veľkej finančnej krízy z obdobia rokov 2007 – 2009.

To však nebolo všetko – s akciami klesali takmer rovnakým tempom aj dlhopisy, čo sa na trhoch deje len zriedka, keďže zvyčajne navzájom negatívne korelujú. Minulý rok priniesol investorom naozaj veľkú bolesť hlavy.

Prejdime bližšie k príčinám. Odkiaľ sa tu zrazu zobrala dvojciferná inflácia, ktorú sme na Slovensku nevideli vyše dvoch dekád a v prípade širšej eurozóny dokonca dosiahla najvyššie hodnoty od začiatku meraní?

Odpoveď musíme hľadať hlbšie v minulosti, súčasná vysoká miera inflácie totiž nie je len plodom roka 2022, aj keď vojna na Ukrajine, ktorá sa vtedy začala, k nej významne prispela.

Korene inflácie siahajú ešte ďalej a je ich viac, súhrnne ich môžeme označiť ako prudké, no nerovnomerné oživenie ekonomík a rušenie lockdownov. To so sebou prináša tlak na ceny tovarov a služieb, pretože ľudia míňajú peniaze, ktoré počas dvoch rokov pandémie ušetrili.

Prispeli k tomu aj predošlé politiky centrálnych bánk, ktoré v snahe stimulovať ekonomiky pristúpili k bezprecedentným opatreniam a pumpovali do ekonomík lacné peniaze.

Do toho prišla ďalšia „čierna labuť“ – už spomínaný konflikt na Ukrajine, ktorý sa odrazil najmä na cenách energií, ale i potravín, keďže práve Ukrajina a Rusko sú ich významnými producentmi, sankcie voči Rusku priniesli ešte viac komplikácií do globálnych dodávateľských reťazcov, ktoré už počas pandémie čelili problémom.

Sú to práve politiky centrálnych bánk, na ktoré trhy citlivo reagujú. Vnímajú to už aj Slováci, ktorým stúpajú úroky na hypotékach. Dokedy budú centrálni bankári dvíhať úroky? A vráti sa ešte niekedy éra ultralacných hypoték?

Centrálne banky na oboch stranách Atlantiku trhy dosť dlhý čas, v podstate celý rok 2021, paradoxne ubezpečovali, že inflačné tlaky po čase samy od seba pominú. Nestalo sa to, a tak museli pristúpiť k dvíhaniu kľúčových sadzieb, ktoré zásadným spôsobom ovplyvňujú dianie v ekonomike i náladu investorov na trhoch.

Predpokladám však, že úroky sú už blízko svojich vrcholov, centrálni bankári sú totiž v delikátnej situácii, akoby medzi dvomi mlynskými kameňmi – na jednej strane musia skrotiť infláciu do blízkosti dvojpercentného cieľa, na druhej strane, ak to s úrokmi preženú, ešte viac spomalia ekonomiku, ktorá už teraz javí známky ochladzovania. Navyše v prípade ECB vstupuje do hry aj dosah týchto krokov na periférne krajiny eurozóny, najmä Taliansko, ktorým sa predražuje splácanie už i tak vysokého dlhu. Predpokladám preto, že úroky zdvihnú ešte o približne jeden percentuálny bod.

Bežný človek, nielen investor, toto vníma cez stúpajúce úroky na hypotékach. Treba však povedať, že ich predošlá úroveň bola naozaj veľmi nízka, a musím skonštatovať, že nie zdravá, čoho dôsledky môžeme vidieť na prehriatom realitnom trhu. Úroky znovu klesnú tak, ako centrálne banky postupne znížia svoje kľúčové sadzby, éra superlacných hypoték (pod 1 %) sa však už zrejme skončila.

Pozrime sa do budúcnosti. Ako bude vyzerať tento rok z pohľadu investorov?

Verím, že rok 2023 bude pre investorov ľahší.

Centrálne banky sa postupne s vysokou infláciou vyrovnajú, nebude to však hneď a podľa všetkého ani tento rok.

Zároveň firmám sa podarí zastaviť pokles ziskovosti, čo prinesie vzpruhu na akciových trhoch.

Nevylučujem recesiu, tá však bude len plytká a pomerne rýchlo pominie. Recesia býva označovaná ako strašiak, z pohľadu ekonomického cyklu však nejde o nič výnimočné, výnimočné bolo skôr dlhé obdobie rastu, ktoré však umelo podporovali stimuly zo strany centrálnych bánk.

Samozrejme, nikto – a mňa nevynímajúc – nemá vešteckú guľu a tieto predikcie platia len za predpokladu, že „nepriletí ďalšia čierna labuť“, teda že sa nestane niečo veľké a nečakané ako ďalšia pandémia alebo vojna.

Známe investorské príslovie hovorí, že máme lacno nakupovať a draho predávať. Je teraz ten správny čas na nákup?

Do bodky presne sa nič predpovedať nedá, pravdou však je, že trhy sú „vyklesané“ a investori si tak môžu kúpiť akcie či dlhopisy o dosť lacnejšie ako minulý rok. Prečo by som to ja ako investor nechcel? Použijem paralelu s bytom – keby som vám povedal, že vám teraz predám byt o 30 % lacnejšie, ako stál minulý rok, odmietli by ste? To isté môžeme dnes aplikovať na akcie Googlu či Microsoftu.

Samozrejme, nikto vám nezaručí, že na trhoch nepríde ešte k ďalším poklesom, odhadnúť, či niečo dosiahlo svoje minimum, sa s istotou nedá. Ja však nepredpokladám, že sme od neho veľmi ďaleko a prepady už nebudú razantné.

Ak by sme len čakali, nikdy by sme nič neinvestovali a prepásli by sme šance na zhodnotenie svojich financií. Samozrejme, nikoho nenabádam na bezhlavé riskovanie a stavenie všetkého na jednú kartu – dôležitá je rozumná investičná stratégia, diverzifikácia portfólia a rozloženie investícií v čase.

Čo by ste teda poradili ľuďom, ktorí s investovaním ešte skúsenosť nemajú, ale majú voľné prostriedky a aj s ohľadom na vysokú infláciu by ich chceli zhodnotiť?

Samozrejme, ideálne by bolo, aby sa na nás obrátili.

Naši odborníci im namiešajú mix finančných nástrojov tak, aby vždy zodpovedal ich potrebám a situácii.

My v Privatbanke nie sme žiadni „dobrodruhovia“, s peniazmi klientov narábame s rozvahou a rozhodne nejdeme do nadmerného rizika len preto, lebo sme im sľúbili nereálne zhodnotenia.

Tu sa musím opäť pristaviť pri už spomínanej diverzifikácii – jej cieľom nie je zvýšiť výnosy, ale znížiť riziko. Klienti by tak mali mať svoje peniaze v rôznych typoch finančných nástrojov a vyvažovať tým výkyvy na trhoch, ktoré skôr či neskôr prídu.

Samozrejme, prepady a turbulencie nie sú nič príjemné, v takých situáciách je však o to dôležitejšie ostať pokojný a neprepadať panike. Jednoducho všetko chce svoj čas, po poklesoch vždy príde rast.

Koniec koncov investovanie je o dlhodobých výsledkoch – ovocie svojich investícií možno prenecháte až svojim deťom –, nie o vidine rýchlych ziskov o tri mesiace alebo rok.

Aké výsledky dosiahli riadené klientske portfóliá v správe Privatbanky minulý rok, ktorý, ako ste spomínali, sa niesol v znamení poklesov?

Zázraky robiť nevieme – a klientom ich ani nesľubujeme, skôr ich varujeme pred tými, čo im zázraky sľubujú.

V roku, keď klesalo takmer všetko, bolo logické, že aj klientske portfóliá zaznamenali straty. Musím však povedať, že zaznamenané poklesy boli výrazne miernejšie, ako to bolo pri našej konkurencii. Je to dôsledok našej stratégie a prístupu a aj faktu, že v Privatbanke dlhodobo aktívne pracujeme na tom, aby sme boli lepší ako naši konkurenti.

Celkovo má u nás v správe svoje riadené porfóliá už takmer 400 klientov, z toho približne 50 nám pribudlo v minulom roku. V správe portfólií našich menších klientov nám pomôžu moduly modelové portfóliá a rebalansing, aj v ich prípade si však stále zachováme individuálny prístup a klientom budeme vyberať nástrojové ekvivalenty. Portfóliá väčších klientov sú riadené plne individuálne.

Koho pokladáte za svoju konkurenciou a čo robí inak, keďže, ako tvrdíte, dosiahla horšie výsledky pri správe portfólií?

Za našu konkurenciu považujeme buď iné subjekty, ktoré sa venujú, tak ako my, správe portfólií, alebo zmiešané podielové fondy správcovských spoločností. Tie spravujú stovky miliónov EUR. Sú však prísne regulované a majú zviazané ruky. Jednak zákonnými požiadavkami ukotvenými v štatútoch fondu a zároveň korporátnou politikou.

Zjednodušene… fondy majú určené minimálne či maximálne podiely, menovú štruktúru alebo majú vymedzený určitý segment emitentov či druh používaných finančných nástrojov a takisto sú prioritne orientované na riešenia z vlastnej dielne, resp. materských spoločností zo zahraničia. To sú všetko atribúty, ktoré im podľa mňa uberajú na akčnosti.

Ktoré konkrétne kroky, ktoré sú vaším know-how a nerobila ich konkurencia, ste robili minulý rok vy?

Napríklad sme viac zainvestovali do finančných nástrojov v USD a CZK. Obe meny posilnili voči EUR (finančné nástroje mali po prepočte do EUR vyššiu hodnotu). Až na pár výnimiek máme voľné ruky pri určení podielu mien, nie sme zviazaní nejakým zákonom schváleným štatútom. Samozrejme, podiel v cudzích menách bol nastavený v rozumnej miere, netvoril dominantnú časť portfólia.

Pomerne slušnú porciu sme alokovali do bonusových certifikátov. Ide o nástroj, ktorý vyplatí investorovi bonus aj pri poklese akciových indexov o limitovanú veľkosť. Podľa historických štatistík sú prepady akciových indexov limitované (do 30 – 40 %), takže sme tú limitovanú veľkosť nastavili v zmysle štatistík, čo sa ukázalo ako správne rozhodnutie, ktoré pri klesajúcich trhoch prinieslo klientom pozitívne zhodnotenie. Rovnako nám pomohli nákupy a držba korporátnych dlhopisov slovenských a českých entít – ich ceny klesli menej ako pri tých trhových nástrojoch.

Na dosiahnutý výsledok mal pozitívny vplyv aj výber vhodných nástrojov – pasívne riadených fondov (ETF) na správne regióny s automatickým rebalansingom portfólia.

No a v neposlednom rade Privatbanka nemá žiadneho exkluzívneho partnera, ktorého produkty musíme výlučne predávať – máme celý vesmír… zatiaľ iba investičný.

Čo robíte, keď práve neriešite investície?

V minulosti som veľa športoval, dokonca spätne by som povedal, že som bol športom doslova posadnutý, keďže mi pomáhal odreagovať sa od práce. Pred istým časom som aj s ohľadom na bývalé zranenia musel šport obmedziť a ostali mi len druhy, ktoré mi odporúčal (alebo skôr povolil) lekár – bicyklovanie, ľadový hokej a plávanie, teda len to, čo zahŕňa kĺzavé pohyby.

Okrem cestovania a športu milujem jedlo, čo sa navzájom dobre kompenzuje, takže z tohto hľadiska som si koníčky vybral asi dobre. Musím sa však priznať, že jedlo oveľa radšej jem, ako varím. Varenie si v prenesenom význame nechávam na investície – namixovať ten správny pomer finančných nástrojov do klientskeho portfólia je v istom zmysle ako varenie dobrého jedla.

Autor: Ing. Mojmír Hojer, riaditeľ Odboru asset managementu